Kanál SP na YouTube SP na Facebooku SP na Floowie

Úvod » Fakta, legislativa, dokumenty »

zpráva z výzkumu

Činnosti sociálneho pracovníka zamerané na skvalitnenie každodenného života zrakovo postihnutých osôb vo vybraných krajoch

ilustrační foto

Vydáno před 39 dny

Abstrakt

Výskumný článok sa zameriava na zlepšenie kvality života ľudí so zrakovým postihnutím. Hlavným cieľom je zistiť, aké činnosti vykonáva sociálny pracovník/čka s osobami so zrakovým postihnutím v rámci vybraných krajov.

Prostredníctvom kvalitatívnej metódy pološtruktúrovaného rozhovoru zisťujeme úlohy sociálneho pracovníka, problémy, s ktorými sa stretáva pri svojej práci a aké sú rozdiely vo vnímaní poskytovania sociálnych služieb na skvalitnenie života zrakovo postihnutých z pohľadu sociálnych pracovníkov. Výber respondentov bol zámerný – sociálni pracovníci pracujúci s osobami so zrakovým postihnutím. Respondentov sme mali spolu 9. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) boli 4 respondenti a 5 respondentov bolo z Únie nevidiacich a slabozrakých (ÚNSS) Slovenska.

Zistili sme, že sociálny pracovník musí byť naozaj zručný vo všetkých oblastiach. V prvom rade musí ovládať legislatívu Slovenskej republiky, aby mohol odborne poradiť klientovi, čo sa týka jeho hendikepu, pomoc pri výbere kompenzačných prostriedkov na zabezpečenie bezproblémového začlenenia sa do spoločnosti. Pri komunikácii by mal vedieť používať empatiu, dodržiavať pritom etický kódex sociálnej práce. Mal by vedieť pracovať aj s rodinnými príslušníkmi na zmiernenie dôsledkov, ktoré ovplyvnili život celej rodiny. Na to, aby vedel pomôcť musí zvládnuť zostavenie správnej sociálne diagnózy a ponúknuť sociálne poradenstvo.

Na základe naštudovania legislatívy Slovenskej republiky, odbornej literatúry a po spracovaní výsledkov nášho výskumu, odporúčame aby sociálnych pracovníkov pracujúcich so zdravotne postihnutými ľuďmi bolo viac, aby práca s klientom bola bez zbytočnej byrokracie a zdĺhavého vybavovania na rôznych inštitúciách. Sociálni pracovníci pri tak veľkom rozhľade, ktorý potrebujú pri svojej práci, by mali byť doškoľovaní, dovzdelávaní nie svojpomocne ako to funguje dnes, ale inštitúciami na to zriadenými. Na uľahčenie poradenského procesu a odbúranie komunikačnej bariéry odporúčame, aby bol dostupný na každom ÚPSVaR na Slovensku aspoň jeden počítač so špeciálnym programom pre osoby so zrakovým postihnutím.

Úvod

Zrak je veľmi dôležitým zmyslom človeka, ktorý nám sprostredkováva vizuálne zážitky, poskytuje viac ako polovicu informácii, ktoré sa dostávajú do mozgu. Potvrdzujú to aj štúdie, podľa ktorých človek získava 70–80 % všetkých informácií zrakom. Osoby, ktoré majú nejakú poruchu zraku predstavujú asi 1,5 % populácie. Zrakovo postihnutý jedinec je ten, ktorý i po optimálnej korekcií má v bežnom živote problémy so spracovaním a získavaním informácii zrakovou cestou (Oláh, 2016). Vyrovnávanie sa so svojím zrakovým postihnutím je pre každého človeka náročné najmä po psychickej stránke, nehoriac o  zorientovaní sa v sociálnej legislatíve, pri výbere kompenzačných prostriedkov. Každý človek svoju stratu prežíva inak.

