Aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu

Úvod

V júli 2018 bol na valných zhromaždeniach Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov a Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce v írskom Dubline schválený nový „medzinárodný etický kódex“, dokument s názvom Statement of Ethical Principles (IFSW, 2018), ktorý do slovenského jazyka môžeme preložiť ako Vyhlásenie etických princípov (sociálnej práce), resp. Deklarácia etických princípov (ďalej „Vyhlásenie“). Obdobne ako predchádzajúci dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (IFSW/ IASSW, 2004) ide o spoločné dielo týchto dvoch kľúčových medzinárodných organizácií.

Cieľom príspevku je identifikovať a predstaviť aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu. Z metodologického hľadiska sme za účelom dosiahnutia tohto cieľa použili obsahovú analýzu a komparáciu troch východiskových dokumentov, a síce oboch uvedených kódexov ako aj pracovného dokumentu, ktorý predchádzal jeho finálnemu zneniu (Ethics Taskforce, 2017).

Medzinárodný etický kódex a jeho historické súvislosti

Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických hodnôt a princípov do podoby medzinárodného etického kódexu. V sociálnej práci túto úlohu dlhodobo plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (International Federation of Social Workers, skr. IFSW), ktorá bola založená na prvej medzinárodnej konferencii sociálnej práce v Paríži v roku 1928. Do súčasnej podoby sa reštrukturalizovala v Mníchove v roku 1956. Táto organizácia so sídlom vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (International Association of Schools of Social Work, skr. IASSW), historicky takisto založenou na vyššie uvedenej konferencii v Paríži v roku 1928, so začiatkom pôsobenia o rok neskôr. Ide o medzinárodné spoločenstvo škôl a vzdelávateľov sociálnej práce, ktoré podporuje zlepšenie kvality vzdelávania a výskumu, teórie a praxe sociálnej práce, administratívy sociálnych služieb a tvorbu sociálnych politík (Mátel, 2016).

Etika patrí medzi prioritné oblasti záujmu oboch organizácií. V roku 1976 publikovala IFSW dokument o princípoch a štandardoch etiky sociálnej práce, ktorý bol zásadne revidovaný v roku 1994. Jeho účelom bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti. Hoci ani jeden z dokumentov neobsahoval názov „kódex“, národnými profesijnými asociáciami ako aj samotnými sociálnymi pracovníkmi boli chápané ako „medzinárodný etický kódex“, ktorý vytvára ideovú platformu pre národné etické kódexy. Dokument IFSW z roku 1994 bol na Slovensku východiskom pri tvorbe prvého národného Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky v roku 1997.

V nastavenom trende pokračoval aj dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (IFSW/IASSW, 2004). Tento medzinárodný etický kódex bol v Českej republike východiskom Etického kodexu Společnosti sociálních pracovníků ČR v roku 2006.

Dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy zostal viac na všeobecnej úrovni, pričom rozpracovanie konkrétnych etických zásad nechal na asociáciách jednotlivých členských krajín. K novým témam, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcom dokumente z roku 1994, patrili (Nečasová, 2004):

  • potreba starostlivosti o sociálneho pracovníka,
  • uznanie náročných situácií, ktoré vyplývajú z podstaty profesie,
  • povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce,
  • zodpovednosť za to, že rozhodnutia budú eticky podložené,
  • identifikovanie silných stránok užívateľov služieb,
  • celostný prístup k užívateľom služieb.

Ideový základ tohto dokumentu tvorila tzv. „medzinárodná definícia sociálnej práce“, ktorú schválili zástupcovia IFSW a IASSW v kanadskom Montreale v roku 2000. Zásadnými sú v nej uvedené princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Tieto dva princípy tvorili obsahový a štrukturálny základ dokumentu. Keď došlo v roku 2014 k zmene medzinárodnej definície a jej schváleniu orgánmi IFSW a IASSW v austrálskom Melbourne, bolo otázkou času, kedy príde k revízii medzinárodného etického kódexu. Zaujímavosťou je, že nový slovenský Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce (2015) síce vychádzal z medzinárodného kódexu z roku 2004, ale v preambule uviedol už novú globálnu definíciu, čím bol svojho času prvý vo svete, ktorý takto urobil.

