Kanál SP na YouTube SP na Facebooku SP na Floowie

Úvod » Recenze »

Michaela Skyba

Veda o sociálnej práci – vybrané kapitoly

ilustrační foto

Vydáno před 50 dny

Ako autorka učebnice sama uvádza, „súčasná odborná spisba venuje problematike vedeckosti sociálnej práce stále menšiu pozornosť“. Pritom je však nevyhnutné zdôrazniť význam a opodstatnenie tohto trendu, opierajúc sa o slová autorky, vzhľadom k aktuálnejšej „potrebe upriamiť pozornosť na otázky jej ďalšieho rozvoja a budúceho smerovania“, keďže „diskurz a polemiky týkajúce sa tejto témy“ sú už vedeckou obcou považované za prekonané a brzdiace ďalší progres sociálnej práce.

Práve ukončenie uvedených polemík umožňuje vedcom v oblasti sociálnej práce v diskusii pokročiť od týchto kontextov k rozvoju aktuálnejších parciálnych a špecifických otázok. Niet teda pochýb o aktuálnosti volenej a spracovanej témy. Práve naopak – a to z viacerých dôvodov. Po prvé, v záujme zvyšovania kvality pregraduálnej prípravy v danej oblasti (kde budúce profesionálky a profesionáli nevyhnutne tieto kontexty potrebujú zvládnuť na požadovanej úrovni), po druhé, v súvislosti s pretrvávajúcimi pochybnosťami ohľadom vedeckosti sociálnej práce zo strany iných profesií (príp. aj laickej verejnosti) či vedných disciplín, a po tretie, v snahe o podporu a zvýšenie profesionálneho statusu sociálnej práce ako vedy i ako praktickej činnosti.

Vo všetkých uvedených kontextoch je, ako zároveň vyplýva aj zo slov autorky učebnice, jedným z kľúčových faktorov nevyhnutnosť podpory „sociálnej práce pri vyjednávaní svojej pozície a zvýšenia iniciatívy sociálnych pracovníčok a pracovníkov ako profesionálov presadzujúcich sociálnu zmenu, podporujúcich uplatňovanie ľudských práv a najlepšieho záujmu klientov“, predpokladom čoho je aj kvalitná príprava inkorporujúca témy roly a prínosu sociálnej práce v rámci aktuálnych problémov, jej identity a poslania v postmodernej, resp. hypermodernej dobe.

Zvolená problematika je rozpracovaná v rámci Úvodu a 3 kapitol, na 129 stranách textu. Cieľom publikácie je „objasniť základné atribúty sociálnej práce ako vedy, zorientovať študenta a študentku v problematike teórií o sociálnej práci i súčasných teórií sociálnej práce a rozšíriť poznatky týkajúce sa aktuálnych otázok vedeckého diskurzu v sociálnej práci, so zameraním sa na reflexiu súčasnosti a perspektívy sociálnej práce v našich podmienkach“. Ako vyplýva aj z názvu učebnice, autorka orientovala text na vybrané kapitoly. Vzhľadom k rozsiahlosti problematiky nemala ambície komplexne rozpracovať túto oblasť v celej jej šírke i hĺbke, ale predložiť kompaktný text, ktorý by študentkám a študentom napomohol v orientácii v predmetných otázkach a v ukotvení poznatkov v jasných konceptuálnych rámcoch a zároveň by obsahom i spracovaním jednoznačne zrkadlil náročnosť vedy o sociálnej práci. Tento cieľ sa autorke rozhodne podarilo naplniť.

Jednotlivé kapitoly textu sú radené v logickej následnosti, zodpovedajúc základnej orientácii vedy. Úvodné pasáže kapitol popisujú nosné východiská nasledujúceho textu, záverečné časti parciálnych tematických oblastí obsahujú kontrolné otázky a námety do diskusií, reflektujúc špecifiká a náročnosť univerzitnej pregraduálnej prípravy a podporujúc rozvoj kritického uvažovania a angažovanosti v danej problematike, ale i v širších konceptuálnych rámcoch. Závery kapitol tvoria zhrnutia rozpracovaných tém a zoznam literatúry – použitej aj odporúčanej k ďalšiemu štúdiu. Autorka bohato využíva aj príklady, zrozumiteľne ilustrujúc rozpracúvané teoretické koncepty a umožňujúc efektívnejšie porozumenie konkrétnym otázkam.

