Koncept aktívneho starnutia v kľúčových dokumentoch sociálnej politiky

Úvod

Na zmeny v demografických ukazovateľoch, na ktorých vplyv má najmä rast počtu obyvateľov a zvyšujúci sa priemerný vek obyvateľstva súvisiaci so starnutím populácie, v ostatných rokoch reaguje aj sociálno-politický priestor medzinárodných štruktúr. Vyvoláva to potrebu hľadať riešenia a aplikovať ich na problémy, ktoré tento demografický trend prináša vo väzbe na sociálno-politické opatrenia, účelom ktorých je zabezpečiť nástroje pre otázky staroby, starnutia a kvality života tejto cieľovej skupiny v podobe aktivít zameraných na ich sociálne, ekonomické a kultúrne špecifiká. Cieľom predkladanej sociálno-politickej analýzy je preto identifikácia zvolenej problematiky – konceptu aktívneho starnutia v kľúčových dokumentoch Európskej únieSlovenskej republiky.

Problematika v podobe nových výziev

Populačné starnutie tak predstavuje pre Slovensko jednu z najväčších výziev 21. storočia, ktorá nezvratne zasahuje všetky sféry fungovania spoločenského života. Aj napriek tomu, že v súčasnosti nie sú prejavy starnutia slovenskej populácie také evidentné, vývoj vekovej štruktúry obyvateľov poukazuje na zrýchlenie procesu starnutia. Dôchodkový vek dosahujú silné povojnové ročníky a vo veku najvyššej fekundity sú málo početné vekové skupiny narodené v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia. Pre demografický vývoj v Slovenskej republike je charakteristický dlhodobý pokles plodnosti a pôrodnosti (Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020).

Za základ pozitívnej reakcie na demografickú zmenu a nevyhnutnosť na zachovanie solidarity medzi generáciami považuje Európska únia (2012) koncepciu aktívneho starnutia. Cieľom koncepcie aktívneho starnutia je umožniť starším ľuďom aktívne pôsobiť na trhu práce, podporiť aktívne občianstvo a zachovať si s pribúdajúcim vekom dobré zdravie a nezávislosť vďaka celoživotnému postoju k zdravému starnutiu. Jadrom konceptu aktívneho starnutia je podľa Bútorovej (2013) dôraz na participáciu jednotlivcov na živote spoločnosti s cieľom uplatnenia ich ľudského, skúsenostného či širšieho spoločenského potenciálu. Vychádza z premisy, že aktívne zapojenie starších ľudí do života je nielen nevyhnutným predpokladom zvládnutia následkov populačného starnutia, ale je tiež väčšmi na úžitok pre nich samotných. Akýkoľvek pasívny odpočinok – akokoľvek zaslúžený, je totiž neraz výsledkom i prejavom vyradenia starších ľudí do sveta nepotrebných, „odstavených“, ktorí už „nemajú čo ponúknuť“.

Táto problematika však nie je „témou dňa“ v tomto či predošlom roku, diskusia o podpore tejto oblasti v kontexte medzinárodnej sociálno-politickej sféry sa intenzívnejšie začala v roku 1993, kedy bol uvedený rok vyhlásený za Európsky rok starších ľudí a solidarity medzi generáciami (European Year of Older People and Solidarity between Generations). Táto problematika však nebola v centre medzinárodno-politickej pozornosti jednorazovo, ale opätovne sa jej politické reprezentácie venovali aj v roku 1999, vyhlásenom za Medzinárodný rok starších ľudí (International Year of Older Persons). Doposiaľ ostatným rokom, ktorý nadviazal na predošlé a bol venovaný otázkam problematiky starnutia a rizikám, ktoré tento fenomén v živote človeka prináša, bol rok 2012. Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (European Year for Active Ageing and Solidarity between Generations) si kládol za cieľ začleňovať túto vybranú cieľovú skupinu do spoločenského života a posilniť solidaritu medzi generáciami, ktorá sa mala realizovať nielen na medzinárodnom poli, ale aj s využitím decentralizačného modelu na regionálnej a miestnej úrovni zameraného na aktívne opatrenia v oblasti ekonomického, kultúrneho a spoločenského života seniorov a zlepšenie procesov medzigeneračnej komunikácie.