Etické pracovné skupiny oboch medzinárodných organizácií pripravili návrh dokumentu (ďalej „draft“), ktorý bolo možné pripomienkovať do konca januára 2018. Finálna verzia bola v porovnaní s draftom podstatne skrátená a 2. júla 2018 schválená valnými zhromaždeniami oboch organizácií. Štruktúra Vyhlásenia je veľmi jednoduchá. Začína úvodnými pojednávaniami, ktoré obsahujú účel a povahu Vyhlásenia a prezentujú aktuálnu globálnu definíciu. Nasleduje predstavenie deviatich zásadných etických princípov, o ktorých budeme pojednávať nižšie. Draft obsahoval dôležité interpretačné pravidlo, že „každý princíp uvedený vo Vyhlásení sa musí chápať v spojení s ostatnými a nie samostatne“ (Ethics Taskforce, 2017). Žiaľ vo finálnej verzii toto chýba, ako aj jedna veľmi dôležitá zásada, ktorú by ocenili najmä sociálni pracovníci v praxi a týka sa zamestnávateľských organizácií: „Nielen sociálni pracovníci musia dodržiavať etické postupy práce, rovnako aj organizácie musia plniť svoje povinnosti pri podpore etickej praxe“ (por. Agius, Jones, 2012, Ethics Taskforce, 2017).

Vyhlásenie v zásade kopíruje štruktúru staršieho dokumentu, len so zmenenou hierarchiou. Kým v staršom dokumente bol princíp „ľudských práv a ľudskej dôstojnosti“ nadradený princípu sebaurčenia, spoluúčasti a holizmu, tieto sú uvádzané samostatne. Pasáž o etickom využívaní technológií a sociálnych médií je celkom nová. Samostatná časť, ktorá v staršom dokumente bola nazvaná ako „profesionálne správanie“, je v novom dokumente premenovaná na profesionálnu bezúhonnosť. V tejto súvislosti by som poznamenal, že nejde o najšťastnejšiu voľbu, ale skôr umelo vytvorený súborný princíp. Okrem adekvátnych častí o profesionálnych hraniciach, zodpovednom zaobchádzaní s mocou (9.4) a prijímaní malých darčekov (9.5), sú tu napr. časti o ďalšom profesionálnom raste (9.2), starostlivosti o seba (9.4), etickom rozhodovaní v konfliktných situáciách (9.7) a etických podmienkach výkonu praxe (9.8). Ide o množstvo tém týkajúcich sa profesionálneho správania v rôznorodých situáciách.

Vyhlásenie etických princípov svojou povahou „slúži ako spoločný rámec pre sociálnych pracovníkov, aby pracovali na dosiahnutí najvyšších možných štandardov profesionálnej integrity“ a je „záväzkom dodržiavať v ňom obsiahnuté kľúčové hodnoty a princípy profesie sociálna práca“.

Medzinárodná definícia ako teoretické východisko kódexu

Globálnu definíciu z roku 2014 prijíma Vyhlásenie za svoj základ primárne kvôli princípom, ktoré sú v nej obsiahnuté. Jej znenie je nasledovné:

Sociálna práca je profesia založená na praxi a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi poznatkami sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala blaho.“

V komentároch IFSW k tejto definícii sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že sociálna práca je vzájomne prepojený systém hodnôt, teórie a praxe, a že sa explicitne vzťahuje na sociálnu prácu ako profesiu, teda nie na dobrovoľníkov a neprofesionálnych sociálnych pracovníkov. IASSW zdôraznila, že sociálna práca je už globálne akceptovaná aj ako akademická disciplína. Princípy sociálnej práce v novej definícii predchádzajú časti o jej teoretických východiskách. Rovnako ako v staršej verzii definície z roku 2000 sú primárne zdôraznené dva zásadné princípy – ľudské práva a sociálna spravodlivosť, ale uvedené v opačnom poradí. Priorita dodržiavania a presadzovania sociálnej spravodlivosti zodpovedá kľúčovému mandátu medzinárodnej sociálnej práce. Z jazykového hľadiska je v anglickom texte zaujímavá výmena prívlastku z fundamental (zásadné, fundamentálne) na central (ústredné, centrálne). Anglický výraz ,collective responsibility (spoločná, kolektívna zodpovednosť) bol včlenený do novej definície spolu s ľudskými právami na zdôraznenie toho, že právo a blaho môžu byť plne realizované, keď občania prevezmú zodpovednosť za svoje činy, iných ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Rešpektovanie dôstojnosti a ľudských práv nie je v protiklade – ba práve naopak – s rôznorodosťou a jedinečnosťou každej osoby, skupiny alebo komunity. Úcta a rešpekt k rozmanitosti (respect diversity) sa môže rozvíjať prostredníctvom hlbšieho poznania, porozumenia a rešpektovania odlišných kultúrnych, náboženských hodnôt a tradícií ako aj prostredníctvom dialógu s členmi odlišnej skupiny (Mátel, Schavel, 2015). Vyhlásenie prezentuje túto definíciu s uvedením, že podporuje regionálne a národné zdôraznenia.

