Slovensko má nový etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce

1. Úvod

Dňa 18. septembra sa konal v Bratislave ustanovujúci snem Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (ďalej „komory“). V rámci neho zakladajúci členovia komory zvolili predsedu, členov orgánov komory a schválili základné dokumenty komory, medzi ktoré patrí aj Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce Slovenskej republiky (ďalej „etický kódex“). Tento nahradil po osemnástich rokoch starší slovenský etický kódex. Finálne znenie dokumentu bude možné nájsť na pripravovanej webovej stránke komory alebo na webovom sídle Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v sekcii venovanej členom komory.

Cieľom príspevku je zanalyzovať historické a procesné východiská nového dokumentu, jeho teoretické a terminologické koncepty, stručne predstaviť kľúčové hodnoty a základné etické princípy obsiahnuté v kódexe, ako aj diskutované otázky a vyhliadky ďalšieho vývoja etickej diskusie. Autor v príspevku vychádza z perspektívy editora dokumentu a člena odborného tímu, ktorý etický kódex pripravoval.

2. Historické a procesné východiská nového etického kódexu

Národné etické kódexy sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov, sú zvyčajne utvorené národnou asociáciou sociálnej práce. Táto je obvykle členskou organizáciou Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW). Túto úlohu istý čas na Slovensku reálne plnila Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1994. V Žiline roku 1997 deklarovala Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Jeho text bol sformulovaný v súlade s vtedy aktuálnymi Princípmi a štandardmi etiky sociálnej práce IFSW (1994). V tom čase išlo o prvý etický kódex sociálnych pracovníkov na Slovensku. Keďže išlo o dokument občianskeho združenia, jeho charakter bol odporúčací. Nejestvoval žiaden kontrolný ani sankčný mechanizmus pre prípady porušenia etických zásad.

O potrebe aktualizácie tohto etického kódexu sa intenzívne na Slovensku komunikovalo medzi odborníkmi z praxe a akademikmi zo vzdelávacích inštitúcií od roku 2010. Na vedeckej konferencii v Piešťanoch venovanej aplikovanej etike v sociálnej práci zaznievali viaceré hlasy účastníkov ohľadom potreby zásadnej revízie slovenského etického kódexu najmä vzhľadom na nesúlad s medzinárodným kódexom Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (IFSW/IASSW, 2004). Z podnetu autora predloženého príspevku a Petra Brnulu, vtedajšieho tajomníka Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku (AVSP),  bola v januári 2011 utvorená pracovná skupina, ktorej cieľom bola tvorba nového etického kódexu sociálnej práce. Táto začala pracovať pod záštitou AVSP so súhlasom vtedajšieho predsedu asociácie Milana Schavela. Keďže cieľom tejto pracovnej skupiny bolo dosiahnutie širokého konsenzu na podobe a obsahu nového etického kódexu, práca na ňom bola pomerne zložitá. V tom čase boli „otvorené dva varianty. Ten prvý bol, že by sa skupina pokúsila naformulovať vlastný, slovenský kódex. Ten druhý variant znel, že sa urobí úprava medzinárodného etického kódexu tak, aby sa po jeho úprave dal predložiť na diskusiu v akademickej obci“ (Levická, Brnula, 2011:79). Okrem toho autor príspevku zrealizoval v roku 2011 kvalitatívny výskum, v ktorom sa venoval obsahovej analýze a komparácii pätnástich medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce. Výsledky analýzy boli zahrnuté do vedeckej monografie (Mátel, 2012) a mali slúžiť aj ako podkladový materiál pre činnosť etickej skupiny. Táto intenzívne pracovala od februára 2011 do júna 2012. Konsenzuálne bola prijatá stratégia nového, širšie koncipovaného etického kódexu sociálnej práce, ktorý by tvoril aj akúsi východiskovú „meta rovinu“ pre etický kódex sociálnych pracovníkov. Teoretické východisko kódexu mal tvoriť medzinárodný etický kódex IFSW/ IASSW s prihliadaním na slovenské špecifiká, do istej miery obsiahnuté aj v staršej verzii slovenského etického kódexu v roku 1997. Akceptovaná bola aj základná štruktúra dokumentu: preambula – kľúčové etické hodnoty sociálnej práce – pravidlá etického správania v rámci jednotlivých oblastí zodpovednosti, konkrétne zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientom, sebe, pracovisku, kolegom, profesii a spoločnosti – etické problémy a dilemy – záväznosť etického kódexu – záver. Okrem toho v diskusii členov pracovnej etickej skupiny AVSP nastala zhoda v identifikovaní troch kľúčových hodnôt, ktorými sú ľudská dôstojnosť, sociálna spravodlivosť a dôležitosť medziľudských vzťahov.