Koncepcia aktívneho starnutia je súčasťou kľúčových sociálno-politických dokumentov na medzinárodnej a národnej úrovni. Cieľom predkladanej sociálno-politickej analýzy je identifikácia konceptu aktívneho starnutia v kľúčových dokumentoch Európskej únieSlovenskej republiky. Výber analyzovaných dokumentov zohľadňuje medzinárodnú dimenziu sociálnej politiky vychádzajúcu z premisy, že viaceré sociálne problémy sú v rozličných krajinách podobné, pričom ich riešenie môže byť účinnejšie pri zabezpečení spoločného (koordinovaného) postupu krajín, regiónov či celých spoločenstiev (Repková 2012).

V snahe identifikovať aktívne starnutie v rámci medzinárodných sociálno-politických iniciatív upozorňujeme najmä na:

  • Charta základných práv EÚ (2012),
  • Európsky dohovor o ochrane ľudských prác a základných slobôd (Európsky súd pre ľudské práva 2010),
  • Európa 2020 (Európska komisia 2010).

Charta základných práv Európskej únie rešpektuje právomoci a úlohy Únie, ako aj dodržiavanie zásady subsidiarity, potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Úniou a Radou Európy, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Koncept aktívneho starnutia (práva starších ľudí, nediskrimináciu) identifikujeme v tretej hlave pojednávajúcej o rovnosti. Článok 21 zakazuje akúkoľvek ,,diskrimináciu najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“. Na práva starších osôb upozorňuje Článok 25 s tým, že uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyjadruje pre všetky európske štáty záväzok dodržiavať ľudské práva. Ochranu práv starších ľudí vyjadruje najmä Článok 5, ktorý garantuje právo na slobodu a bezpečnosť, a Článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na akomkoľvek, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Európa 2020 predstavuje víziu európskeho sociálneho trhového hospodárstva v 21. storočí, ktorá bola navrhnutá Európskou komisiou v Bruseli a následne schválená Európskou radou. Základom stratégie sú tri vzájomne sa dopĺňajúce priority: inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európska únia v rámci tejto stratégie stanovila, aký pokrok chce dosiahnuť do roku 2020. Na tento účel navrhla ciele a z nich vyplývajúce iniciatívy, ktoré podporujú pokrok v každej prioritnej oblasti. Jednotlivé iniciatívy predstavujú záväzok pre Európsku úniu a členské štáty. Riešenie prekážok a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 predpokladá maximálne využitie nástrojov na úrovni Európskej únie, najmä jednotného trhu, finančných opatrení a nástrojov vonkajšej politiky (Európska komisia 2010). Jeden z hlavných cieľov Európy 2020 na najbližšie roky je zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov; vo veku 20–64 rokov by sa mala zvýšiť zo súčasných 69 % na minimálne 75 %, vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšieho začlenenia migrantov medzi pracovnú silu. V kontexte problematiky aktívneho starnutia vyzdvihujeme iniciatívu v rámci priority inkluzívneho rastu s názvom „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“. Uvedená iniciatíva je zameraná na modernizáciu trhov práce s cieľom zvýšiť úroveň zamestnanosti, zlepšiť postavenie občanov prostredníctvom získavania nových zručností, ktoré pracovníkom umožnia prispôsobiť sa novým podmienkam a potenciálnym kariérnym posunom, znížia nezamestnanosť a zvýšia produktivitu práce. V rámci tejto iniciatívy budú členské štáty podporovať nové spôsoby nastolenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a politikami zameranými na aktívne starnutie zvyšovať rodovú rovnosť (Európska komisia 2010).