Zmeny v novom medzinárodnom etickom kódexe

14-ročný odstup dvoch medzinárodných etických kódexov odráža globálny vývoj v myslení, terminológii, teórii a praxi sociálnej práce vo všeobecnosti, ako aj etiky sociálnej práce v jej užšom ponímaní. Aktuálne zmeny Vyhlásenia môžeme zahrnúť do dvoch základných kategórií – terminologických a obsahových, pričom obe spolu úzko súvisia.

Sociálni pracovníci nie sú chápaní v úzkom význame len ako osoby, ktoré vykonávajú priamu prax (praktici), ale aj ako vzdelávatelia,  výskumníci a vzhľadom na Vyhlásenie sú medzi adresátmi priamo menovaní aj študenti. Dokument preto už v porovnaní so staršou verziou vynecháva povinnosť sociálnych pracovníkov spolupracovať so školami sociálnej práce, aby podporili študentov pri získavaní kvalitného výcviku a praktických vedomostí. Širšie chápanie sociálnych pracovníkov sa opiera o znenie medzinárodnej definície, kde je sociálna práca prezentovaná nielen ako praktická profesia, ale aj ako akademická disciplína.

Klienti ani užívatelia služieb nie sú menovaní. Globálna terminológia prezentovaná dokumentmi IFSW a IASSW v prvom desaťročí 20. stor. nahradila bežný pojem klient výrazom užívateľ služieb (resp. opisne osobou, ktorá užíva služby sociálnej práce), aby sa poukázalo na nebezpečenstvo vytvorenia závislosti a hierarchiu moci. Kým starší kódex výraz užíva bežne (v texte je 9-krát), nový dokument sa mu vyhýba. Užívatelia služieb sú označení ako ľudia, s ktorými (sociálni pracovníci) pracujú (angl. people with whom they work) alebo jednoducho ľudia. Zmena terminológie pritom nie je len o predložkách, ale indikuje priorizáciu participatívneho prístupu (pracovať s) pred expertným (poskytovať služby pre). Draft chcel pôvodne priamo v texte uviesť koncept zraniteľnosti všetkých ľudí (vulnerability of all human beings), podľa ktorého všetci ľudia vďaka existencii vo svete majú rôznu mieru zraniteľnosti. Tento princíp spochybňuje pojem sociálny pracovník ako expert, nezávislý a neutrálny a podporuje myšlienku zdieľanej zraniteľnosti so všetkými ľuďmi. Konsekvenciou tohto teoretického prístupu je kritická reflexia sociálnych pracovníkov, ako prinášajú do pracovného vzťahu vlastnú históriu, bolesti a radosti, hodnoty, náboženské, duchovné a kultúrne orientácie. Kritická reflexia toho, ako moje osobné má vplyv na profesionálne správanie a naopak, má byť základom každodennej etickej praxe (Ethics Taskforce, 2017). Hoci sa tieto teoretické reflexie nedostali do finálneho znenia Vyhlásenia, stali sa základom terminologickej zmeny a náhľadu na osoby, s ktorými sociálni pracovníci pracujú.

Aktívna zmena spoločenského prostredia. V porovnaní s užívateľmi služieb, kde je Vyhlásenie extrémne opatrné v používaní aktívnych slovies (vrátane deficitu konceptu zmocňovania či neuvedenia účasti, empatie a starostlivosti k užívateľom služieb), v pojednávaní o spoločenskom prostredí sú použité aktívne slovesá a imperatívy. Napríklad namiesto formulácie „sociálni pracovníci majú rozpoznať a rešpektovať etnickú a kultúrnu rôznorodosť“ je uvedené, že „pracujú na posilňovaní inkluzívnych komunít…“. Posilnená je behaviorálna a konatívna rovina pred kognitívnou.

Vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv. Vyhlásenie tuná dôsledne pokračuje v tom, čo predošlý dokument začal. Draft upozornil na potrebu teoretického a etického posunu chápania ľudskej dôstojnosti v kontexte autonómie k uznaniu intersubjektivity ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, teda práva „medzi“ jednotlivcami (Feder, 2014). V zásade ide o veľmi dôležitý princíp interpretácie ľudských práv založený na tom, že „moje právo končí tam, kde začínajú práva iných“. V texte Vyhlásenia môžeme nájsť viacero statí, kde je tento balans explicitne uvedený, napr. „Rešpektujeme všetky osoby, ale spochybňujeme presvedčenie a konanie tých osôb, ktoré znehodnocujú alebo stigmatizujú seba alebo iné osoby“ (čl. 1) alebo „Sociálni pracovníci rešpektujú a presadzujú práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a oprávnené záujmy ostatných“ (čl. 4). Úlohou sociálnych pracovníkov je preto aj „spolupracovať s ľuďmi na hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia“ (čl. 2).

Práva a legitímne limity sociálnych pracovníkov. Vyhlásenie sa snaží vyhnúť jednostrannému prezentovaniu etických povinností sociálnych pracovníkov, teda „povinností bez akýchkoľvek práv“. Tento koncept býva v národných kódexoch formulovaný cez zodpovednosť sociálneho pracovníka voči sebe, ktorý v etických dokumentoch 20. storočia chýbal. Vyhlásenie nadväzuje a prehlbuje pojednávania staršieho kódexu, kde bola prezentovaná zodpovednosť za sústavné vzdelávanie, starostlivosť o seba (self care) a potreba uznania dilematických a konfliktných situácií v procese etického rozhodovania. V pojednávaní o potrebe aktívneho spochybňovania nespravodlivých politík a praktík (čl. 3.4) sa uvádza, že „pritom nesmú byť sociálni pracovníci trestaní“. Odporúča sa im, aby zvážili aj ohrozenie vlastnej bezpečnosti a „nie sú nútení konať, ak by boli sami ohrození“. Okrem toho Vyhlásenie uvádza osobitú pasáž (čl. 9.5), v ktorej sa pojednáva o praxi v niektorých krajinách a kultúrach, že sociálnym pracovníkom sú pri výkone práce poskytované drobné dary. Nemyslí sa pritom korupčné správanie, v ktorom je dávanie a prijímanie darov spojené s protislužbou a zvýhodnením. Dôraz je kladený na malé, resp. drobné dary, ktorých odmietnutie by mohlo byť v niektorých kultúrach prejavom nezdvorilosti či neúcty. Vyhlásenie odporúča, aby v takýchto prípadoch bola uvedená prax prezentovaná v národnom etickom kódexe.

Etické využitie digitálnych technológií je úplne novou témou kódexu, ktorá sa dotýka nielen osôb, s ktorými sociálni pracovníci pracujú, ale aj vzdelávania a výskumu. Pri všetkých týchto činnostiach sa čoraz viacej používajú elektronické technológie a sociálne médiá (napr. poradenstvo a výskum prostredníctvom e-mailu, videí, on-line svojpomocné skupiny s použitím Facebooku či Whatsappu). Vyhlásenie upozorňuje, že používanie digitálnych technológií a sociálnych médií môže predstavovať hrozbu pre uplatňovanie mnohých etických noriem, vrátane, ale nie výhradne, súkromia a dôvernosti, konfliktov záujmov, kompetencií a dokumentácie…“ (čl. 8.2).

Pôsobenie sociálnych pracovníkov vo vojenskom kontexte a nepoužívanie zbraní. Kľúčovou je podpora mieru, nenásilia a podpora dôstojnosti ľudí. Okrem rizík zneužívania vedomostí a zručností sociálnych pracovníkov na neľudské účely, akými je mučenie a terorizmus, ktoré uvádzal už aj starší kódex, pridáva nový dokument aj vojenské sledovanie a konverznú terapiu. Novým etickým imperatívom je, že sociálni pracovníci by „nemali používať zbrane v ich profesionálnom alebo osobnom živote proti ľuďom“ (čl. 9.3).

