Angela Almašiová, Katarína Kohútová, Rastislav Rosinský
PhDr. Angela Almašiová, PhD., pôsobí ako vysokoškolská učiteľka na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jej pedagogická činnosť je zameraná na sociologické východiská sociálnej práce a metodológiu sociálneho výskumu, výskumne sa venuje výkonu profesie sociálnej práce v spoločnosti, rizikovému správaniu detí a mládeže spojenému s návykovými látkami a nadmerným používaním internetu.
PhDr. Katarína Kohútová, PhD., vyštudovala jednoodborovú psychológiu na Univerzite Palackého v Olomouci. Sociálnu prácu postgraduálne študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jej pedagogická činnosť je zameraná predovšetkým na psychologické aspekty sociálnej práce, v rámci výskumnej činnosti sa venuje hlavne kvalite života, syndrómu vyhorenia a výskumu rizikového správania dospievajúcich.
Doc. PhDr. Rastislav Rosinský, PhD., pôsobí ako docent na Ústave romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a zároveň aj ako dekan fakulty. Jeho pedagogická činnosť je zameraná na pedagogické disciplíny v sociálnej práci a metodológiu sociálneho výskumu. Výskumne sa venuje problematike vzdelávania sociálnez nevýhodnených, najmä chudobných rómskych žiakov a inkluzívnemu vzdelávaniu či bariéram, ktoré majú marginalizované rómske komunity.
Abstrakt
CIELE: Cieľom predkladaného článku je analyzovať empirické state a ich metodologické charakteristiky v časopise Sociální práce / Sociálna práca za obdobie od začiatku vydávania časopisu – od roku 2002 až po rok 2019. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: V zahraničnej literatúre sa môžeme stretnúť s viacerými obsahovými analýzami zameranými na výskum časopisov z oblasti sociálnej práce. Časopis Sociální práce / Sociálna práca zatiaľ takouto analýzou neprešiel. METÓDY: Ako výskumná metóda bola použitá kvantitatívna obsahová analýza, pričom boli vytvorené kategórie popisujúce metodologické charakteristiky realizovaných výskumov. Získané dáta boli vyhodnocované deskriptívnou štatistikou. VÝSLEDKY: Medzi hlavné zistenia patrí: vo výskumných štúdiách prevažovali kvalitatívne výskumy nad kvantitatívnymi; v kvantitatívnych štúdiách prevažoval zámerný spôsob výberu výskumného súboru a v kvalitatívnych kriteriálny spôsob výberu; informácie o psychometrických charakteristikách výskumného nástroja sa vo výskumných štúdiách takmer nevyskytovali a v spôsobe spracovania a interpretovania prevažovali v kvalitatívnych štúdiách slovné spracovanie a vyhodnotenie bez vytvárania kategórií a v kvantitatívnych štúdiách deskriptívna a inferenčná štatistika. IMPLIKÁCIA PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Zistené výsledky analýzy môžu prispieť k skvalitneniu realizácie empirických štúdií na základe eliminácie zistených nedostatkov.
Kľúčové slová
kvantitatívna obsahová analýza, metodologické charakteristiky výskumu, výskumné štúdie, prax založená na dôkazoch
s. 130-152
Chcete-li zobrazit tento obsah, musíte být předplatitelem časopisu.
Nemáte předplatné? Objednejte si ho.