Teoretické východiská

Poskytovanie základného a špecializovaného sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, sprievodcovskej a predčitateľskej služby a ďalšie iné úlohy sú činnosťou a poslaním sociálnych pracovníkov pôsobiacich aj v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku. Tieto služby slúžia na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie človeka, jeho rodiny a komunity. Všetky služby slúžiace na pomoc zrakovo postihnutým sú v Slovenskej republike vykonané v súlade so zákonom č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a sú poskytované prostredníctvom siete Krajských stredísk ÚNSS. Zákon č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, umožňuje poskytnutie jednotlivých druhov kompenzácií ŤZP, ale ich nenariaďuje. Dôležitou službou je zraková terapia, v rámci ktorej sa učí klient cvičiť si zvyšky zraku a učí sa čítať so zvyškom zraku. Služby poskytujú sociálni pracovníci buď ambulantne (na pracoviskách únie) alebo v teréne (v domácom prostredí klienta), najefektívnejšia forma práce je skupinová forma, ktorá sa využíva pri vyrovnávaní sa s postihnutím, k motivácii k ďalšej aktivite a pri zvládaní sociálno-komunikačných zručností. V rámci skupinovej práce sa robia rôzne skupiny: len s klientmi, skupiny s klientmi aj s príslušníkmi rodiny a skupinové pobyty zrakovo postihnutých detí s celou rodinou (troj–štvordňové pobyty).

Sociálny pracovník by mal diagnostikovať všetky zmysly, ktoré používa zrakovo postihnutý, musí dobre určiť sociálnu diagnostiku a musí ju vedieť správne vyhodnotiť, aby vedel vypracovať na mieru šitý plán práce (individuálny plán). Musí sám ovládať zručnosti, ktoré ide učiť (musí si robiť prípravu výukovej hodiny, sám si to vyskúša simuláciou (chôdzu s palicou, sebaobslužné činnosti so simulačnými okuliarmi, klapkami). Pri priestorovej orientácii musí okrem techník priestorovej orientácie vedieť vyhodnocovať situáciu v prostredí, dobre opísať zručnosti a prostredie, kde sa to robí. Prostredníctvom sociálnej rehabilitácie sa dostáva sociálny pracovník ku klientovi bližšie do jeho prirodzeného prostredia, lebo väčšina zručností sa učí v prirodzenom prostredí klienta. Pri poskytovaní sociálnych služieb sa musia dodržiavať štandardy kvality v štyroch oblastiach: dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd; procedurálne podmienky; personálne podmienky; prevádzkové podmienky. Sociálne služby určené pre klientov by mal poskytovať kvalifikovaný sociálny pracovník avšak musíme podotknúť, že v praxi to stále nie je tak. Poslaním sociálneho pracovníka alebo asistenta nie je len vykonávať sociálnu prácu, ale dodržiavať pri jej výkone etický kódex. Ten predstavuje etické hodnoty profesie a základné etické princípy v rámci jednotlivých oblastí zodpovednosti, je oporou pre sociálnych pracovníkov, poskytuje etické štandardy výkonu praxe sociálnej práce (Tvrdoň, 2014). Kvalitná sociálna služba je súlad ponuky služieb s požiadavkami a potrebami klienta, ktorý sa nachádza v nepriaznivej situácii a rieši jeho sociálnu situáciu a klient zároveň k nej zaujíma postoj spokojnosti (Krupa, 2003).

Aby osoba so zdravotným postihnutím s ohľadom na jej zdravotné postihnutie bola schopná dosiahnuť maximálne možnú mieru samostatnosti, sebestačnosti a integrácie do spoločnosti, je potrebné absolvovanie nácviku zručností, čiže sociálnej rehabilitácie. Sociálna rehabilitácia je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách odbornou činnosťou, pomocou ktorej sa podporuje nezávislosť, sebestačnosť, samostatnosť fyzickej osoby pomocou nácviku zručností a ich rozvojom. Do nácviku zručností patrí predovšetkým sociálna komunikácia, posilňovanie návykov pri sebaobsluhe a starostlivosti o domácnosť, nácvik priestorovej orientácie ako aj rozvíjanie schopnosti samostatného pohybu, výučba čítania a písania Braillovho písma, nácvik používania kompenzačných pomôcok, ale aj poradenstvo (NROZP). Cieľom sociálnej rehabilitácie pre zrakovo postihnuté osoby je ich podpora  nezávislosti v bežnom živote (Juhásová, Šmehilová, Ajdariová, 2012). Poskytovanie sociálnych služieb, na vytváranie rovnakých príležitostí a kompenzáciu dôsledkov zdravotného postihnutia je jedným z poslaní únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

