Kanál SP na YouTube SP na Facebooku SP na Floowie

Úvod » Recenze »

Jerrold R. Brandell (ed.)

Theory and Practice in Clinical Social Work

ilustrační foto

Vydáno před 4 lety

New York: The Free Press. 1997.

Klinickú sociálnu prácu možno považovať za unikátnu formu terapeutickej intervencie sociálnych pracovníkov a pracovníčok orientovanú na skvalitnenie sociálneho fungovania klientely v rôznych životných situáciách a čeliacu variabilným problémom.

Spoločenské zmeny posledných dekád, dopad globalizácie, rozvoj technológií a ďalšie dôsledky modernizácie (zvlášť psychosociálne a ekonomické následky rasizmu, ageizmu a ďalších foriem diskriminácie a opresie) tvarujú súčasnú podobu klinickej sociálnej práce. Klinické sociálne pracovníčky a pracovníci, ako autonómni praktici i kolegiálni členovia tímu, čelia dnes spektru rôznych otázok a problémov, ktorých závažnosť a rozsah neustále narastá, zároveň sa však nevyhnutne rozširuje sféra ich zodpovednosti vzhľadom k ich riešeniu. Táto profesia kladie vysoké nároky vzhľadom k rozsahu psychosociálnych, psychoterapeutických, psychoedukačných a ďalších služieb pre rôznu klientelu, vyžadujúc náležité intervenčné kompetencie. Vzniká opodstatnená potreba špecializovaných poznatkov o špecifických klinických otázkach. Variabilita klientskej populácie, dôraz na transakcie medzi osobou a prostredím, šírka intervenčných možností aj vzhľadom k rôznorodosti problémových situácií je špecifikom tohto náročného odboru, ktorého konštituovanie je potrebné vnímať ako nevyhnutný krok.

Aj vzhľadom k uvedenému nie je možné pripraviť text sumarizujúci celé spektrum možností klinickej sociálnej práce. Publikácia Theory and Practice in Clinical Social Work však objasňuje podstatu klinickej sociálnej práce, nosné teoretické koncepty i široké aspekty jej praxe. Rozpracúva aktuálne klinické domény a zmenené kontexty súčasnej praxe, ako výzvy pre sociálnych pracovníkov a pracovníčky. Jej cieľom nie je sprostredkovať vyčerpávajúce encyklopedické poznatky. Ako uvádza editor J. R. Brandell, ide o akéhosi sprievodcu v porozumení a integrácii bohatých rámcov klinických teórií a praktických modelov (čo zároveň argumentuje voľbu názvu publikácie).

Publikácia rozpracúva zvolenú problematiku v rámci 720 strán, obsahujúc stručné predstavenie jednotlivých autoriek a autorov (predných predstaviteľov a predstaviteliek odboru z univerzít a praxe, reprezentujúc širokú varietu klinických špecializácií a orientácií), Predhovor, Úvod, dvadsaťštyri kapitol a Index (prepájajúci menný a vecný register).

Jednotlivé kapitoly sú rozdelené do troch nosných častí: Rámce pre klinickú prax, Špecifické terapeutické modality a Špecifické klinické otázky, témy a dilemy.