„Odpoveď“ štátnych koncepcií na medzinárodné prostredie

Európsky model sa v zmysle práv a povinností jej signatárov pretavuje aj do národných legislatív. Koncepcia, ktorá pokrýva túto oblasť (Európa 2020) sa v prípade Slovenskej republiky odráža v dokumente, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v roku 2013, a to Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020. Slovensko sa tým zaviazalo akceptovať princípy pri tvorbe verejnej politiky podporujúcej aktívne starnutie, ako princíp dôstojnosti, rovnakého zaobchádzania, rodovej rovnosti, solidarity, sebarealizácie, participácie a pod. Reflexia medzinárodného sociálno-politického prostredia je rovnako dôležitým ukazovateľom pri realizácii opatrení, ktoré seniorskú problematiku postavili na rebríček ako jednu zo základných priorít, ktorej by mala byť (a musí) byť venovaná pozornosť.

Po identifikácii konceptu aktívneho starnutia vo vybraných kľúčových dokumentoch na medzinárodnej úrovni sa v nasledujúcej časti venujeme analýze predkladanej problematiky na národnej úrovni. Slovenská republika je ako členský štát Európskej únie povinná plniť všetky záväzky vyplývajúce z členstva. Za základné princípy verejných politík podpory aktívneho starnutia možno považovať: princíp dôstojnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp rodovej rovnosti, princíp nezávislosti, princíp sebarealizácie, princíp solidarity, princíp subsidiarity, princíp účasti na správe veci verejných, princíp zamestnanosti a princíp starostlivosti (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, 2014). V rámci národnej úrovne upozorňujeme najmä na nasledujúce významné sociálno-politické dokumenty:

  • Národný program reforiem Slovenskej republiky 2017 (Ministerstvo financií Slovenskej republiky 2017),
  • Operačný program Ľudské zdroje pre programové obdobie 2014–2020 (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 2014),
  • Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020 (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 2014).

Na strategický materiál Európa 2020 priamo nadväzuje Národný program reforiem Slovenskej republiky 2017, ktorý koriguje smerovanie vývoja v súlade s Európou 2020 na národnej úrovni. Analyzujúc tento dokument možno tvrdiť, že koncept aktívneho starnutia nachádzame najmä v oblasti Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorá sa sústredí na indikátor sociálneho zabezpečenia v starobe. Pomer priemernej penzie a priemernej mzdy v hospodárstve bol v roku 2013 takmer 45,7 %, teda mierne nad priemerom EÚ ako aj nad priemerom V3. Čistá miera náhrady penzií na Slovensku je výraznejšie nad európskym priemerom, nakoľko dôchodky v niektorých krajinách podliehajú dani z príjmu. Slovensko patrí medzi krajiny, kde príjmy z práce a kapitálu tvoria menej ako 20 % príjmu v starobe, čo je menej ako v zahraničí. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2017 je východiskom pre Operačný program Ľudské zdroje pre programové obdobie 2014–2020, ktorý definuje opatrenia prispievajúce k naplneniu národných cieľov, v súlade so stratégiou Európa 2020. Pre oblasť vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej inklúzie bol v rámci Operačného programu Ľudské zdroje zadefinovaný globálny cieľ zameraný na podporu rozvoja ľudských zdrojov, celoživotného učenia a ich plnohodnotného začlenenia sa na trh práce a na zlepšenie ich sociálnej situácie. Plnenie tohto cieľa sa zabezpečuje prostredníctvom prioritných osí, v rámci ktorých identifikujeme problematiku aktívneho starnutia v rámci prioritnej osi Zamestnanosť so špecifickým cieľom zvýšiť zamestnanosť, zamestnateľnosť a znížiť nezamestnanosť s osobitným dôrazom na dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, starších a zdravotne postihnuté osoby. Podporu aktívnej participácie starších ľudí nachádzame v prioritnej osi Sociálne začlenenie v rámci špecifického cieľa zameraného na zvýšenie účasti najviac znevýhodnených a ohrozených osôb v spoločnosti, vrátane na trhu práce. Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020 predstavuje dokument zameraný na podporu ľudských práv starších osôb cestou ich aktivizácie prostredníctvom verejných podporných politík. Okrem politiky v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí sa orientuje aj na politiky v oblasti podpory ich celoživotného vzdelávania, občianskych a sociálnych aktivít mimo formálneho trhu práce, podpory ich nezávislosti, dôstojnosti, ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, vrátane ochrany pred zlým zaobchádzaním vo všetkých spoločenských sférach a vzťahoch. Pri voľbe štruktúry a systematiky Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014–2020 boli inšpirujúce výsledky európskeho projektu Index aktívneho starnutia[1]. V záujme merateľnosti progresu v jednotlivých oblastiach boli stanovené štyri oblasti (domény), ktoré napĺňajú aktívne starnutie, vrátane indikátorov, ktorými sa dajú merať: predpoklady pre aktívne starnutie v rámci podporujúceho prostredia, príspevok starších ľudí v rámci platenej práce, sociálne aktivity a participácia starších ľudí, nezávislý a autonómny život starších ľudí.

