Editorial

Ambíciou tohto čísla je podporiť a obohatiť odbornú diskusiu o profesionalizácii sociálnej práce. Zaradené akademické texty ukazujú, ako časť výskumníkov reflektuje otázky, na ktoré hľadajú odpoveď aj sociálni pracovníci v praxi.

Prvé tri texty ponúkajú širší pohľad na analýzu stavu profesionalizácie sociálnej práce v súčasnej spoločnosti. Olga Hubíková, Jana Havlíková a Robert Trbola v texte Cíle sociální práce v kontextu jejího slabého ukotvení upozorňujú, že v dôsledku nedostatočnej inštitucionalizácie českej sociálnej práce existuje vysoká náchylnosť k zámene, posune alebo strate jej vlastných cieľov. Súčasný stav profesionalizácie sociálnej práce na Slovensku je témou textu Bohuslava Kuzyšina a Milan Schavela. Autorom sa podarilo získať názory 1 200 sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnych pracovníkov, ktorí sa vyjadrili napr. aj k zákonu o sociálnej práci a významu profesijnej komory. Andrej Mátel v texte Etické míľniky profesionalizácie sociálnej práce na základe obsahovej analýzy textov americkej a česko-slovenskej proveniencie predstavuje vybrané etické míľniky profesionalizácie sociálnej práce. Osobitnú pozornosť venuje aktuálnym výzvam aj pre sociálnych pracovníkov.

Fenomén moci v sociálnej práci je témou ďalších troch textov. Vladimír Labáth v texte Potenciál a riziká moci v procese pomoci prezentuje časť výsledkov výskumu realizovaného v rezidenciálnych zariadeniach. Na základe identifikovaných kľúčových faktorov ovplyvňujúcich proces pomáhania uvažuje o uplatňovaní v prospech klienta uplatňovanej moci. Petra Horová v texte Žitá zkušenost jako východisko pro profesionalizaci sociální práce ve vězení identifikuje oblasti s potenciálom pre posilnenie profesionalizácie (a to nielen vo väzenstve) a formuluje odporúčania. Karel Řezáč v texte Hranice spolupráce v sociální práci v kontextu náhradní rodinné péče prezentuje skúsenosti sociálnych pracovníkov a klientov s prekračovaním hraníc intervencie v rámci spolupráce. Okrem iného aj vytvoril typológiu psychickej podpory zo strany sociálneho pracovníka.

Klára Brožovičová a Mirka Nečasová v príspevku Možnosti využití mediace jako metody sociální práce v reakci na výzvy současné doby analyzujú možnosti mediácie ako metódy sociálnej práce. Na základe analýzy vybraných textov a príkladov z praxe dospievajú k záveru, že mediácia ako metóda sociálnej práce je veľmi dobre využiteľná nielen pri riešení aktuálnych spoločenských výziev. Do tohto čísla bol zaradený aj text Karolíny Přádovej Psychosociální přístup jako neustále se vyvíjející koncept a jeho implikace v sociální práci. Tvrdí, že psychosociálny prístup je v sociálnej práci často uplatňovaný intuitívne. Je preto dôležité, aby si sociálni pracovníci rozširovali svoje poznatky napríklad o sociálnych interakciách a zdokonaľovali sa v jeho aplikovaní v praxi.

Analýza vybraných metodologických charakteristík výskumných štúdií v časopise Sociální práce / Sociálna práca za obdobie rokov 2002–2019 Angely Almašiovej, Kataríny Kohútovej a Rastislava Rosinského je podnetná nielen pre potenciálnych prispievateľov. Je aj impulzom pre diskusiu o výskume v sociálnej práci. Niektoré príspevky publikované v online časti časopisu nadväzujú na témy reflektované v akademických statiach. Tému hraníc vo vzťahu sociálny pracovník a klient nachádzame v rozhovoroch, ktoré predstavujú činnosť organizácie Rozum a Cit, z. s. K etickým záväzkom sociálnych pracovníkov sa vzťahujú aj texty Michala Horáka, Jitky Horákovej a Andrey Láskovej, v ktorých sú zhrnuté informácie o súčasnej situácii v oblasti oznamovacej povinnosti. Jarmila Linková sa zamýšľa nad tým, ako vytvárajú sociálni pracovníci identitu sociálnej práce. Alena Mazurová so svojím tímom upozorňuje na význam štandardov kvality a vzdelávania pre rozvoj profesie a napĺňanie jej poslania. Zaujímavá je reflexia Michala Voláka na etické dilemy sociálnych pracovníkov v prostredí verejnej správy. Šimková, Ditrychová, Skříčková predstavili projekt mentoringu realizovaný prostredníctvom profesijnej komory sociálnych pracovníkov ako ponuku pre zvyšovanie odbornej kompetencie sociálnych pracovníkov. V kontexte profesionalizácie sociálnej práce oceňujeme aj informáciu Šobáňovej a Topinku o analýze systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v Českej republike. Reflexiu procesu transformácie sociálnych služieb poskytla Zdeňka Vašíčková na základe svojej vlastnej skúsenosti ako manažérky subjektu sociálnych služieb.

Veríme, že predkladané číslo časopisu prispeje ku kultivovaniu odbornej diskusie o stave profesie sociálnej práce. Domnievame sa, že čitatelia môžu nájsť inšpiráciu a podnety pre svoju ďalšiu každodennú prácu, nech už pôsobia ako sociálni pracovníci, manažéri, výskumníci alebo študenti, či učitelia sociálnej práce. Všetci títo sú nositeľmi etickej zodpovednosti voči profesii a spoločnosti.

Tatiana Matulayová a Milan Schavel
editori čísla