Slovensko

Recenze knihy: Vladimír Lichner: Analýza radikálnych a extrémistických skupín, hnutí, siekt a kultov a ich pôsobenie v Slovenskej republike. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, 2020 Problematika radikalizmu a extrémizmu, ako pretrvávajúceho sociálno-patologického javu, má v súčasnom svete rôzne podoby. Tieto javy sú sprevádzané verbálnou alebo neverbálnou nenávisťou jednotlivca, či skupiny voči inému jednotlivcovi alebo skupine. Lichner (s. 4) čitateľovi ponúka definíciu nasledovne „vo väčšine prípadov nie je extrémistické konanie orientované na získanie obohatenia či prospechu. Je postavené na odhodlaní jednotlivcov realizovať určité konanie voči obetiam v duchu presadzovaného ideového motívu“. Z pohľadu spoločnosti, ale aj ako zamerania sociálnej práce je ohrozujúcejšie vytváranie početných a štruktúrovaných skupín s pevnými členskými vzťahmi. DôkladneZobrazit text

Z histórie Linky detskej dôvery Linka detskej dôvery začala svoju činnosť 15. 11. 1999 v Košiciach na pôde vtedajšej Detskej klinike FNsP v Košiciach. Jej vznik podnietil návrh Komisie pre pomoc týraným deťom, ktorá vznikla v septembri 1998 ako priamy výsledok spolupráce Detskej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach, Detskej nemocnice HASBRO z mesta Providence v USA, Slovenskej pediatrickej spoločnosti, Lekárskej fakulty UPJŠ a AIHA / American International Health Alliance. Pri zrode LDD stál Spolok medikov mesta Košice a jeho Klub detskej nádeje, čo sa odrazilo na zostave konzultantov – dobrovoľných poradcov, väčšina z nich boli študenti a študentky medicíny, niekoľko budúcich psychológov a budúcich sociálnych pracovníčok. 25. 4. 2001 vzniklo Občianske združenie Spoločnosť priateľovZobrazit text

Osoby nad/užívajúce psychoaktívne látky a osoby s látkovými a nelátkovými závislosťami tvoria špecifickú cieľovú skupinu sociálnej práce. Táto klientela osobitne vyžaduje pomoc v kontexte zásahov na individuálnej a rovnako environmentálnej úrovni (v rôznych systémoch), ak je intervenčným cieľom efektívna pomoc smerom k minimalizácii poškodení v dôsledku patologického správania, k dosiahnutiu abstinencie, resp. celkovo k ozdraveniu sociálneho fungovania v celom spektre jeho narušení v dôsledku dlhodobo sa zhoršujúcej životnej situácie osoby nad/užívajúcej psychoaktívne látky, príp. s látkovou či nelátkovou závislosťou, a jej okolia. Hoci vyššie uvedené sa javí ako jednoznačný a praxou overený fakt, v praxi práve princíp komplexnosti a integrovaného prístupu s dôrazom na reflexiu ekosociálnych faktorov často absentuje, príp. je síce postulovaný verbálne, nie však fakticky. V súčasnosti jeZobrazit text

Liga za ľudské práva (HRL) je občianske združenie, založené v roku 2005 právnikmi a advokátmi, ktorí sa venujú pomoci cudzincom a utečencom na Slovensku. Cieľom združenia je presadzovanie transparentnej, dôstojnej a zodpovednej migračnej, azylovej a integračnej politiky a snaha o posilňovanie postavenia samotných cudzincov a utečencov. V súčasnosti HRL realizuje projekt „Právna poradňa pre azyl“ spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre oblasť vnútorných záležitostí, v rámci ktorého poskytuje bezplatné právne poradenstvo žiadateľom o poskytnutie medzinárodnej ochrany na Slovensku. Právna pomoc je klientom poskytovaná najmä prostredníctvom individuálnych konzultácií v azylových zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý o žiadostiach o udelenie azylu rozhoduje (Záchytný táborZobrazit text

