Násilie páchané na ženách je globálny sociálny problém. Jeho spoločenská závažnosť je rozdielne vnímaná v jednotlivých štátoch sveta v závislosti na kultúrnych, ekonomických a politických podmienkach. Odlišnosti sú zreteľné aj v oblasti prevencie a pomoci. Európsky rok boja proti násiliu páchaného na ženách (2016) mal apelovať na jednotlivé členské štáty Európskej únie, aby zintenzívnili úsilie v oblasti hľadania účinnejších opatrení. Táto skutočnosť bola aj podnetom pre voľbu tematického čísla časopisu práve v danom roku. Zámerom bolo zistiť aktuálny stav participácie sociálnej práce na riešení tohto závažného sociálneho problému. Skutočnosť, že je téma skutočne pre výskumníkov aktuálna, potvrdzuje neobyčajne vysoký záujem o publikovanie akademických statí. Napokon sa síce do predkladaného čísla dostalo len päť tematických statí, ale niektoré ďalšie ešte môžu byť publikované po dopracovaní. Zaradené akademické state ako celok upozorňujú na zásadné otázky, ktoré sú výskumníkmi a praktikmi reflektované. Patrí k nimi otázka postojov verejnosti, vybrané formy intervencie a otázka pomoci vybraným marginalizovaným skupinám žien. Z hľadiska výskumu sa potvrdzuje, že sú realizované kvalitatívne štúdie, ktoré prinášajú lepšie porozumenie tomu, čo funguje, rovnako ako prežívaniu a názorom klientiek. Súčasne state prinášajú ďalšie inšpirácie pre výskumy i konkrétne odporúčania pre aplikačnú prax.
Úvodná stať Daniela Topinku Postoje veřejnosti k domácímu násilí. Jaké inspirace přináší pro sociální práci? upozorňuje na zmeny v postojoch verejnosti k domácemu násiliu a potrebu aktualizácie intervencií sociálnej práce. Autor vychádza z tézy, že verejná mienka do značnej miery legitimizuje pôsobenie sociálnej práce a je aj súčasne limitom pomoci. Informovanosť o probléme domáceho násilia sa zlepšila. Výrazne viac ľudí si myslí, že ide o naliehavý problém, ktorý je potrebné v spoločnosti riešiť.
Výsledky v stati predkladaných výskumov ukazujú, že domáce násilie nemá v spoločnosti legitimitu. Kladne sú hodnotené nové zákonné opatrenia prijaté na ochranu proti domácemu násiliu. Pretrvávajú ale niektoré mýty, ktoré boli výskumne identifikované už v roku 2001. Zároveň autor konštatuje, že verejnosť nedokáže rozpoznať domáce násilie v konkrétnych situáciách, čo má účinok na ich konanie. Výsledkom je, že konkrétne riešenie ľudia hľadajú v neformálnych sieťach a že stále ešte existuje množstvo skrytých prípadov. Stať má potenciál príspevku do odbornej diskusie sociálnych pracovníkov v praxi napríklad o potrebnosti redizajnu intervencií sociálnej práce, flexibility, multidisciplinárneho prístupu a etických dilemách, či kompetenciách sociálnych pracovníkov. Súčasne vyzýva k realizácii ďalších výskumov v sociálnej práci (napríklad na témy stratégie ohrozených osôb, porozumenie prekážkam v ukončení domáceho násilia…) a pre sociálnu prácu (rozsah a dimenzie domáceho násilia v spoločnosti, postoje verejnosti, osobitne stereotypy a mýty spojené s intervenciami zo strany štátu a spoločnosti či identifikáciou domáceho násilia v blízkom okolí).
Krízová telefonická intervencia je považovaná za jednu zo základných foriem podpory ženám, ktoré zažívajú násilie. Barbora Holubová a Mária Ďurčíková referujú o činnosti Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie na Slovensku. Na pozadí údajov o využiteľnosti linky vyvodzujú nedostatky v dostupnosti niektorých nadväzujúcich služieb. V niektorých regiónoch Slovenska chýbajú vhodné zariadenia. Celkovo je nedostatok bezpečných ženských domov pre ženy so skúsenosťou s násilím a súčasne s drogovou závislosťou, či bezplatnej právnej pomoci a špecializovaného poradenstva. Autorky súčasne vyzývajú k využívaniu participatívnych techník v evaluačnom výskume.