Záver

Cieľom sociálno-politickej analýzy bola identifikácia konceptu aktívneho starnutia v kľúčových dokumentoch Európskej únieSlovenskej republiky. Naším zámerom bolo vytvoriť teoretickú platformu pre sociálnych pracovníkov a pracovníčky v praxi a otvoriť priestor pre ďalšiu diskusiu v kontexte reformnej paradigmy sociálnej práce.

Anna Jašková a Veronika Kmetóny Gazdová,
Inštitút edukológie a sociálnej práce,
FF Prešovskej univerzity v Prešove

Použité zdroje

BÚTOROVÁ, Zora. 2013. Koncept aktívneho starnutia vo vedomí verejnosti. In: Z. BÚTOROVÁ et al. Štvrtý rozmer tretieho veku. Desať kapitol o aktívnom starnutí. Bratislava: Inštitút pre verejne otázky. ISBN 978-80-89345-44-1.

Charta základných práv Európskej únie, 2012 [online]. [cit. 2017-11-20]. Dostupné z: https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/charta-eu.pdf

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 2010 [online]. [cit. 2017-11-20]. Dostupné z: https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf

Európska únia, 2012. Prínos EÚ k aktívnemu starnutiu a solidarite medzi generáciami. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie. ISBN 978-92-79-25137-5.

Národný program reforiem Slovenskej republiky, 2017 [online]. [cit. 2017-11-20]. Dostupné z: https://old.lekom.sk/upload/Pripomienkove%20konanie/NPR_2017_MPK_VPK_narodny_program_reforiem_1491205451.pdf

Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020, 2014 [online]. [cit. 2017-11-20]. Dostupné z: https://www.employment.gov.sk/files/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost/narodny-program-aktivneho-starnutia-roky-2014-2020.pdf

Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014–2020 [online]. [cit. 2017-11-17]. Dostupné z: http://www.employment.gov.sk/sk/esf/programove-obdobie-2014-2020/operacny-program-ludske-zdroje/

REPKOVÁ, Kvetoslava, 2012. Politika sociálnych služieb (v kocke). Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0621-0.

Stratégia Európa 2020 [online]. [cit. 2017-03-12]. Dostupné z: http://www.eu2020.gov.sk/strategia-europa-2020/



[1] Index aktívneho starnutia (Active Ageing Index, AAI) predstavuje nástroj na meranie nevyužitého potenciálu starších ľudí pre aktívne a zdravé starnutie v jednotlivých krajinách Európskej únie. Index obsahuje štyri hlavné domény: Zamestnanosť, Participácia v spoločnosti, Nezávislý, zdravý a bezpečný život, Kapacita a podmienky prostredia pre aktívne starnutie. Jednotlivé domény obsahujú explicitne definované indikátory – miera zamestnanosti starších ľudí, dobrovoľnícke aktivity, politická angažovanosť, fyzická aktivita, duševné zdravie, celoživotné vzdelávanie, finančné zabezpečenie a pod. (Európska komisia 2012).