Hoci v roku 2013 opätovne zazneli hlasy k dokončeniu práce, nakoľko nejestvovali jasné procesné pravidlá činnosti pracovnej skupiny a do istej miery sa stratil étos kooperácie a spôsobilosť efektívne spolupracovať medzi zástupcami verejných a súkromných vysokých škôl, činnosť komisie nebola obnovená (Mátel, 2013). Záujem o etické otázky sociálnej práce sa prejavil iným spôsobom. V období rokov 2011–2014 boli v rámci výskumných a vzdelávacích projektov publikované monografie a učebnice zamerané na etiku sociálnej práce. Okrem už vyššie zmienenej publikácie autora príspevku sem patria inšpiratívne učebnice k etickému rozhodovaniu kolektívu autorov pod vedením Tatiany Matulayovej Etické reflexie v pomáhajúcich profesiách (2011), Zuzany Mališkovej Etické rozhodovanie v sociálnej práci (2013), skriptá Petra Brnulu Etika v sociálnej práci (2011) a odborná monografia kolektívu autorov pod vedením Miroslava Tvrdoňa Etika sociálnej práce (2014).

Odhodlanie pokračovať v činnosti etickej skupiny bolo opätovne potvrdené v AVSP roku 2014, pod predsedníckym vedením Beáty Balogovej. Na scénu však vstúpila nová priorita spojená s profesijným zákonom o sociálnej práci (zákon č. 219/2014 Z. z.). Ňou bola príprava etického kódexu sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce, pričom zodpovednosť zaň podľa zákona prináleží komore. Etický kódex navrhujú a schvaľujú samotní sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce prostredníctvom snemu komory na návrh profesijnej rady. Komora okrem toho vydáva stanoviská k etickým otázkam výkonu sociálnej práce. Z procesného hľadiska vyvstala otázka, kto bude zodpovedný za prípravu etického kódexu, keď ešte neboli kreované orgány komory, teda ani profesijná rada. Túto úlohu prevzal, v súlade so zákonom, prípravný výbor na zriadenie komory, ktorého členov vymenoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V rámci prípravného výboru vznikla etická pracovná skupina, do ktorej bolo prihlásených 25 osôb, väčšinou sociálnych pracovníkov (18 členov) a vzdelávateľov z prostredia vysokých škôl (7 členov). Takto pomerne široko postavená skupina mala za úlohu v pomerne krátkom čase (menej ako tri mesiace) pripraviť návrh etického kódexu, ktorý bude predložený valnému zhromaždeniu komory. Pomerne dlho trvali procesné nastavenia činnosti pracovnej skupiny. Dôležité bolo vyjasnenie si rôznych podôb expertnosti jednotlivých členov a spolupráce medzi expertmi z vedeckej a akademickej pôdy na jednej strane a odborníkmi z praxe sociálnej práce na strane druhej. Ako neefektívna sa ukázala počiatočná e-mailová forma komunikácie. Až na prezenčnom stretnutí aktívnych členov pracovnej skupiny boli prijaté spoločné teoretické a praxeologické východiská. Nastala zhoda v tom, že kódex nebude prebraným dokumentom (napr. Portugalsko prijalo medzinárodný etický kódex za svoj národný etický kódex), ale dielom špecifikovaným pre slovenskú sociálnu prácu. Medzi základné pramene dokumentu boli akceptované okrem medzinárodného etického kódexu IFSW/IASSW (2004) a staršieho etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky (1997) aj národné etické kódexy iných krajín, najmä český etický kódex Společnosti sociálních pracovníků (2006) vzhľadom na spoločnú česko-slovenskú kultúrnu a politickú históriu. V priebehu ďalšej práce bolo prihliadané aj na britský The Code of Ethics for Social Work (BASW, 2012), americký Code of Ethics of the National Association of Social Workers (NASW, 2008), nemecký Berufsethische Prinzipien des DBSH (DBSH, 1997), švajčiarsky The Code of Ethics for Social Work (AS, 2010) a rakúsky Ethische Standards – Berufspflichten für SozialarbeiterInnen (OBDS, 2004). Kódex mal mať regulačný a záväzný charakter a jeho ašpiráciou bola záväznosť pre všetkých sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, nezávisle od ich členstva v komore. Nasledovala intenzívna činnosť na formulácii jednotlivých článkov, pripomienkovanie návrhov a viacnásobné edičné úpravy (konkrétne išlo o päť pracovných verzií dokumentu). Pracovný finálny návrh etického kódexu bol odovzdaný predsedovi prípravného výboru komory, ktorý ho dal pripomienkovať na ministerstvo (výsledkom bola šiesta pracovná verzia). Finálne znenie návrhu etického kódexu prešlo nakoniec pripomienkovým konaním zakladajúcich členov komory. Na valnom zhromaždení komory bol etický kódex predstavený, spolu so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi predloženými zakladajúcimi členmi komory, z ktorých boli dva akceptované. Valným zhromaždením bol následne Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce SR jednomyseľne prijatý.