Prvá kapitola (Aktuálne témy vedeckého diskurzu v sociálnej práci) je zameraná na problematiku vedeckosti sociálnej práce, reflektujúc historické kontexty vývoja v oblasti sociálnych vied i aktuálnu orientáciu diskurzu ohľadom predmetnej problematiky. Úvod kapitoly ponúka stručný historický exkurz vývoja sociálnych vied (opierajúc sa najmä o dielo Wallersteina z roku 1999) a diskusií o etablovaní vedy o sociálnej práci. Následne text postupne predstavuje základné atribúty sociálnej práce ako vedy. Odvíjajúc sa od predmetu sociálnej práce autorka špecifikuje predmet výskumu sociálnej práce a vedecko-výskumnej činnosti, pričom samostatnú pozornosť zameriava na kľúčové paradigmy výskumu v sociálnej práci (heuristická paradigma, logický empirizmus a relativizmus), ako ich vymedzili Heineman-Pieper et al. (2002). Následne autorka popisuje vzťahy sociálnej práce s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami a pomáhajúcimi profesiami (osobitne sociálnou pedagogikou). V týchto súvislostiach autorka nezabúda upozorniť na multidimenzionalitu sociálnej práce, podmienenú najmä komplexnosťou a rôznorodosťou sociálnych problémov, prezentujúc sa aj v prienikoch s inými vednými disciplínami. Obsahom tretej podkapitoly je výklad vybraných pojmov (napr. humanita, solidarita, dôstojnosť, pomoc, moc, klient, resp. užívateľ služby, potreby a ich hodnotenie, životná situácia a sociálne fungovanie, sociálne vylúčenie a sociálne začleňovanie, sociálna intervencia a ďalšie), odkazujúc na pojmový aparát ako ďalší atribút sociálnej práce ako vedy. Štvrtá podkapitola je zameraná na Metódy praktickej činnosti a vlastnú obsahovú štruktúru (teóriu) sociálnej práce, poskytujúc stručný popis vývoja metód a teórií sociálnej práce vo vzájomnej interakcii s budovaním jej identity a jej profesionalizáciou. Pritom rozmanitosť a pestrosť v metódach a teóriách sociálnej práce autorka vníma, v kontexte diferenciácie funkcií a úloh sociálnej práce ako profesie, ako jeden z argumentov v prospech variability potenciálnych možností interpretácie a riešenia klientovej životnej situácie a nadväzujúc na reflexívnu integráciu teórií sociálnej práce zdôrazňuje limitáciu rizík nekritickej aplikácie akejkoľvek z nich. V závere kapitoly autorka ponúka stručný popis vybraných klasifikácií teórií sociálnej práce.

Text druhej kapitoly (Teórie o sociálnej práci) je zameraný na teórie o sociálnej práci upriamujúc pozornosť na povahu a ciele sociálnej práce ako spoločenskej inštitúcie. Autorka sa pritom opiera o dôsledky modernizačných procesov v dnešnej hypermodernej spoločnosti a aktuálne sociálne riziká v súvislosti s trendmi budúceho vývoja sociálnej práce. V týchto súvislostiach špecifickú pozornosť venuje najmä otázkam rôznorodosti chápania, identity a inštitucionalizácie sociálnej práce. Kvôli dotvoreniu obrazu o aktuálnych trendoch v sociálnej práci autorka popisuje aj vybrané aspekty niektorých zo súčasných teórií sociálnej práce.

V prvej podkapitole text ponúka stručný popis procesov modernizácie a industrializácie a ich vplyv na zmeny v spoločnosti, v sociálnych rizikách, problémoch ľudí, čo prirodzene viedlo k vzniku nových inštitúcií – podľa Chytila (2011) inštitúcií sekundárnej sociability. V danom období sa formovala a postupne začala profesionalizovať sociálna práca, ktorej ďalší vývoj bol v 20. storočí výrazne determinovaný mnohými významnými spoločenskými a demografickými posunmi. Tie postupne formovali, resp. modifikovali identitu a roly sociálnej práce, do sféry ktorej v 90. rokoch prenikla postmoderna. Tá zásadným spôsobom dopadá na aktuálny stav a ďalšie smerovanie sociálnej práce, tvoriac nové výzvy vyplývajúce z dôsledkov druhej vlny modernizácie, v nových spoločenských podmienkach, vyžadujúc formovanie novej roly i identity. Autorka sa pre ilustráciu týchto procesov odvoláva na a diskutuje najmä, ale nielen, názory Chytila (2011) a Navrátila (2005).

