Editorial

Milé čitateľky a čitatelia,

do rúk sa vám dostalo číslo časopisu 2/2021, pod názvom Raná péče / Včasná intervencia.
Tematické zameranie jednotlivých čísel pripravuje redakčná rada vždy pár rokov dopredu. Náš časopis je na edičnom trhu už niekoľko rokov, preto sa témy postupne zužujú a čoraz viac špecifikujú. Táto tematická diferenciácia môže naznačovať, že už aj sociálna práca za sebou nechala široké a všeobecné témy, ktoré sú autorsky veľmi atraktívne v duchu tézy „všetci o všetkom“. Môže to byť znakom adolescencie nášho časopisu a my vieme, že adolescent si už na seba hocičo neoblečie. Ale… Ak editor zostavuje tematicky zamerané číslo, tak očakáva, že sa to v ňom bude len tak hemžiť úvahami, polemikami, diskusiou na danú tému. A asi to očakáva aj čitateľ tohto čísla…
Anotácii predchádzajúceho čísla sme načrtli niekoľko oblastí profesionálneho záujmu a očakávali sme nejaké reakcie. Na kľúčovú tému prišli do redakcie tri príspevky, a po recenznom konaní Vám nakoniec ponúkame jeden. Článok o postupoch a technikách včasnej intervencie u detí s mozgovou obrnou autoriek Patrície Dobríkovej, Michaely Hromkovej, Simony Predáčovej a Barbory Kolkovej vám predstaví analýzu vybraných databáz, súvisiacich s včasnou intervenciou u detí s mozgovou obrnou v ranom veku, ktorej cieľom bolo poskytnúť prehľad o rozličných metódach a postupoch používaných v rámci včasnej intervencie pre deti s detskou mozgovou obrnou. Obsahová analýza štúdií bola realizovaná v máji 2019 pomocou vyhľadávania v renomovaných databázach. Výsledky poukazujú na skutočnosť, že pomoc včasnej intervencie je najviac viditeľná v oblasti pohybových a manuálnych schopností, v komunikácii a v sociálnom rozvoji dieťaťa. Skoré poskytnutie tejto sociálnej služby, spolu s prístupom orientovaným na rodinu, v rámci systematického interdisciplinárneho prístupu, je pre rodinu s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou veľmi dôležité, zdôrazňujú autorky článku.
Kolektív siedmich autoriek (Jana Horová, Sylva Bártlová, Hana Hajduchová, Lenka Motlová, Marie Trešlová, Helena Záškodná a Iva Brabcová) prispel do časopisu prehľadovou štúdiou osemnástich relevantných výskumných štúdií pod názvom Mezinárodní přehled podpory neformálního (rodinného) pečovatelství. Jej cieľom je spracovať (popísať a špecifikovať) koncept, ktorý v živote českých a slovenských rodín predstavuje systémovú podporu celému opatrovateľstvu a ktorému sa nedostáva adekvátnej pozornosti ani štátnej podpory.
Cieľom ďalšieho článku Zhodnocení dopadu sociálního bydlení na děti „bez domova“ autorov Kateřiny Glumbíkové, Pavla Rusnoka, Marka Mikulce a Kristiny Wilamové je zhodnotiť dopad sociálneho bývania na 59 detí zo 147 domácností, žijúcich v špecifických oblastiach. Autori porovnávajú vlastné zistenia s inými výskumnými štúdiami.
Vladimír Lichner, Františka Petriková a Eva Žiaková vo svojom článku Teoretické východiská skúmania starostlivosti o seba a rizikového správania u adolescentov predkladajú metodologické východiská v podobe prehľadovej štúdie, ktorá vznikla na základe metaanalýzy už zrealizovaných štúdií a ktorá deduktívnym spôsobom vedie k vymedzeniam preventívneho programu zameraného na starostlivosť o seba u adolescentov.
Cieľom článku Otázka profesionalizace sociální práce: Sen o prestiži by měl být nahrazen závazkem k utlačovaným autorky Radky Janebovej je zistiť, ako sa neoliberálne kritičky a kritici stavajú k profesionalizácii sociálnej práce a aké sú reflexie z diskusií na túto tému. Podľa autorky analýza dokumentov ukázala, že profesionalizácia je dvojsečnou zbraňou: na jednej strane pri presadzovaní profesijných záujmov môže viesť ku kolaborácii s asociálnym systémom, na druhej strane môže byť užitočná pri presadzovaní práv a záujmov klienta. V závere článku autorka ponúka „inú voľbu“ – namiesto moderného profesionalizmu atraktívnejšiu novú profesionalizáciu.