ÚNSS poskytuje osobám so zrakovým postihnutím množstvo sociálnych služieb, ktoré sú realizované za pomoci Krajských stredísk v každom krajskom meste na Slovensku. Vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností a znalostí na prekonávanie dôsledkov zrakového postihnutia. Príprava na plnohodnotný život, integráciu. Sociálne poradenstvo, sociálna prevencia a rehabilitácia. Informovanie verejnosti o schopnostiach, ale aj problémoch osôb so zrakovým postihnutím, s cieľom, aby ich okolie vnímalo a akceptovalo ako prirodzenú súčasť spoločnosti. Poskytovanie sociálnych a ďalších služieb zrakovo postihnutým (Juhásová, Šmehilová, Ajdariová 2012). Prioritami únie je zvyšovanie odbornosti sociálnych pracovníkov a supervízia. Skvalitňovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Podpora osôb so zrakovým postihnutím uplatniť sa na voľnom pracovnom trhu (Juhásová, Šmehilová, Ajdariová 2012). Kvalita poskytovaných služieb je garantovaná udelením akreditácie na vykonávanie špecializovaného poradenstva a sociálnej rehabilitácie Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Interný materiál ÚNSS). Keďže ÚNSS je neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, vyplývajú jej zo zákona č. 448/2008 Z. z podľa § 7 nasledovné povinnosti: a.) rešpektovať (zohľadňovať) individuálne potreby klienta sociálnej služby, b.) podnecovať klienta sociálnej služby podľa jeho schopností a možností, c.) poskytovať odborné sociálne služby, d.) kooperovať s rodinou, obcou, komunitou pri utváraní podmienok na návrat klienta sociálnej služby poskytovanej v pobytovom zariadení do prirodzeného alebo komunitného prostredia s poskytovaním sociálnych služieb terénnou formou, ambulantnou, týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom klienta a rešpektovaní jeho schopností, potrieb a zdravotného stavu. Na osobnom stretnutí sa získavajú základné informácie o klientovi o postihnutí a jeho problémoch, nasleduje návrh riešení podľa potrieb klienta, stanovuje sa množstvo, rozsah, druh aj dĺžka sociálnych služieb, ktoré sa klientovi poskytnú. Klientovi sa vystaví evidenčný list, na základe ktorého je zaradený do systému poskytovaných sociálnych služieb. Tu je zaznamenaný postup prác, rehabilitačný plán a časový sled stretnutí. Pri špecializovanom sociálnom poradenstve sa klientovi pomáha s vyrovnaním postihnutia, zorientovaním sa v sociálno-právnej legislatíve, výberom kompenzačných pomôcok, s otázkami ohľadne vzdelávania, uplatnení sa na trhu práce, s poradenstvom, s úpravou fyzického prostredia, rodičom detí so zrakovým postihnutím (Interný materiál ÚNSS).