Prvá časť, Frameworks for Clinical Practice, konceptualizuje v troch kapitolách východiskové teoretické rámce pre klinickú sociálnu prácu. B. D. Friedman (Systems Theory) zdôrazňuje komplexnosť povahy odboru, pričom z modelov detailne rozpracúva najmä ekosystémovú perspektívu, ponúkajúcu kľúčové východiská pre porozumenie interakciám v konfigurácii „person-in-environment“, vytvárajúcu priestor pre intervencie na rôznych úrovniach a aplikáciu ďalších teórií k rozvoju stratégií kompatibilných s procesmi zmien v tejto konfigurácii. B. A. Thyer a L. L. Myers (Behavioral and Cognitive Theories) považujú behaviorálne a kognitívne prístupy za mainstreamové pre klinickú sociálnu prácu, výrazne ovplyvňujúc jej teóriu i intervenčné modely. Ich prehľad, princípy i aplikačný rozmer predstavujú v samostatnej kapitole v presvedčení, že ich nosné koncepty sú dôležitými komponentmi mnohých psychosociálnych a interpersonálnych problémov a ich poznanie je základom efektívnej práce. Psychoanalytickú teóriu a jej komplexný vzťah ku klinickej sociálnej práci predstavujú J. R. Brandell a F. T. Perlman (Psychoanalytic Theory). Sprehľadňujú dôležité psychoanalytické teórie, sumarizujú rozsah psychoanalytických systémov, diskutujú teórie terapie v sociálnej práci a ich aplikáciu v rôznych psychoanalytických konceptoch.

Druhá časť, Specific Treatment Modalities, obsahuje osem kapitol. Tieto, reflektujúc markantné politické, sociálne i demografické zmeny a vedecký posun v posledných dekádach, upozorňujú na nevyhnutnosť venovať špecifickú pozornosť súčasným tlakom a flexibilne na nich reagovať v teórii i praxi klinickej sociálnej práce. Kapitoly sú orientované na zmeny v prístupoch k deťom, adolescentom i dospelým v rámci meniacich sa spoločenských charakteristík.

M. G. Frank (Clinical Practice with Children), J. Mishne (Clinical Social Work with Adolescent), K. M. Connors, G. Schamess a F. H Strieder (Children’s Treatment Groups) reagujú na aktuálne trendy v klinickej praxi s dospievajúcimi a s deťmi a zvlášť tými, ktoré prežili opakované traumatizujúce udalosti. Ďalšie kapitoly sú orientované na dospelú klientelu. D. K. Granvold (Cognitive-Behavioral Therapy with Adults), F. T. Perlman (Psychoanalytic Psychotherapy with Adults) a Ch. D. Garvin (Group Treatment with Adults) približujú východiská a princípy, kľúčové techniky a procedúry klinickej sociálnej práce s touto cieľovou skupinou. Tu je zaradená aj kapitola o rodinnej (F. Walsh – Family Therapy) a kapitola o párovej (K. Kayser – Couples Therapy) terapii, ako samostatných špecializáciách klinickej sociálnej práce. Zdôrazňujú systémové prístupy ako kľúčové pre porozumenie ľudskému funkcionovaniu a terapii porúch a rozpracúvajú základné princípy i východiskové modely a ich aplikáciu na variabilnú klientelu či problémové situácie.

Najrozsiahlejšou je tretia časť publikácie, Specialized Clinical Issues, Themes, and Dilemmas. Obsahuje trinásť kapitol spracúvajúcich vybrané problémové okruhy klinickej sociálnej práce. Tie možno rozčleniť z hľadiska zamerania do troch oblastí (vybrané cieľové skupiny a problémy, prostredie výkonu a koncepty klinickej sociálnej práce), pričom najpočetnejšie sú zastúpené kapitoly popisujúce prítupy orientované na konkrétny typ klientely či problému.

V nadväznosti na prvú časť R. Rukstele (Treatment of Infants and Their Families) prezentuje nové problémy modernej doby a ich odraz v rodinách s malými deťmi, postulujúc filozofiu skorej intervencie, pričom nosnú pozornosť venuje rizikovým faktorom a schopnosti reziliencie detí v rôznych rodinných podmienkach. S. Barlam a H. H. Soares (Clinical Practice with Elderly) popisujú klinickú prax so staršími osobami zvlášť so zameraním na terapeutickú intervenciu v súvislosti s otázkami ako zmysel života, straty, smrť a umieranie, medzigeneračné otázky a pod. V kontexte životného cyklu upozorňuje M. O’Kane Brunhofer (Mourning and Loss: A Life Cycle Perspective) na univerzalitu ľudskej skúsenosti straty (skutočnej alebo symbolickej pri prechode životným cyklom), jej dynamiku procesov straty a smútku, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálne fungovanie, a intervenčné možnosti klinickej sociálnej práce.