Nasledujúce dve state sa zameriavajú na násilie páchané na ženách v kontexte marginalizácie. Akademická stať Násilí v procesech marginalizace žen v oblasti poskytování placených sexuálních služeb autorov Aleny Pořízkovej a Jiřího Frýberta upozorňuje na stigmatizáciu týchto žien. Jej výsledkom je fakt, že ide o „neviditeľnú“ cieľovú skupinu z hľadiska politiky sociálnych služieb. Obdobne problematika regulácie prostitúcie či všeobecne predaja sexuálnych služieb nie je v agende vládnych politických strán. V oboch krajinách absentuje aj výskum zákazníkov a aj partnerov žien predávajúcich sexuálne služby. Otázkou existencie prípadných špecifík priebehu a dopadu násilia páchaného na ženách z rómskeho etnika sa zaoberajú Ivan Rác, Andrej Mátel a Michal Kozubík v stati Násilie páchané na rómskych ženách v partnerských vzťahoch. Autori referujú o výsledkoch kvalitatívneho výskumu. Aj keď konštatujú podobnosť faktorov, priebehu a dopadov násilia páchaného na ženách bez ohľadu na ich sociodemografické charakteristiky, predsa len pripúšťajú určitú rozdielnosť z hľadiska foriem násilia a najmä stigmatizácie a marginalizácie rómskych žien pracovníkmi v systéme pomoci. Upozorňujú na bagatelizáciu či nedostatok poznatkov a kultúrnej senzitivity na strane pracovníkov. Na strane rómskych žien konštatujú nedostatočnú informovanosť o právach a možnostiach pomoci. Navrhujú aj konkrétne zmeny v nastavení systému sociálnych služieb. Časť odporúčaní sa týka aj vzdelávania budúcich sociálnych pracovníčok a pracovníkov.
Posledná akademická stať, ktorá tematicky korešponduje so zameraním predkladaného čísla časopisu, je stať autoriek Milady Lázničkovej a Veroniky Plachej Zkušenosti žen, které prožily domácí násilí, se zaměřením na vnímání pomoci od pomáhajících profesí. Text je venovaný skúsenostiam troch klientiek intervenčného centra pre osoby ohrozené domácim násilím.
Do tohto čísla sme zaradili ešte ďalšie tri akademické state, ktoré priamo nesúvisia s témou čísla. Karel Řezáč vo svojej stati Dopady diskurzů sociální práce na doprovázející organizace pěstounské péče ponúka pohľad na vplyv diskurzov sociálnej práce na súčasnú prax pestúnskych rodín. Sústreďuje sa na hľadanie súvislostí medzi konštruovaním potrieb klienta a rolou sociálneho pracovníka v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti.
Najmä pre študentov a mladých výskumníkov môže byť užitečný text Františka Znebejánka Operacionalizace v kvantitativním sociálněvědním výzkumu, ktorý zachytáva najdôležitejšie procesy operacionalizácie v kvantitatívnom sociálno-vednom výskume. Inšpirujúci môže byť aj príklad z oblasti sociálnej práce.
Soňa Vávrová a Šárka Doričáková upozorňujú v stati Pseudosociální služby pro seniory v České republice: Výpomoc, nebo byznys? na tento fenomén v kontexte nedostatočnej ponuky a vysokého dopytu v segmente služieb pre seniorov. Výsledkami vlastného prieskumu ilustrujú problematiku dôvodov využívania služieb, ktoré nie sú registrované, zo strany rodinných príslušníkov. V kontexte presadzovania sa manažerizmu v sociálnych službách ide o výskumne nedostatočne zmapovaný fenomén, ktorý je ale v každodennej praxi politiky sociálnych služieb (ne)riešený na regionálnej a miestnej úrovni.
V súčasnosti sa na území oboch republík zaoberajú problematikou domáceho násilia, osobitne násilia páchaného na ženách, viaceré neziskové organizácie. Ponúkame profil dvoch neziskových organizácií pôsobiacich v SR. Občianske združenie Žena v tiesni už 11 rokov poskytuje poradenstvo a niektoré ďalšie služby pre ženy zažívajúcej násilie v párových vzťahoch. Naopak relatívne novým občianskym združením angažujúcim sa v tejto problematike je HANA, o. z. Spoločným menovateľom oboch organizácií je napríklad aj to, že poukazujú na potrebu celostného prístupu, význam prevencie a práce s verejnosťou v malých mestách. Z množstva organizácí v Českej republike bola vybraná organizácia Jako doma, ktorá vznikla v roku 2012 a zameriava sa na problematiku bezdomovectva žien. Všetky tri organizácie reagujú svojimi službami na aktuálnu situáciu v systéme pomoci a vo verejnom vnímaní. Pri napĺňaní svojho poslania uplatňujú špecificky zameraný prístup, sústreďujú sa na zmocňovanie a posilňovanie žien. Sú príkladom praxe kritickej sociálnej práce.