Hlavným bodom zamestnancov Únie nevidiacich je prevencia najzraniteľnejšej populácie a to sú deti v materských škôlkach. Na spoľahlivé odhalenie existujúcej alebo začínajúcej vývinovej poruchy zraku, sa realizujú skríningové vyšetrenia zraku v predškolskom veku v projekte „Zdravé oči v škôlke“. Široké spektrum sociálnych služieb poskytuje ÚNSS ľuďom so zrakovým postihnutím a ich rodinám aj sociálnemu prostrediu. Tieto služby poskytujú bezplatne prostredníctvom siete krajských stredísk. Klienti sú distribuovaní do ÚNSS od očných lekárov a z ÚPSVaR. Na technickú podporu vzdelávania, zamestnávania, nezávislého života a sprístupňovania informácií zrakovo postihnutým sa využívajú služby Centra technických a informačných služieb (CETIS). Na distribúciu kompenzačných pomôcok pre osoby so zrakovým postihnutím bola zriadená spoločnosť Tyflocomp s.r.o. Osoby trpiace stratou alebo vážnym poškodením zraku musia v bežnom živote čeliť mnohým úskaliam, ktoré im spôsobujú problémy pri mnohých činnostiach ako je starostlivosť o domácnosť, cestovanie, písanie, čítanie a iné. Pri prekonávaní týchto problémov zohráva významnú úlohu vhodný výber pomôcky. Na posilnenie zvyšku zraku, ale aj na využitie hmatovej alebo sluchovej kontroly sú dostupné rôznorodé optické a elektronické pomôcky. Sú medzi nimi univerzálne, ale aj špecializované Zrakovo postihnutý občan si môže vybrať na základe lekárskeho predpisu z verejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach zdravotné pomôcky, ktoré sú čiastočne alebo úplne hradené zdravotnými poisťovňami a sú zverejnené v zozname kategorizovaných zdravotných pomôcok Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý sa novelizuje každý štvrťrok. Kompenzačné pomôcky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. – finančný príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na zakúpenie pomôcky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže získať každý občan, ktorého miera funkčnej poruchy je minimálne 50 %. Do tejto skupiny pomôcok patria napr. ručné čitateľské lupy, dotykové vreckové lupy s osvetlením LED, ďalekohľadové a lupové binokulárne okuliare, oporná palica, biela orientačná palica (MZSR). Napríklad slabozrakí využívajú optické pomôcky ako lupy, rozličné ďalekohľadové a dioptrické okuliare.

Výučba používania techník slepeckej palice je realizovaná vlastným preškolením zamestnancov, nakoľko neexistuje žiadne školiace centrum na Slovensku. Služba zrakovej terapie je vykonávaná jedine úniou v rámci sociálnej rehabilitácie, táto služba nie je nikde oficiálne zakotvená, ani v zákone, neštuduje sa ani ako odbor a je časovo náročná. Oblasť technológie je pre túto cieľovú skupinu veľmi dôležitá a prax sociálnych pracovníkov to aj potvrdzuje zvýšeným záujmom zo strany klientov o službu výučby zručností s technickými pomôckami. Klienti si pochvaľujú individuálny prístup a tzv. plán šitý na mieru.

Metóda

Výskum sme realizovali vo vybraných krajoch so sociálnymi pracovníkmi pracujúcimi so zrakovo postihnutými v rámci ÚNSS a ÚPSVaR. Cieľom výskumu je zistiť činnosti sociálneho pracovníka zamerané na skvalitnenie každodenného života zrakovo postihnutých osôb. Náš výber respondentov bol zámerný – sociálni pracovníci pracujúci s osobami so zrakovým postihnutím. Respondentov sme mali spolu 9. Z ÚPSVaR boli 4 respondenti a 5 respondentov bolo z Únie nevidiacich. Zber dát tvorí počúvanie, kladenie otázok sociálnym pracovníkom a získavanie ich odpovedí.

Výsledky

Osoby so zrakovým postihnutím majú problémy s pohybom, orientáciou predovšetkým v neznámom prostredí, s vykonávaním domácich prác, so získavaním informácií. Aby mohli čítať bežnú tlač, potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Texty upravujú do Braillovho písma, alebo sa prerábajú do zväčšeného písma a východiskom je aj predčítavanie vidiacou osobou. Stratený zrak alebo nedostatočné videnie nahradzujú inými zmyslami, najčastejšie hmat, sluch, čuch, chuť a polohový analyzátor. Sociálni pracovníci, ktorí pomocou techník a poradenstva uľahčujú život slabozrakým zohrávajú v oblasti zrakovej rehabilitácie kľúčovú úlohu (Scheiman, Scheiman, Whittaker, 2007).