Přesunutí participativního plánování v městském prostoru do online prostředí jako důsledek koronavirové krize: zapojení marginalizovaných jako výzva pro sociální práci je názov posledného príspevku Marie Špiláčkovej, Lenky Caletkovej a Moniky Chrenkovej. Autorky si kladú za cieľ zhodnotiť konkrétny prípad využitia participatívnej techniky photovoice pre participatívne plánovanie v prostredí mesta a perspektívou marginalizovanej skupiny (osoby bez domova) reflektovať ich zapojenie do tohto procesu. Na základe vlastných zistení autorky uvádzajú implikáciu pre sociálnu prácu.
Téme včasnej intervencie sa venuje sedem príspevkov v online publicistice na webu časopisu. Garantom publicistickej časti čísla 2/2021 je Společnost pro ranou péči, ktorej touto cestou velmi ďakujeme za spoluprácu.
Petra Hálková, poradkyňa včasnej intervencie a metodička Společnosti pro ranou péči, popisuje dlhých 30 rokov existencie a vývoja včasnej intervencie v Českej republike, počas ktorých prešla cestu od dobrovoľníckych aktivít až ku štandardizovanej sociálnej službe.
Vedúca Poradny rané péče DOREA Slezskej diakonie Lucie Freibergová vo svojom príspevku prehľadným spôsobom objasňuje participáciu a kooperáciu troch rezortov (sociálneho, školského a zdravotníckeho) v rámci včasnej intervencie a postavenie a rolu klienta v tejto triáde. Jej kolegyňa, Gabriela Zelenková, psychologička a poradkyňa včasnej intervencie z tej istej organizácie, popisuje nezastupiteľné miesto psychológa v odbornom tíme tejto sociálnej služby. Dagmar Kendziurová z Poradny rané péče SALOME, Ostrava a Bohumín, nám svoje pracovisko predstaví ako terénnu sociálnu službu preventívneho charakteru, ktorá ponúka podporu rodinám detí s postihnutím od narodenia do siedmich rokov.
Včasná pomoc dětem je program, ktorý vznikol s podporou Nadace rozvoje občanské společnosti (NROS). Jeho hlavným zahraničným partnerom, a zároveň aj donorom, je dánska nadácia VELUX. O medzinárodnej spolupráci, ale aj o úspechoch, aktivitách a službách včasnej intervencie hovoria v príspevku tri koordinátorky tohto programu: Ivana Mašejová, Lenka Klopcová a Alena Šváchová Ďalší príspevok sa zaoberá včasnou intervenciou v súvislosti so skupinou detí so vzácnymi nervovosvalovými ochoreniami. Autorky Markéta Vlčková a Jolana Kopejsková približujú aktivity organizácie Kolpingova rodina Smečno, ktorá sa práve na pomoc tejto skupine detí a ich rodinám zameriava. V príspevku popisujú činnosti organizácie v aktuálnej situácii spojenej s pandémiou covid-19. Reflexiu pod názvom První Krůček k vyhodnocení potřeb dítěte aneb vítej v rané péči urobila Tereza Vrbatová, poradkyňa včasnej intervencie v organizácii Raná péče Krůček, Správa zdravotních a sociálních služeb Cheb, p. o. Popisuje systém vyhodnocovania vývojových potrieb dieťaťa s rôznymi druhmi postihnutia pri vstupe do služby včasnej intervencie v ich zariadení. V rámci komplexnej diagnostiky za zameriava na tri oblasti hodnotenia: zdravotnícku, špeciálno-pedagogickú a psychologicko-sociálnu. Táto diagnostika slúži k orientácii v potrebách dieťaťa a jeho rodiny a na základe nej sú realizované intervenčné programy.
Hore uvedený prehľad aktuálneho čísla naznačuje, že raná péče / včasná intervencia zatiaľ nie je v akademickom priestore tak atraktívna, ako iné témy sociálnej práce. Z publicistickej časti je však zrejmé, že odborná prax ponúka viaceré námety pre budúce vedecké spracovanie. Napriek tomu číslo prináša zaujímavé príspevky a my veríme, že si z nich vyberiete viaceré, ktoré vás oslovia.

Miriam Slaná, Eva Mydlíková,

editorky čisla

Chcete-li zobrazit tento obsah, musíte být předplatitelem časopisu.

Zapomněli jste heslo?

Nemáte předplatné? Objednejte si ho.

Chci předplatné