Druhá podkapitola, v súvislosti s meniacimi sa podmienkami a požiadavkami sociálnej praxe, zužuje pozornosť na vybrané otázky súčasnosti a budúcnosti sociálnej práce. Autorka približuje „aktuálny diskurz o súčasnom vnímaní sociálnej práce“ vo vzťahu k otázkam jej identity a rôznorodosti a tiež problematiku jej inštitucionalizácie a perspektívam v jej ďalšom smerovaní, zdôrazňujúc najmä oblasť tzv. novej profesionalizácie a spoločenského uznania profesie. Pritom nezabúda upozorniť na variabilné názory autorov a autoriek vzhľadom k novým úlohám sociálnej práce v spoločnosti, identifikujúc však aj styčné body, najmä potrebu vymedzenia špecifík pomoci v kontexte sociálnej práce.

V tretej kapitole (Vybrané teórie a prístupy sociálnej práce v súčasnosti) autorka predstavuje vybrané aktuálne teórie a prístupy sociálnej práce, označované ako neskoro-moderné či postmoderné. Pre klasifikáciu teórií autorka ako kritérium zvolila chápanie reality a prístup k poznaniu. Konkrétne vybrala objektivistickú perspektívu a konštruktivistický diskurz, ako nosné platformy pre „rôzne spôsoby práce s klientmi a klientkami sociálnej práce, interpretácie ich životnej situácie a možnosti efektívnej pomoci“.

Objektivistické hľadisko autorka definuje ako priorizujúce intervencie opierajúc sa o „vedecké dôkazy, objektivitu a technickú racionalitu“. Z tejto skupiny pre podrobnejší popis vybrala evidence-based teóriu a teóriu nového manažerizmu, ktorým sa venuje v prvej podkapitole. V kontexte konštruktivistického chápania (niekedy aj teórie a prístupy ovplyvnené postmodernizmom) autorka špecifickú pozornosť venovala prístupu založenému na silných stránkach (v druhej podkapitole) a prístupu zameranému na riešenie (v tretej podkapitole).

Text vysokoškolskej učebnice reflektuje špecifiká študentov a študentiek, ktorým je text určený. Je prehľadný, vhodne štrukturovaný, s príkladmi na ilustráciu vybraných teoretických východísk, jazyk odborný, zároveň však vysoko zrozumiteľný. Autorka kvalitne, zrozumiteľne a relevantne popísala a vysvetlila parciálne otázky spracovanej problematiky, čím vytvorila priestor pre náležité uchopenie zvolenej problematiky v širších aj užších súvislostiach. Sumarizujúc možno publikáciu považovať za prínosné didaktické spracovanie problematiky a odporúčať ju študentom a vzdelávateľom v sociálnej práci, ale aj ďalších pomáhajúcich profesiách.

Denisa Šoltésová,
Filozofická fakulta
Prešovská univerzita v Prešove


Sdílet text:


Podobné zprávy

Akademické články (Bezmocná) sociální práce jako zdroj zplnomocnění?
O čem se mluví Akreditační proces musí reflektovat potřeby praxe
O čem se mluví Service-learning vo vzdelávaní (školských) sociálnych pracovníkov a pracovníčok
O čem se mluví Seminář s mezinárodní účastí připomněl 80 let případové sociální práce v ČR
Akademické články Social Care in Czechoslovakia in the 70s and 80s of the 20th Century



Diskuze

Všechny komentáře

Zatím nebyl vložen žádný komentář

Vložit komentář

zapište číslo číslovkou: čtyři

... všechny zprávy

Nabídka nových knih

obalka
Autismus v...
Barbora Bazalová
obalka
Kdo je tu...
Manfred Lütz
obalka
Jak se uklidnit...
Susan Albers
obalka
Sociální doved...
David Fontana
obalka
Hra v terapii
Milan Valenta...
obalka
Jazyk těla
Alexander Lowen
obalka
Aspekty mužství
C. G. Jung

... kompletní nabídka

© 2014, časopis Sociální práce/Sociálna práca | počet návštěv: [CNW:Counter] | … vstup do administrace