Zistili sme, že každý klient má svoje individuálne povahové vlastnosti, individuálne požiadavky, ktoré sa mu snaží sociálny pracovník prostredníctvom sociálnych služieb a kompenzačných pomôcok splniť, aby mohol kvalitne žiť a začleniť sa do spoločnosti. Respondenti uvádzajú, že väčšinou pri  práci s klientom využívajú rozhovor, diagnostiku, ale aj iné metódy sociálnej práce, sociálne poradenstvo, vyrovnávanie sa s postihnutím, pozorovanie, nácvik rôznych zručností. Vstupná diagnostika, ktorej cieľom je zistiť aktuálny stav zrakovo postihnutého, na základe poskytnutých informácií zo vstupnej diagnostiky sa tvorí individuálny plán potrieb klienta. Sociálna diagnostika je súbor metód, pomocou ktorých vieme získať od klienta informácie, ktoré vyhodnocuje sociálny pracovník. Robí sa analýza zdravotného stavu, sociálneho prostredia. Na základe získaných informácii je stanovenie adekvátnej formy pomoci, ktorá má byť pre klienta úspešná a naplnila jeho kvalitu života. Kvalitu života chápeme ako mieru sebarealizácie a duševnej harmónie (Hartl a Hartlová 2010).  

Za veľmi byrokratický proces považuje zrakovo postihnutý klient vybavovanie na úradoch,  vybavovanie kompenzačných pomôcok, invalidného dôchodku, tento proces je pre nich veľmi vyčerpávajúci z dôvodu ich postihnutia. Podľa Juska (In Balogová, Žiaková a kol., 2017) byrokratický proces v sociálnej práci chápeme ako presné rozdelenie postupov a  kompetencií sociálnych pracovníkov, ktoré sú podmienené písomnou dokumentáciou. Sociálnym pracovníkom by uľahčilo prácu, keby proces na vybavovanie požiadaviek klienta nebol byrokratický. Zistili sme, že sociálny pracovník je zručný po všetkých stránkach, len mu chýba vzdelávanie, uvítal by odbúranie byrokracie, uľahčenie komunikácie medzi inými inštitúciami na to, aby kvalitne poskytol svoju sociálnu službu klientovi, ktorý príde požiadať o pomoc.

Ďalšou oblasťou, ktorej by sme sa na Slovensku mali viac venovať je zraková terapia. Tým, že táto služba je z časti lekárska a z časti sociálna a oftalmológovia z časového nedostatku nevedia pokryť túto oblasť, je potrebné nájsť prepojenie medzi oftalmológmi, ktorí zistia slabozrakosť a odborníkmi, ktorí by túto terapiu vykonávali. Tým vzniká priestor na novú odbornú profesiu – zrakový terapeut, s ktorou už majú skúsenosť v Českej republike. Je potrebné nájsť možnosť odborného vzdelávania v tejto oblasti aj na Slovensku, nakoľko v súčasnosti je možné tento odbor študovať iba v Českej republike. Scholczová v roku 2011 uskutočnila výskum vo svojej práci Možnosti sociálnej práce s nevidiacimi, kde osoby so zrakovým postihnutím uviedli, že potrebujú resp. by uvítali od sociálnych pracovníkov asistenciu vo forme sprevádzania na úrady, pomoc pri vybavovaní dôchodkov, taktiež by uvítali od sociálneho pracovníka pomoc pri príprave na pohovor do zamestnania.

 

Nina Jašeková,  Zuzana Kolenová
Katedra sociálnej práce a sociálnych vied,
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF

Mgr. Nina Jašeková vyštudovala sociálnu prácu na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu sociálnej práce na tej istej katedre. Venuje sa problematike hospicovej a paliatívnej starostlivosti v súčasnosti a významu sociálneho pracovníka v rámci multidisciplinárneho tímu v hospici. Má viacročné skúsenosti ako dobrovoľníčka v hospici  so zameraním na komunikáciu so zomierajúcimi, smerovanie človeka a jeho podpora, tiché sprevádzanie. Ďalej ako dobrovoľníčka/asistentka s osobami so zrakovým postihnutím zamerané na komunikáciu, techniky sprevádzania, aktivizáciu ľudí so zrakovým postihnutím, plánovanie a príprava dobrovoľníckych projektov.

Bc. Zuzana Kolenová vyštudovala sociálnu prácu na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bakalársky stupeň. V súčasnosti na danej katedre pokračuje v magisterskom štúdiu v externej forme. Tiež v rámci praxi pracovala s osobami so zrakovým postihnutím venovala sa činnostiam zameraným na klienta, technikám sprevádzania, aktivizácii ľudí so zrakovým postihnutím.

