Editorial

Zámer venovať pozornosť súčasnému stavu rozvoja sociálnej práce v škole v našich susediacich štátoch bol diskutovaný už od roku 2007. Účastníkmi tejto diskusie boli aj profesorka Anna Tokárová a doktor Jozef Zita. Zhodou okolností sa ani jeden z nich vydania tohto čísla nedožil. Môžeme si len pripomenúť ich vklad do diskurzu o profesii sociálnej práce. Odkazu Anny Tokárovej je venovaná pravidelná rubrika O čem se mluví. Výskumnú a pedagogickú činnosť Jozefa Zitu pripomína text Tatiany Matulayovej o výskume možností etablovania pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole.

Profesia sociálnej práce síce nie je v rezorte školstva neznámou, napriek tomu sa domnievam, že jej potenciál je nerozpoznaný. Je otázne, či si sami sociálni pracovníci uvedomujú absenciu sociálnych pracovníčok a sociálnych pracovníkov v českých a slovenských školách. Oslovení respondenti ankety vyjadrili svoj názor na túto otázku. Priblížili aj ich hodnotenie súčasnej spolupráce oddelení sociálnoprávnej ochrany so základnými školami, čím ilustrovali možné názory sociálnych pracovníkov na stav služieb rodine so školopovinnými deťmi. Model komunitnej školy patrí k modelom sociálnej práce v škole, ktorý bol od začiatku 90. rokov 20. storočia diskutovaný a zavádzaný v niektorých základných školách v oboch republikách. O súčasnom stave rozvoja komunitných škôl v Českej republike v medzinárodnom kontexte informuje akademická stať Anny Krausovej a rozhovor s Marekom Lauermannom.

Súčasné možnosti etablovania pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole reflektujú vo svojich textoch Zita Koscurová a Tatiana Matulayová. Aktuálnu situáciu teoretickej reflexie naznačujú akademické state.

Prierez minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou sociálnej práce v škole v Spojených štátoch amerických prináša akademická stať Jamesa C. Rainesa. Sociálni pracovníci sú popri výchovných poradcoch a psychológoch ďalším regulárnymi odbornými zamestnancami školy, čo ako autor uvádza, prináša výhody aj nevýhody. Autor súčasne načrtáva dva základné trendy rozvoja sociálnej práce v škole v tejto krajine – nevyhnutnosť výskumu, ktorý by prinášal dostatok dát o rozvoji praxe, a zameranie sa na včasnú intervenciu problémov žiakov.

Na rozdiel od Spojených štátov amerických v českej ani slovenskej legislatíve nie je upravená pracovná pozícia sociálnych pracovníkov v škole. Michaela Skyba ponúka do diskusie o možnostiach zmeny výskumné zistenia, ktoré ukazujú, že slovenské učiteľky a učitelia by privítali v tíme sociálneho pracovníka. Jeho úlohu vidia najmä v zabezpečení komunikácie s rodinami žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

K problematike inštitucionalizácie sociálnej práce v škole v širšom kontexte sa vyjadruje Miroslava Janoušková. Zdôrazňuje význam reflektovania moci samotnými sociálnymi pracovníkmi. Výskum, ktorý zamerala na problematiku jednostranného mocenského vzťahu sociálneho pracovníka ku klientovi, realizovala medzi sociálnymi pracovníkmi, ktorí pracujú v organizáciách poskytujúcich služby pre deti a mládež.

Petra Vašíčková v stati zameranej na sociálnu prácu s páchateľmi v Českej republike kladie otázky relevantné pre všetkých sociálnych pracovníkov, napr. ako a kým je profesia sociálneho pracovníka vymedzená; či je sociálny pracovník len realizátorom štátnej politiky, alebo je jej tvorcom; aký vplyv má na charakter sociálnej práce v praxi legislatíva a manažéri organizácií.

Na význam monitorovania implementácie systémových zmien upozorňujú Jan Šiška a Šárka Káňová. V spoločnej akademickej stati sumarizujú výsledky pilotnej kvantitatívnej analýzy deinstitucionalizácie vo vybraných zariadeniach pobytových sociálnych služieb.

Kvetoslava Repková, inšpirovaná výsledkami pilotného prieskumu medzi dobrovoľníckymi centrami, sa zamýšľa nad potenciálnymi dôsledkami podceňovania formálneho dobrovoľníctva starších ľudí. Verím, že predkladané číslo povzbudí a inšpiruje sociálnych pracovníkov k masívnejšiemu zapájaniu sa do diskurzu o výchove a vzdelávaní detí a mládeže. Na Slovensku už niekoľko rokov pracujú sociálni pracovníci v škole ako zamestnanci mestských úradov, či v rámci rôznych projektov. V oboch štátoch sú v rezorte školstva zamestnaní sociálni pracovníci. Aj v rezorte sociálnych vecí sú zamestnaní ďalší sociálni pracovníci, ktorí každodenne pracujú s rodinami v ohrození. Sociálni pracovníci predstavujú z kvantitatívneho hľadiska dostatočne veľkú skupinu, ktorá má čo povedať aj ku systémovým zmenám v školstve.

Verím, že aj toto číslo prispeje k ďalšiemu hľadaniu možností prekonania často kritizovaného rezortizmu. Nevyhnutnou podmienkou je prevzatie iniciatívy a zapojenie sa do diskusie. Predpokladom je reflexia identity a hodnoty profesie sociálnej práce, rovnako ako jej úloh pri riešení celospoločenských otázok.

Tatiana Matulayová,
spolueditorka čísla