L. R. Kerlin a J. R. Brandell (Family Violence and Clinical Practice) zdôrazňujú nemožnosť vyhnúť sa v klinickej praxi problematike násilia a vymedzujú základné rámce pre erudované posúdenie i relevantný zásah v takýchto situáciách. R. Graziano (The Challenge of Clinical Work with Survivors of Trauma) zameriava pozornosť najmä na špecifiká posúdenia a terapeutických stratégií pri práci s osobami s posttraumatickou stresovou poruchou či inými adaptačnými poruchami. Intervencie v súvislosti s problémami spojitými s nadužívaním alkoholu a drog popisuje M. Amodeo (Social Work Interventions with Alcohol and Other Drug Problems). Nesústreďuje sa však, ako vo väčšine odbornej spisby, na ústavnú starostlivosť osôb s diagnostikovanou závislosťou, ale na klientelu vyhľadávajúcu pomoc z iných dôvodov, nereflektujúc príčiny či súvislosti s nadužívaním drog.

Ako špecifickú a stále stigmatizovanú klientelu klinickej sociálnej práce popisujú E. G. Goldstein (Clinical Practice with Lesbians) a C. Cornett (Clinical Social Work Practice with Gay Men) lesby a homosexuálov v samostatných kapitolách, reagujúc na ich opresiu a diskrimináciu v spoločnosti, zdôrazňujúc ochranu ich práv a možnosti inklúzie a akceptácie v komunite i spoločnosti. Upozorňujú na stále prítomné predsudky u pomáhajúcich profesionálok a profesionálov, akcentujúc nevyhnutnosť citlivosti voči špecifickým problémom tejto cieľovej skupiny. Rozpracúvajú teoretické perspektívy, princípy i zameranie intervencií, pričom sa neobmedzujú len na individuálnu, ale zohľadňujú aj párovú a skupinovú formu práce.

Na potenciálne prostredia výkonu klinickej sociálnej práce sú orientované tri kapitoly. D. P. Moxley (Clinical Social Work in Psychiatric Rehabilitation) popisuje sociálne kontexty dlhodobých a zdanlivo neriešiteľných problémov duševných ochorení a intervenčné možnosti klinickej sociálnej práce, pričom zastáva názor o priorizácii aplikácie tradičných nástrojov pred ich preberaním z psychiatrie, kde reflektujú úzky biomedicínsky prístup. Nadväzujúc, B. H. Willinger (Psychopharmacology and Clinical Social Work Practice) vníma psychofarmakológiu ako doménu psychiatrie, avšak vzhľadom k širokej variabilite klientskej populácie a problémových oblastí v rôznych prostrediach, zdôrazňuje jedinečnú pozíciu klinických sociálnych pracovníčok a pracovníkov v súvislosti s posúdením  a príp. iniciovaním medikácie klientov či klientok a participáciou na sledovaní jej účinnosti. P. I. Vroom, L. Stanfield a R. Barzone (Clinical Practice in Urban School Settings) upozorňujú na význam školy a zvlášť školskej úspešnosti vo vývine a úspešnom sociálnom fungovaní detí a mládeže a popisujú príklady uplatnenia kolaboratívnej, multisystémovej, multimetodickej klinickej sociálnej práce založenej na systémovom prístupe a ekologickej perspektíve.

R. A. Shechter (Time-Sensitive Clinical Social Work Practice) predstavuje koncept krátkodobej terapie – „na čas citlivú“ klinickú sociálnu prácu. Diskutuje fenomén času ako kľúčového faktora a organizujúceho princípu terapie, argumentujúc intervenčnými obmedzeniami a pragmatickým zameraním sociálnej práce. S. H. Grossberg a J. R. Brandell (Clinical Social Work in the Context of Managed Care) predstavujú klinickú sociálnu prácu v kontexte riadenej starostlivosti, ako moderného trendu od konca 20. storočia, jej spoločenské súvislosti a vybrané aspekty.