 

Zdroje

BALOGOVÁ, B. - ŽIAKOVÁ, E. a kol. 2017. Vademecum sociálnej práce. Terminologický slovník. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017. 360 s. ISBN 978-80-8152-483-7.  ČAJKA, K. 2007. Úvod do pedagogiky zrakovo postihnutých. Ružomberok: PdF KU, 2007.70s. ISBN 978-80-8084-245-1. 

HARTL, P. - HARTLOVÁ, H. 2010. Velký psychologický slovník. Praha: Portál. 797 s. 2010. ISBN 978-80-7367-686-5.

Interné zdroje / materiály. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

JUHÁSOVÁ, A., - ŠMEHILOVÁ, A., - AJDARIOVÁ, P. 2012. Sociálna rehabilitácia ľudí so zdravotným postihnutím, Prešov: vyd. Michala Vaška, 2012. 288 s. ISBN 978-80558-0081-3.

KRUPA, S. 2003. Kvalitné sociálne služby 2. publikácia. Bratislava: Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 2003. 127s. ISBN 80-968586-5-3.

MZSR : Zoznam kategorizovaných zdravotníckych pomôcok 1.1.2020 – 31.3.2020. Dostupné na internete: <https://www.health.gov.sk/Clanok?zkzp-202001>

NSP, 2017. Zrakový terapeut [online].  2017. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete:  <https://nsp.cz/jednotka-prace/zrakovy-terapeut>

OLÁH, M. a kol. 2016, Sociálna práca v praxi (Najčastejšie problémy praktickej sociálnej práce), Bratislava: vyd. IRIS- Vydavateľstvo a tlač, s.r.o., 2016. 257 s. ISBN 978-8089726-58-5. 

SCHEIMAN, M. - SCHEIMAN, M. – WHITTAKER, S. 2007. Low Vision Rehabilitation: A Practical Guide for Occupational Therapists, USA: SLACKS Incorporated, 2007. 343p. ISBN : 978-1-55642-734-3.

SCHOLCZOVÁ, D. 2011. Možnosti sociálnej práce s nevidiacimi. Diplomová práca, Univerzita Komenského v Bratislave. Pedagogická fakulta; Katedra sociálnej práce. Školiteľ: PhDr. Irena Vitálošová. Bratislava: Katedra sociálnej práce PDF UK v Bratislave, 2011. 

ŠTANDARDY NSSDR 2015. [online]. 2015, [cit. 2019-10-15]. Dostupné na internete: <https://www.ia.gov.sk/npkiku/data/files/np_kiku/dokumenty/Standardy%20NSSDR.pdf>

TVRDOŇ, M. – BAKOVÁ, D. – MALIŠKOVÁ, Z. – MÁTEL, A. – MOJTOVÁ, M. 2014. Etika sociálnej práce. Nitra: UKF. 2014. 196 s. ISBN 978-80558-0665-5.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. [online] Dostupné na internete : <https://unss.sk/>

ZÁKON NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

ZÁKON NR SR č.447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia



Sdílet text:


Podobné zprávy

Akademické články Terénna sociálna práca na Slovensku
Akademické články Klinická sociálna práca z hľadiska odbornej lexiky a terminológie
Akademické články Participatívny prístup v sociálnej práci – ambiciózny projekt slovenskej sociálnej administratívy
Akademické články Etnizujúci prístup v sociálnej práci so sociálne exkludovanými a alternatívy kritickej sociálnej práce
Akademické články Sociálna opora onkologicky chorých žien – základný predpoklad intervencie sociálnych pracovníkov


0

Diskuze

Všechny komentáře

Zatím nebyl vložen žádný komentář

Vložit komentář

zapište číslo číslovkou: jedna

... všechny zprávy

Nabídka nových knih

obalka
Co mě výcvik zvířat...
Amy Sutherland
obalka
Když narcisté...
Nina W. Brown
obalka
100 mozkocvič...
R. Eastaway, D. ...
obalka
Holka, kterou...
Torey Hayden
obalka
Pondělí či pátek...
R. Škaloudová
obalka
Jak navazovat ...
Devora Zack
obalka
Zooterapie v ...
Jaroslava Bicková

... kompletní nabídka

© 2014, časopis Sociální práce/Sociálna práca | … vstup do administrace