Editorial

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

téma duševného zdravia v jej rôznych konotáciách rezonuje spoločnosťou v čoraz väčšej miere. Štatisticky je preukázaný nárast problémov spojených s duševným zdravím naprieč rôznymi cieľovými populáciami. Je nutné, aby na tento trend reagovali pomáhajúce profesie prostredníctvom zefektívňovania multidisciplinárnej spolupráce, dosahovania princípov komunitnej starostlivosti, dostupnosti odborných intervencií, to všetko s cieľom destigmatizácie osôb ohrozených duševným ochorením. V Českej republike je práve uvedené princípom pri reforme psychiatrickej starostlivosti. Zámerom tematického čísla bolo hľadať odpovede na niektoré základné otázky týkajúce sa prepojenia sociálnej práce a duševného zdravia, vrátane úvah o dostatočnej príprave sociálnych pracovníkov zvládnuť tieto výzvy.

Problematika duševného zdravia sa však netýka iba klientov – pacientov samotných. Nesmieme zabúdať, že prenesene sa táto téma dotýka všetkých osôb v sociálnom systéme jednotlivca – rodín, užších či širších sociálnych skupín, komunít a v neposlednom rade i spoločnosti samotnej. No týka sa i sociálnych pracovníkov ako intervenujúcich profesionálov a ich zvládacích stratégií pri zachovaní duševného zdravia. Spracovanie všetkých týchto tém bolo výzvou, ktorú sme formulovali pri oslovení potenciálnych autorov a autoriek textov čísla 6/2023 Sociální práce a duševní zdraví. Výzvou bolo otvoriť túto tému širšiemu diskurzu, kritickým úvahám a nápadom. Do akademickej časti čísla bolo k publikácii prijatých celkom sedem textov, ktorých usporiadanie je možné vnímať v kontextoch tradičného chápania teoretického vývoja sociálnej práce samotnej – od individuálneho k spoločenskému.

Úvodné tri texty pracujú s problematikou duševného zdravia v rôznych kontextoch. Text Multidisciplinární spolupráce pro děti a mládež s duševním onemocněním autorov Zdeňka Meiera, Kristýny Gábové a Petra Tavela upriamuje pozornosť na výhody a nevýhody multidisciplinarity v práci s deťmi. Zároveň zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu sociálnej práce v multidisciplinárnych tímoch. Lucia Tóthová sa v texte Štýly vzťahovej väzby u adolescentov a ich súvislosť s radikalizáciou a extrémizmom orientuje na kvantitatívnu analýzu základných typov vzťahovej väzby a možné dôsledky v oblasti sociálno-patologického správania. Neistá vzťahová väzba, ktorá sa v rozpore s predchádzajúcimi zisteniami objavila v populácii adolescentov vo zvýšenej miere, môže indikovať negatívne javy v neskoršom správaní. Tretí text, Vplyv skupinovej supervízie na aktualizované zmeny v manifestovaných subjektívnych pocitoch a psychických stavoch pomáhajúcich profesionálov a profesionálok autorov Bohuslava Kuzyšina, Milana Schavela a Maroša Šipa, sa oproti predchádzajúcim nezaoberá klientskou skupinou sociálnej práce, ale orientuje sa na pomáhajúcich profesionálov a ich prežívanie. Upriamuje pozornosť na význam supervízie v skupinovej forme ako situačnú zmenu s vplyvom na pocity a stavy profesionálov.

Ďalšie akademické texty publikované v tomto čísle reflektujú otázky a výzvy, ktorými žije teória a prax sociálnej práce v súčasnosti. Na nízke zapojenie otcov pri sociálne aktivizačných službách a dôvody ich (ne)zapojovania upriamujú pozornosť Barbora Gřundělová, Karel Pavlica a Jan Lisnik v texte Zapojování otců v sociálně aktivizačních službách pro rodiny s dětmi v České republice. Napriek tomu, že pracovníci týchto služieb považujú prácu s celou rodinou za nutnosť, sa zapájanie otcov stretáva s problémami, ktoré v tomto texte analyzujú. Teoretickú analýzu možností individualizácie erejných služieb zamestnanosti v komparácii medzi domácou a zahraničnou literatúrou prináša text Adama Táborského s názvom Kontexty a podmínky individualizace veřejných služeb zaměstnanosti. Rizikami sprevádzajúcimi školskú dochádzku detí nepočujúcich rodičov a implikácie pre sociálnu prácu v školskom prostredí prinášajú Eva Klimentová a Vít Dočekal v texte Slyšící děti neslyšících rodičů a škola. Posledný akademický text čísla, Dílčí šetření prestiže sociální práce mezi českou veřejností v roce 2021, ktorý prináša Melanie Zajacová, sa tematicky vracia k pandémii “ a informuje čitateľov o vnímaní prestíže sociálnej práce, jej zaradenie do rebríčka profesií a úvahy o tom, ako je možné prestíž profesie zvyšovať. Sociálni pracovníci sa podľa skúmania autorky nachádzajú v polovici rebríčka podľa použitej metodiky.

V publicistické online části časopisu budou publikovány texty dotýkající se široké oblasti duševního zdraví – například reflexe Silvie Nedvědové Osobní pohledu na vývoj podpory duševního zdraví v univerzitním prostředí. Jan Jihlavec, Hana Ryšlavá a Kateřina Thelenová připravili pro náš časopis text věnující se problematice Duševního zdraví v mezinárodní perspektivě a Monika Dvořáková, Lucie Havlíková a Ondřej Krupčík představí projekt Včasné intervence u závažných duševních onemocnění.

K přečtení bude možné na stránkách časopisu nalézt také texty Zuzany Zelenkové Bedřichové a Melanie Zajacové Mohou mít nízkoprahová zařízení pro děti a mládež klíčovou roli v preventivní oblasti? a Michala Privara Pornografie – problém, anebo výzva?.

Původní vizi editorů časopisu, obrátit pozornost nejen na duševní zdraví klientů, ale i na duševní zdraví pomáhajících profesionálů, naplňují Martina Chmelová a Svatava Drličková ve svémpřísp ěvku Biosyntetický přístup k podpoře zdraví sociálních pracovníků. Fokus na reflexi tématu duševního zdraví u různých cílových skupin nabízejí i příspěvky Barbory Pšenicové, který poukazuje na to, že Péče o duši si žádá multidisciplinární rozměr, a text Alexandry Bokůvkové, Magdalény Stříteské, Lenky Kučerové a Anety Vaškové, ve kterém se autorky zamýšlejí nad tím, nakolik Je duševní zdraví tématem i při práci s lidmi s PAS.

Naše číslo je tak skutečně velmi pestré a věříme, že bude pro čtenáře inspirativní a obohacující.

Vladimír Lichner, Naděžda Špatenková,
editoři čísla

Chcete-li zobrazit tento obsah, musíte být předplatitelem časopisu.

Zapomněli jste heslo?

Nemáte předplatné? Objednejte si ho.

Chci předplatné