K stálym výzvam pre sociálnu prácu patrí uplatňovanie multidisciplinárneho prístupu. Zisťovali sme, ako sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci spolupracujú s políciou a súdmi. Oblasť sociálnej práce s obeťami trestných činov je ešte stále nedostatočne výskumne reflektovaná. Podarilo sa ale aspoň naznačiť aktuálne možnosti sociálnej práce s touto skupinou, zhodnotiť legislatívny rámec systému pomoci a poukázať na príklady dobrej praxe, a to prostredníctvom eseje Daniely Květenskej Co potřebují oběti trestných činů?; expertízy Marcely Tomaščákovej Oznamovací povinnost vyplývající z trestného zákonníku a poskytování sociálních služeb, reflexie Marianny Kováčovej Máme, alebo nemáme na Slovensku funkčný systém ochrany obetí domáceho násilia? a rozhovoru s Lenkou Hodkovou a Martinem Machem s posolstvom Spolupráce intervenčního centra a Policie České republiky je pro řešení případů domácího násilí naprosto klíčová, ktorý zrealizovala Daniela Květenská.
Významnou otázkou je ekonomická dimenzia násilia páchaného na ženách. V tomto kontexte je užitočná esej Lukáša Slavíka a Barbary Dobešovej Nerovné odměňování v kontextu České republiky a Norska. K téme sa potom priamo vzťahuje esej Radky Janebovej: Omyl tety Kateřiny: V případech ekonomického násilí mezi partnery může být kabát bližší než košile.
Vzhľadom na poslanie časopisu je dôležité prinášať informácie o aktuálnych výskumoch súvisiacich s vybranými témami. V tomto čísle je to správa z výskumu spracovaná Janou Barvíkovou a Janou Paloncyovou Děti, rodina a domácí násilí: výzkum klientely Acorusu, z. ú. V súvislosti s dopadmi domáceho násilia, osobitne násilia páchaného na ženách je problematika posúdenia jeho vplyvu na psychosociálny vývoj detí významnou témou. Správa z výskumu poskytuje aj informácie o potrebách detí a požiadavkách na adekvátnu a kvalitnú pomoc zo strany pomáhajúcich profesionálov.Súčasťou nastavenia kvalitného systému pomoci je aj práca s agresormi. Predpokladom je dostatočná výskumná evidencia vzťahujúca sa k charakteristike páchateľov. Eva Hurychová ponúka do diskusie vlastný výskum o ďalších príčinách domáceho násilia – poruche opozičného vzdoru a vzťahu k syndrómu ADHD.
Prevencia a riešenie násilia páchaného na ženách je závažná téma. Napriek tomu je často tabuizovaná a bagatelizovaná. Pretrvávajú rôzne mýty, a to nielen vo verejnej mienke, ale aj medzi profesionálmi v polícii, súdnictve či medzi sociálnymi pracovníkmi. Práca s verejnosťou, participácia sociálnych pracovníkov pri tvorbe verejných politík vrátane politiky sociálnych služieb a advokácia patria k stálym úlohám sociálnej práce. Je pozitívne, že sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci v oboch republikách intervenujú v rôznych dimenziách (ľudskoprávnej, psychologickej, sociálno-ekonomickej) násilia páchaného na ženách. Postupne sa tak presadzujú aj v rezortoch, kde nepatria k tzv. vedúcim profesiám. Zasadzujú sa tak o napĺňanie ľudských práv žien. Prispievajú k sociálnej spravodlivosti a zmierňovaniu sociálnych nerovností. Pozitívom je rozvíjajúci sa výskum v sociálnej práci k tejto téme. V neposlednom rade aj skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti, v ktorých sú aktívni sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky, kriticky reflektujú etiológiu vzniku, priebeh a dopady násilia páchaného na ženách.
Celé číslo časopisu prináša množstvo informácií, poznatkov a podnetov pre všetkých tých, ktorí sa angažujú alebo chcú angažovať napríklad v oblasti sociálnej práce s obeťami násilia. Súčasne ale verím, že prispejú k lepšej informovanosti v komunite sociálnych pracovníkov o súčasnom stave tohto druhu sociálnej práce. V ideálnom prípade podnietia realizáciu ďalších výskumov a celkovo rozvoj teórie a praxe sociálnej práce.
Tatiana Matulayová,
editorka čísla