Hodnoty, alebo princípy sociálnej práce?

Súčasným trendom mnohých etických kódexov je uvádzanie etických hodnôt (ethical values) ako základnej bázy štruktúry celého kódexu. Medzinárodné etické kódexy uprednostňujú uvádzanie etických princípov (ethical principles). Aký je medzi nimi rozdiel? Z hľadiska odbornej lexiky autor príspevku chápe profesijné hodnoty sociálnej práce ako „presvedčenia profesijnej komunity o žiaducich cieľoch a žiaducom správaní sociálnych pracovníkov, ktoré k týmto cieľom vedú“. V sociálnej práci a ostatných pomáhajúcich profesiách určujú hodnoty povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom, kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. Sú taktiež kľúčové pri riešení etických problémov a dilem a vyjadrujú, ako by sociálni pracovníci mali konať (Mátel, Romanová, Senáriková, 2017). V rámci jednotlivých profesií sa jej zástupcovia a experti na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie hodnoty, ktoré sú pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. Tieto bývajú označené za kľúčové hodnoty (core values). Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine. Etické princípy definoval Beauchamp (1996:80-81) ako „fundamentálne štandardy správania, od ktorých závisia mnohé iné štandardy a súdy. Princíp je nevyhnutnou normou v myšlienkovom systéme, ktorý utvára základ pre morálne uvažovanie v tomto systéme.“ Banksová (2012) uvádza, že princípy sú základné (esenciálne) normy v systéme myslenia alebo presvedčenia, ktoré tvoria základ pre úvahy v tomto systéme. V etických kódexoch môžeme rozlíšiť dva druhy princípov:

  • etické princípy, čiže všeobecné vyhlásenia o etických štandardoch praxe, týkajúce sa postojov, práv a povinností s ohľadom na ľudské blaho (napr. rešpektovanie autonómie užívateľov služieb);
  • princípy odbornej praxe, ktorými sú všeobecné vyhlásenia o tom, ako dosiahnuť dobro užívateľov služieb (napr. spolupráca s kolegami).

Vzhľadom na ich vzťah s hodnotami upozorňuje Aadland (2011:18), že „nemožno formulovať žiaden princíp, ktorý by bol hodnotám nadradený, keďže hodnoty samotné sú základom všetkých ostatných princípov“. Z jazykového hľadiska sú formulované princípy, podobne ako hodnoty, čo najstručnejšie. Na rozdiel od hodnôt, ktoré sú vyjadrené podstatným menom (napr. služba, kompetencia, integrita) alebo slovným spojením (napr. dôležitosť medziľudských vzťahov), princípy obsahujú aj sloveso, ktorým pobádajú adresáta ku konaniu (napr. zachovávať dôvernosť). Oba medzinárodné kódexy uprednostňujú uvádzanie etických princípov, teda aj ich konatívnu rovinu (napr. podpora sociálnej spravodlivosti) vo vedomí, že za nimi implicitne stoja etické hodnoty. V úvode priamo stojí, že „je naším záväzkom dodržiavať kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce uvedené v tomto Vyhlásení“.

Deväť zásadných etických princípov sociálnej práce

Na tomto mieste uvádzame komentáre k zásadným etickým princípom uvedeným vo Vyhlásení. Ich číslovanie je identické s číslovaním v samotnom dokumente.

1. Uznanie prirodzenej ľudskej dôstojnosti

Ľudská dôstojnosť a ľudské práva boli v predošlom dokumente súčasťou jedného princípu. Nové Vyhlásenie ich uvádza každý samostatne. Jazyková podoba je dôraznejšia. Namiesto opisnej formulácie staršieho kódexu, že je „sociálna práca založená na prirodzenej hodnote a dôstojnosti…“, sa uvádza: „Sociálni pracovníci uznávajú a rešpektujú prirodzenú dôstojnosť a hodnotu ľudí v postojoch, slovách a skutkoch“ (čl. 1). Zdôraznené je úzke prepojenie postojovej, verbálnej a behaviorálnej roviny. Pasáž o povinn