Úvod Keď som sa rozhodovala, že napíšem reflexiu z praxe k téme násilia páchaného na ženách, netušila som, koľko nových podnetov ma do jej napísania inšpiruje. A to aj napriek tomu, že ak človek pracuje v jednej téme viac ako 25 rokov, tak si myslí, že už ho nedokáže nič prekvapiť. Opak je pravdou. Dokáže. Niekedy príjemne a inokedy menej príjemne. Názov príspevku polemizuje o tom, či na Slovensku máme, alebo nemáme funkčný systém ochrany obetí domáceho násilia. Neviem, či jeden článok môže dať komplexnú odpoveď na túto otázku. Názov príspevku som skôr ponímala k zamysleniu sa nad tým, čo na Slovensku máme, čo je potrebné uchovať, čo rozvíjať, na čoZobrazit text

Problematika terénnej sociálnej práce je doménou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej MPSVR SR). Jednak v zmysle tvorby zákonov; napr. zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní – zákon č. 448/2008 Z. z. – úplné znenie, podľa ktorého sociálne služby, ktorými sú aj terénna sociálna práca, spadajú pod kompetenciu obcí a miest ako aj jemu podriadených organizácií, a to Fondu sociálneho rozvoja (FSR) s temer desaťročnou tradíciou a Sociálnej implementačnej agentúry (SIA) (s temer osemročnou tradíciou), kedy v apríli 2014 po prezidentských voľbách došlo k spojeniu daných dvoch inštitúcií do jednej organizácie, a to Implementačnej agentúry pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (IA ZaSI). PráveZobrazit text

Rómsku komunitu môžeme definovať ako zoskupenie ľudí, ktorých majoritná populácia subjektívne charakterizuje ako Rómov na základe fyzických znakov, kultúrnej príslušnosti, spôsobu života a životného priestoru. Táto skupina je samozrejme vnímaná ako výrazne odlišná, či už v pozitívnom, ale aj v negatívnom slova zmysle. Emocionalita, impulzívnosť, temperament a živelnosť sú slová, ktoré podľa nás veľmi verne charakterizujú Rómov ako takých. Životnou filozofiou sa stal boj o prežitie. Na rómsku problematiku sa dá pozerať z rozličných uhlov. Na jednej strane je to veľká koncentrácia Rómov na našom území,  na strane druhej sú to zlé skúsenosti zdedené z minulosti. Väčšina členov rómskej populácie je odkázaná na systém sociálnych dávok od štátu. Slabá a dlhodobá nezamestnanosť RómovZobrazit text

Sociálna práca ako nástroj sociálnej služby vedie k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s využitím potenciálu jednotlivcov, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, vierovyznanie, prípadne iné sociodemografické odlišnosti jednotlivca alebo skupiny či komunity. Je to špecifická činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov a sociálneho prostredia, v ktorom žijú. Sociálne služby predstavujú špeciálny súbor činností zameraných na uspokojovanie individuálnych a kolektívnych potrieb, ktoré sa vykonávajú iným spôsobom ako prevodom materiálnych statkov. Sociálna práca ako nástroj sociálnej služby Altruizmus a dobročinnosť sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Otázka pomoci človeka človeku je obsiahnutá v etických a filozofických teóriách. Je potrebné povedať, že v živote sa častokrát riadime rôznymi princípmiZobrazit text

Téma dobrovoľníctva v tomto kalendárnom roku rezonuje v mnohých dokumentoch sociálno-politických inštitúcií Slovenska. Je to prirodzené, keďže je rok podpory dobrovoľníctva a je tiež dobré, že rôzne organizácie prispievajú k jeho rozvoju (práve opak by bol alarmujúcim stavom). A tak aj expertná skupina NEP v rámci projektu INTERLINKS vytvorená v kontexte 7. rámcového projektu pri Inštitúte pre výskum práce a rodiny MPSVaR SR reaguje na túto výzvu a prispieva pohľadom o stave dobrovoľníctva v dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Vo vzťahu k starším ľuďom môže ísť o kontext zabezpečenia a trvalo udržateľného financovania služieb ich dlhodobej starostlivosti, či o chápanie dobrovoľníctva skôr ako súčasti konceptu kvality služieb. Rôznia sa aj názory na to, čo intenzifikuje potrebu venovať sa dobrovoľníctvuZobrazit text