Úvod
Psychické násilie na pracovisku je dlhodobým, vysiľujúcim a veľmi zákerným procesom, pretože agresor útočí skryto a rafinovane. Pred ostatnými sa snaží z obete vytvoriťneschopného zamestnanca. Tento proces sa začína väčšinou nevyriešeným banálnym konfliktom. Napadnutá osoba si neuvedomuje, že útoky na ňu sú vedené s cieľom ublížiť jej. Útokov pribúda, agresor obeť mobbingu ponižuje, útočí na jej sebavedomie a sebahodnotenie, tá je vyčerpaná, nedokáže sa brániť, prejavujú sa u nej rôzne telesné a psychické symptómy (Kratz, 2005, s. 27‒28).
Obeť mobbingu najčastejšie rieši svoju situáciu odchodom zo zamestnania, ale negatívne následky mobbingu si nesie so sebou. Mobbing dlhodobo sťažuje sociálne fungovanie jeho obetí. Pôsobí ako prekážka, ktorá sťažuje fungovanie skupiny, zahrňujúc aj rodinu, pretože je dokázané, že dôsledky mobbingu môžu zasiahnuť aj rodinnú sféru obete. Následne sa táto obeť, prípadne aj rodina obete musí vyrovnávať s úlohami, ktoré pred ňu kladie prostredie, napríklad v rámci intervencií sociálnej práce, ktoré majú za úlohu napraviť, alebo podnietiť k náprave narušeného sociálneho fungovania jedinca, alebo skupiny.
Chcete-li zobrazit tento obsah, musíte být předplatitelem časopisu.
Nemáte předplatné? Objednejte si ho.