3. Teoretické a terminologické východiská etického kódexu

Nakoľko profesijný zákon o sociálnej práci odmietol prijať akúkoľvek vedeckú alebo akademickú definíciu sociálnej práce, slovenský etický kódex sa – v súlade s medzinárodným etickým kódexom – odvoláva na medzinárodnú definíciu IFSW/IASSW. Keďže montrealská definícia z roku 2000 bola medzičasom aktualizovaná a schválená na valných zhromaždeniach oboch medzinárodných organizácii v júli 2014 v Melbourne, novú definíciu uvádza kódex v slovenskom preklade: „Sociálna práca je profesia založená na praxi a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi poznatkami, sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala blaho.“ Táto medzinárodná definícia zahŕňa základné teoretické východiská kódexu. Z hľadiska teórií sociálnej práce alebo teórií používaných v sociálnej práci sa etický kódex snaží nechať otvorený priestor pre viaceré teoretické východiská, implicitne je možné identifikovať najmä prístup orientovaný na človeka, sociálno-ekologické (resp. ekosociálne) modely, úlohovo orientované teórie a antiopresívne prístupy. Zvýšený dôraz je v kódexe na interdisciplinárny prístup a étos kooperácie pri poskytovaní služieb klientom, či už vnútri inštitúcie, alebo v rámci spolupráce viacerých inštitúcií a profesií.

Z hľadiska chápania sociálnej práce sa kódex snažil vyrovnať s neľahkou úlohou – hoci spadá primárne do oblasti profesijného výkonu, nemal by oddeľovať profesiu od vedeckého a vzdelávacieho charakteru disciplíny. Predkladatelia kódexu pritom chápali etiku ako integrálnu súčasť sociálnej práce ako profesie, akademickej a vedeckej disciplíny. Okrem deklaratívneho prijatia medzinárodnej definície, kde je toto prepojenie jednoznačné, text ho uvádza najmä v časti o zodpovednosti voči profesii. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce sa má snažiť získavať a rozvíjať odborné poznatky a uplatňovať ich v profesionálnej praxi aj prostredníctvom nových prístupov, metód a techník; aktívnou participáciou na výskumoch; aktívnou účasťou na odborných diskusiách, seminároch a konferenciách; publikačnou činnosťou a spoluprácou so školami sociálnej práce. Konkretizáciou ostatne menovanej etickej požiadavky je ochotne poskytovať odborné vedomosti a zručnosti študentom sociálnej práce počas výkonu ich odbornej praxe na pracovisku. Študenti sociálnej práce sú podľa chápania kódexu súčasťou profesijnej komunity, preto sa poznanie, dodržiavanie a šírenie princípov etického kódexu odporúča aj im, najmä vzhľadom na výkon odbornej praxe.

Kódex sa snaží vychádzať z cieľov sociálnej práce, pričom tieto sú v texte vyjadrené viacerými konceptmi. Najčastejšie (štyri krát) je použitý koncept kvality služieb sociálnej práce poskytovaných klientom, ktorý je úzko prepojený s kvalitou života. Častejšie je explicitne alebo implicitne v texte užívaný aj koncept sociálnej inklúzie najmä vzhľadom na zraniteľných a utláčaných jednotlivcov a skupiny ľudí. Raz je v texte explicitne uvedené aj optimálne sociálne fungovanie klientov, ktoré využívajú mnohí odborníci a národné asociácie (napr. americká NASW) aj pri základnom definovaní sociálnej práce. Zaujímavým novotvarom vzhľadom na ciele sociálnej práce je koncept „najlepšieho záujmu klienta sociálnej práce“, ktorý je prevzatý zo sociálnoprávnej ochrany detí, kde sa používa v jazykovej podobe „najlepší záujem dieťaťa“, čiže v užšom chápaní. Samotný kódex deklaruje konkrétne ciele, ktoré odôvodňujú aj jeho existenciu a potrebu. Hlavným cieľom kódexu je úsilie o napĺňanie poslania sociálnej práce, v súlade s jej medzinárodným chápaním. Okrem toho:

  • predstavuje kľúčové etické hodnoty profesie a základné etické princípy v rámci jednotlivých oblastí zodpovednosti,
  • je oporou pre sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce a študentov sociálnej práce,
  • poskytuje etické štandardy výkonu praxe sociálnej práce,
  • je nástrojom na hodnotenie profesionálneho etického konania,
  • podporuje etickú diskusiu a reflexiu,
  • prispieva k identite sociálnej práce ako profesie a posilňuje jej status.

Z terminologického hľadiska je v kódexe použitý novotvar služby sociálnej práce, ktorým sa

vyjadrujú všetky druhy odborných činností, ktoré vykonáva sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce, teda nielen sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Vzhľadom na dilematický spor požiadaviek rodovo citlivého jazyka vs. zrozumiteľnosti, sa v texte kódexu pod označením sociálny pracovník a asistent sociálnej práce chápu aj sociálne pracovníčky a asistentky sociálnej práce. Rešpektujúc, že v profesii sociálna práca pôsobia vo veľkej miere ženy, bola uprednostnená zrozumiteľnejšia a jednoduchšia jazyková forma než alternatívne výrazy (sociálny pracovník/čka a asistent/ka sociálnej práce). Podobne je to aj pri označení klient. Nakoľko etická zodpovednosť je osobnej povahy, v texte kódexu sa používa singulár (nie sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce). Vzhľadom na obsiahlu diskusiu ohľadom preferencie užívania pojmu klient alebo užívateľ služieb bola prijatá zásada, že oba pojmy sú akceptovateľné ako synonymá s vedomím, že v medzinárodnom terminologickom jazyku je uprednostňované označenie užívateľ služieb (angl. service user). Na vyjadrenie obsahu anglického výrazu a konceptu empowerment sa v texte obvykle používajú slovenské výrazy posilnenie a zmocnenie.

4. Kľúčové hodnoty a etické princípy profesie

Sociálna práca je v súčasnosti chápaná ako profesia založená na hodnotách. Vzhľadom na identifikovanie kľúčových profesijných hodnôt v globálnom meradle tieto bývajú explicitne uvedené v medzinárodnom alebo národných etických kódexoch danej profesie. V sociálnej práci medzinárodný etický kódex IFSW/IASSW (2004) identifikoval kľúčové princípy, ktorým zodpovedajú aj hodnoty: ľudské práva a ľudská dôstojnosť, sociálna spravodlivosť. Americký etický kódex (2008) uvádza šesť kľúčových hodnôt, ktorými sú služba, sociálna spravodlivosť, dôstojnosť a hodnota človeka, dôležitosť ľudských vzťahov, integrita, kompetencia. Najnovší britský etický kódex (2012) spomína tri kľúčové hodnoty, a síce ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a profesionálnu integritu. Nový slovenský etický kódex (2015) uvádza, že „sociálna práca je dynamicky sa rozvíjajúcou profesiou, založenou na hodnotách, akými sú sociálna spravodlivosť, ľudská dôstojnosť a dôležitosť medziľudských vzťahov“. Identifikované sú teda tri kľúčové hodnoty (Mátel, Mališková, 2015). Prvé dve sú identické s medzinárodným etickým kódexom, tretia vychádza zo staršej definície sociálnej práce IFSW/IASSW (2000), nachádza sa v americkom etickom kódexe a zároveň bola komunikovaná ako špecifický dôraz slovenskej sociálnej práce. Dôležitosť medziľudských vzťahov je pritom chápaná v troch rovinách. Prvou je rovina vzťahu s klientmi, kde môže byť partnerstvo nástrojom zmocňovania užívateľov služieb. Podpora riešenia problémov v medziľudských vzťahoch je pritom predmetom sociálnej práce, tak ako to uviedla v minulosti montrealská medzinárodná definícia IFSW/IASSW v roku 2000. Okrem toho môže byť podpora k začleneniu užívateľov služieb sociálnej práce do sociálnej siete podporných osobných vzťahov súčasťou sociálnej inklúzie a praktickou realizáciou princípu subsidiarity. Druhou rovinou sú kolegiálne vzťahy na pracovisku. Etické konzekvencie sú v kódexe uvedené v oblasti zodpovednosti voči kolegom, kde je zdôraznená kolegiálna spolupráca a vzájomná dôvera. Treťou oblasťou sú kolegovia z iných inštitúcií a pomáhajúcich profesií, vzhľadom na ktorých je zdôraznený najmä rešpekt.