Jednotlivé kapitoly druhej a tretej časti publikácie sú koncipované v podobnej štruktúre, úzko nadväzujúc na konceptuálne rámce vymedzené v prvej časti. Predstavujú teoretické východiská a charakteristiky vybranej cieľovej skupiny (resp. problému), popisujú špecifiká posúdenia a intervenčných možností, príp. diskutujú etické otázky v jednotlivých oblastiach s dôrazom na terapeutické rámce (zvlášť v súvislosti s terapeutickou zmenou, kde je ako zásadný postulovaný terapeutický vzťah) a aplikačné možnosti v palete variabilných situácií a problémov. Unikátne sú aj reflexiou aktuálnych poznatkov a trendov v klinickej sociálnej práci. Autori a autorky tiež upozorňujú na viaceré nejasnosti, ktoré sa objavujú v odbornej spisbe, a ponúkajú jednoznačné stanoviská. Zároveň detailizujú nároky, kladené na profesionálov a profesionálky vzhľadom k ich teoretickej príprave i praktickým zručnostiam a skúsenostiam. Takto predstavujú ucelené „modely“ práce v parciálnych oblastiach klinickej sociálnej práce.

Táto publikácia predstavuje potenciál i limity klinickej sociálnej práce v jej variabilných formách, s využitím palety intervenčných nástrojov, so zrozumiteľne spracovaným aplikačným rozmerom. Výber spracovaných parciálnych otázok je vysoko aktuálny, ponúkajúci množstvo inšpirácií pre teóriu a prax odboru aj v našich podmienkach. Systematizuje poznatky predmetnej oblasti, vytvára ucelený pohľad a ponúka argumentačnú podporu v prospech tvorby a rozvoja teoreticko-metodologických východísk pre ďalší výskum i prax v danej oblasti. Kvalitne rozpracované konceptuálne východiská, informačná hutnosť, prehľadné spracovanie a jasné aplikačné aspekty vytvárajú text, ktorý možno odporúčať študentom a študentkám pomáhajúcich profesií vôbec, nielen odboru sociálna práca, ale rovnako odborníkom a odborníčkam z klinickej praxe.

 

Denisa Šoltésová,
Katedra sociálnej práce
Prešovská univerzita v Prešove


Sdílet text:


Podobné zprávy

O čem se mluví Relevantnosť klinickej sociálnej práce je zjavná vďaka efektívnejším a pragmatickejším výsledkom
O čem se mluví Sociálny pracovník sa v praktickom ponímaní neizoluje ako len klinický sociálny pracovník
O čem se mluví Teoretické ukotvenie klinickej sociálnej práce a sociálnej práce v zdravotníctve a ich implikácie v praxi podľa anglosaského modelu
Inspirace Bez etiky niet (klinickej) sociálnej práce
Akademické články Applying Approaches from Moral Philosophy, Especially Virtue Ethics, When Facing Ethical Dilemmas in Social Work


0

Diskuze

Všechny komentáře

Zatím nebyl vložen žádný komentář

Vložit komentář

zapište číslo číslovkou: dva

... všechny zprávy

Nabídka nových knih

obalka
Zázrak tří květin
L.Zatloukal...
obalka
Dítě s autismem a...
A.Scarpa; A.Wells...
obalka
Pandořina skříňka
Lauren Slater
obalka
Můj hlas půjde s ...
Sidney Rosen
obalka
Jít vlastní cestou
Jeff Goins
obalka
Mindfulness pro ...
Gary Hennessey
obalka
Speciální sourozenci
David Havelka...

... kompletní nabídka

© 2014, časopis Sociální práce/Sociálna práca | počet návštěv: [CNW:Counter] | … vstup do administrace