Editorial

V procese skvalitňovania služieb je v centre pozornosti predovšetkým klient. Sociálny pracovník býva naopak často v úzadí, aj napriek tomu, že je rozhodujúcim činiteľom v tomto procese. Preto si mnoho organizácií uvedomilo, že well-being pracovníka je dôležitý pre úspech celej organizácie. Máme viacero príkladov dobrej praxe zo zahraničia z oblasti zdravotných a sociálnych služieb, ktoré nám ukazujú, ako možno formulovať víziu, misiu a najmä hodnoty, kde možno postupne zahrnúť i podporu well-beingu pracovníka a prenášať ju zámerne do života organizácie poskytujúcej sociálne služby. Napríklad anglická spoločnosť Helping hands, ktorá poskytuje sociálne služby v domácom prostredí klienta, definuje svoju kultúru, jej základnú hodnotu a štyri piliere, na ktorých je postavená. Za základnú hodnotu považuje „láskavosť“ (kindness), ktorá sa očakáva od pracovníkov, ako aj to, že budú podávať čo najlepší výkon v rámci svojho zamestnania. Na strane druhej sa ale zároveň očakáva, že každý má zároveň možnosť robiť chyby a učiť sa z nich. Za piliere organizačnej kultúry preto považujú: tím (vzájomné načúvanie, porozumenie), hodnoty organizácie postavené na vzájomnom zmocňovaní jeden druhého, bezpečnosť, postavená na well-beingu klienta aj pracovníkov, je tu uvedená ako najvyššia priorita, ktorej cieľom je vytvorenie bezpečného prostredia pre všetkých v organizácii. Nakoniec ako posledný pilier pomenúvajú výkonnosť, ktorú charakterizujú ako cieľ dosahovaný spoločnou prácou. Aj preto, že sa téma kvality pracovných podmienok stáva čím ďalej zaujímavejšou aj pre česko-slovenských autorov, ako editorky tohoto čísla sme očakávali, že získame množstvo zaujímavých príspevkov. Je pravdou, že naše očakávania sa úplne nenaplnili, avšak môžeme konštatovať, že sme získali do čísla naozaj zaujímavé a kvalitné články, čomu sa tešíme.

Nesmieme opomenúť ani publicistickú časť časopisu, kde nájdete pojednanie o case managemente v práci so seniormi v kontexte problematického zdravotno-sociálneho obmedzenia autorky Michaely Šimovej alebo príspevok od Felipe Sanchez Lopéza, ktorý sa zaoberá dôvodmi, ktoré motivujú pracovníkov k práci v oblasti sociálnych služieb, špeciálne prečo v nich vôbec zostať. Ďalšie príspevky Lenky Phelps, ktorá predstavuje príklady dobrej praxe z USA v oblasti self-care sociálnych pracovníkov v prepojení na etický rozmer, Terezy Tetourovej, predstavujúcej detské advokačné centrum, ktoré vníma ako príklad dobre fungujúcej multidisciplinarity, Simony Bagarovej, ktorá analyzovala podmienky pre výkon opatrovateľskej činnosti, a článok Hany Pavezkovej, ktorá identifikovala rozdiely v odmeňovaní sociálnych pracovníkov v rôznych rezortoch, sú výborným dotvorením kontextu celého čísla 6/2022 venovaného problematike pracovných podmienok sociálnych pracovníkov.

V akademických statiach tohto čísla si môžete prečítať článok autoriek Lenky Chlebanovej a Markéty Rusnákovej Podpora well-beingu sociálnych pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb a kultúra organizácie na Slovensku, kde identifikujú nové možnosti podpory well-beingu sociálnych pracovníkov v rámci organizačnej kultúry u poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku aj prostredníctvom realizovaného kvalitatívneho výskumu. Ďalší článok autoriek Daniely Květenskej a Sabiny Zdráhalovej Distanční vzdělávání v sociální práci v období koronavirové krize v České republice porovnáva vnímanie dištančnej formy štúdia učiteľmi a študentmi sociálnej práce na vysokých školách v Českej republike v období mimoriadnych opatrení prijatých vládou ČR proti šíreniu vírusu COVID-19. Jiří Mertl analyzuje v článku Sociální práce v zajetí koronaviru: případ programů pro osoby ve výkonu a po výkonu trestu odnětí svobody dôsledky pandémie COVID-19 a vládnych opatrení na vykonávanie sociálnej práce a poradenstva s väzňami a prepustenými z výkonu trestu odňatia slobody. Agnieszka Zogata-Kusz, Pavel Navrátil a Tatiana Matulayová ponúkajú v článku Politická praxe – výzva pro české vzdělavatele v sociální práci odpovede na otázky: či považujú sociálni pracovníci politickú prax za súčasť svojej profesie, či sa sami zapájajú do ovplyvňovania systémových zmien. Zároveň autori vyzývajú vzdelávateľov v sociálnej práci ku rozvíjaniu takých profesionálnych kompetentností u študentov, ktoré im umožnia aktívne sa zapájať do politickej praxe.

V predposlednom článku Martiny Černé, Vlasty Řezníkové, Jany Gabrielové a Markéty Dubnové Chroničtí klienti -- názory a empirické zkušenosti sociálních pracovníků na obcích v Kraji Vysočina autorky sprostredkovávajú empirické skúsenosti sociálnych pracovníkov na obciach s tzv. „večnými klientmi“, zdieľajú ich názory a podnety na riešení najčastejších problémov a dilem pri práci s nimi. Posledný článok s názvom Zapojování sociálních pracovníků do solidární rezistence při obraně bydlení: příklad sousedství Bedřiška Jakuba Černého sa zameriava na aktivizmus sociálnych pracovníkov proti útlaku v bývaní. Autor si stanovil cieľ odpovedať na otázku, akým spôsobom sa sociálni pracovníci zapájali do rezistencie proti vysídleniu v kontexte prípadu susedstva, pričom ukázal, že sociálni pracovníci môžu byť dôležitými solidárnymi aktérmi rezistencie a podporovateľmi kolektívneho úsilia obyvateľov zo znevýhodnených komunít, ktoré následne vedú k sociálnej zmene v oblasti práv na bývanie. Ako aj sám autor vo svojom článku uvádza, pre sociálnu prácu tieto poznatky otvárajú otázku, ak sa solidárne spojenectvo s ľuďmi zažívajúcimi útlak môže stať znovu súčasťou identity sociálnych pracovníkov a zároveň vytvárať podklad pre vznik širších rezistentných sietí, ktoré reagujú na komplexné sociálne problémy, ako napr. kríza bývania.

Prajeme vám príjemné čítanie!

Markéta Rusnáková, Hana Pazlarová
editorky čísla