Slovenský etický kódex sa v svojom texte opiera na viacero zásadných princípov profesie a disciplíny sociálna práca, ktorými sú podporovanie sociálnej spravodlivosti, rešpektovanie dôstojnosti osoby, dodržiavanie ľudských práv, prvoradosť záujmu o klienta, úsilie o najlepší záujem klienta, rešpektovanie profesionálnych hraníc, rovnaké zaobchádzanie, antidiskriminácia, rešpektovanie rôznorodosti, sebaurčenie užívateľov služieb, participácia, posilňovanie a zmocňovanie užívateľov služieb, individuálny prístup ku klientovi, rešpektovanie súkromia klientov, rešpektovanie dôvernosti informácií a holistický prístup (Mátel, 2015). Tieto etické princípy majú v dokumente charakter „horizontálnych priorít“, takže sú zvyčajne aj niekoľkokrát obsiahnuté v jednotlivých častiach finálne štruktúry dokumentu, ktorá je nasledovná:

            I. Preambula
1. Hodnoty sociálnej práce
1.1 Sociálna spravodlivosť
1.2 Ľudská dôstojnosť
1.3 Dôležitosť medziľudských vzťahov
2. Etická zodpovednosť
2.1 Zodpovednosť voči klientom
2.2 Zodpovednosť voči sebe
2.3 Zodpovednosť voči pracovisku
2.4 Zodpovednosť voči kolegom
2.5 Zodpovednosť voči profesii
2.6 Zodpovednosť voči spoločnosti
3. Etické problémy a dilemy
4. Záväznosť etického kódexu
5. Záver

Úplnou novinkou nového slovenského etického kódexu je upriamenie pozornosti aj na zodpovednosť sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce voči sebe samému. Kódex akceptoval princíp, že kvalitné služby klientom môžu poskytovať len profesionáli, ktorí vykonávajú nevyhnutné kroky v profesionálnej a osobnej starostlivosti o seba. Tieto sú v texte potom vymenované a patria sem sebareflexia, sústavné vzdelávanie, pravidelná supervízia, kolegiálne konzultácie a využívanie nástrojov psychohygieny.

5. Problémové oblasti a perspektívy ďalšej etickej diskusie

V priebehu pripomienkového procesu odborníci z MPSVaR presadili tri zásadné úpravy v kódexe, ktoré budú predmetom ďalšej diskusie. Zásadným princípom, na ktorý poukazovali, bola skutočnosť, aby etický kódex nezaväzoval tretiu stranu, než sú sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce.

Prvým bodom bola záväznosť etického kódexu pre všetkých sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (ďalej „SP a ASP“) bez rozdielu. Tento koncept prijali členovia etickej skupiny prípravného výboru ako zásadný. Navrhnuté bolo znenie: Kódex je záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce nezávisle od spôsobu výkonu, pracovnej pozície, prostredia, v akom pôsobia, a osôb, ktorým poskytujú služby sociálnej práce.Tvorcovia z pracovnej skupiny sa odvolali na ustanovenie zákona, podľa ktorého je

komora profesijnou organizáciou, ktorá vydáva etický kódex SP a ASP. Ako profesijná organizácia má právo regulovať etickú dimenziu výkonu práce, podobne ako má kompetenciu regulovania výkonu samostatnej praxe výkonu sociálnej práce. Otázkou zostával spôsob sankcionovania pri porušení etického kódexu. Do úvahy pritom museli byť brané tri skupiny výkonu sociálnej práce vzhľadom na aktérov: a) SP a ASP – členovia komory; b) SP nečlenovia komory vykonávajúci samostatnú prax; c) SP a ASP – nečlenovia komory. Pre prvé dve skupiny má komora právomoc zasiahnuť prostredníctvom disciplinárneho konania alebo odobratím, resp. pozastavením povolenia vykonávať samostatnú prax, pre tretiu skupinu nemá komora fakticky žiadnu disciplin&aacut