„Prevencia“ ‒ pojem, ktorý v období, kedy píšem tento editoriál, nadobúda absolútny a zásadný význam pre našu ďalšiu existenciu. Koronavírus ovláda jeden kontinent za druhým, zomierajú ľudia. Zatiaľ nepoznáme liečbu, vieme robiť len preventívne opatrenia, aby sme sa aj my nestali obeťou choroby COVID 19. Naozaj musí prísť na ľudstvo nejaká katastrofa, aby si pripomenulo starú známu pravdu, že najlepšou ochranou je prevencia?! Sociálne „ochorenia“ nemajú pandemický charakter, ale ich dôsledky bývajú tiež často fatálne. Významným spôsobom môžu ovplyvniť život dieťaťa, jeho rodiny, seniorov a ďalších zraniteľných sociálnych skupín obyvateľstva. Musíme sa ale opýtať, či už dozrel čas na to, aby sme využili množstvo vedomostí a skúseností z krízových intervencií a zmenili sa tak z „hasičského zboru“ na odborníkov, schopných urobiť kvalifikovaný odhad budúcej situácie a urobiť také preventívne opatrenia, ktoré nás dovedú jednak k zvýšenej kvalite života našich klientov, ako aj k efektívnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov spoločnosti na sociálne cieľové skupiny.
V čísle, ktoré práve čítate, môžete nájsť osem akademických článkov, ktoré v rôznej forme a rôznom rozsahu s prevenciou korešpondujú. Tému celého časopisu otvára príspevok Radky Janebovej „Represe jako nová prevence sociálních problémů?“. Autorka vypracovala teoreticko- -analytickú štúdiu, ktorej cieľom je rozvinúť diskusiu o kontroverznom vzťahu sociálnej „welfare“ politiky a trestnej „prisonfare“ politiky štátu. Teoretický koncept svojho príspevku postavila na kritike neoliberalizmu Loïca Wacquanta, akceptujúc limity jeho teórie mimo územie Spojených štátov amerických. Vo výsledkoch upozornila na potrebu reflektovať dopady neoliberálnej trestnej politiky v kontexte výkonu profesie sociálnych pracovníkov/čok na našom území.
Nasledujúce dva príspevky majú spoločné menovatele: deti a efektivita tvorby preventívnych programov. Príspevok „Od naivného entuziazmu po racionálny konštruktivizmus v preventívnych programoch“, autoriek Denisy Vargovej a Evy Mydlíkovej, má teoreticko-analytický charakter. Jeho cieľom je demonštrovať, na základe obsahovej analýzy dvoch výskumov, reflektujúcich dva konkrétne preventívne programy, význam aplikačného potenciálu výskumných zistení pre účinnejšiu implementáciu programu prevencie násilia páchaného na deťoch a deťmi v predškolskom veku. Je známe, že rešpektovaním špecifík prijímateľov preventívneho programu sa zvyšuje jeho účinok. Úlohou výskumného tímu je tieto špecifiká zistiť ešte pred konštrukciou preventívneho programu. Pri vzájomnom rešpektovaní sa môžu výskumníci a preventisti vypracovať veľmi účinné preventívne programy pre deti a mládež už vo veku od 3 rokov až po adolescenciu, a tak eliminovať spoločenské aj individuálne dôsledky násilia páchaného na deťoch a deťmi.
Aj v treťom príspevku sú objektom deti. Kolektív česko-slovenského tímu ôsmich autorov vo svojom článku s názvom „Identifikácia rizikových skupín žiakov a žiačok základných škôl na Slovensku a v Česku pre účely tvorby efektívnych preventívnych opatrení v oblasti technologických závislostí“ identifikuje rizikové skupiny žiakov a žiačok základných škôl na Slovensku a v Česku pre účely tvorby efektívnych preventívnych opatrení v oblasti technologických závislostí. Identifikácia prebehla prostredníctvom aplikácie a štatistického spracovania autorského dotazníka. Teoretický koncept výskumu tvorila teória závislosti podľa M. Griffithsa. Výsledky výskumu zo vzorky česko-slovenských detí je možné využiť v oblasti tvorby efektívnych preventívnych programov pre deti a adolescentov, ktorým hrozí závislosť od internetu a počítačových hier, ale aj pre rodičov a ďalších odborníkov, ktorí participujú na eliminovaní rizikových faktorov na všetkých troch úrovniach prevencie. Ďalšiu skupinu príspevkov tvorí 5 článkov, ktorých objektom záujmu sú rôzne skupiny aktérov sociálnej pomoci. Prvým, v ktorom Editorial 4 SP/SP 2/2020 autor Ladislav Otava vo svojom príspevku „Formy vyrušení dilematu: Změna ideálu sociálního pracovníka a Změna ideálu a pracovních podmínek sociálního pracovníka“ otvára diskusiu, ktorá sa snaží nájsť odpovede na otázku „Jakými argumenty můžu doložit vyrušení dilematu změnou ideálu sociálního pracovníka a změnou ideálu a pracovních podmínek sociálního pracovníka?“. Teoretický koncept článku bol postavený na teórii vzniku a zvládania dilém a aplikovaný v kontexte organizácií sociálnych služieb. Preventívnym prvkom sa tu javí faktor reflektovania spôsobu zvládania dilém sociálnych pracovníkov, organizácií aj profesie samej. Cieľom príspevku „Zdroje podpory sociálního začleňování: perspektiva sociálních pracovníků působících v sociálně vyloučených lokalitách na území Moravskoslezského kraje“ Zuzany Stankovej je prezentovať výsledky kvalitatívneho výskumu, v ktorom zisťovali, ako sociálni pracovníci, pôsobiaci v sociálne vylúčených komunitách, interpretujú zdroje opory, vedúce k procesu sociálneho začleňovania. Výsledkom situačnej analýzy boli kartografické mapy situácií, znázorňujúce perspektívu sociálnych pracovníkov vylúčených komunít.
Sociálna opora je v centre záujmu aj textu Michaely Vaško „Pojetí podpory potenciálu rodin v nesnázích“. Autorka, v kvalitatívnom výskume, v ktorom analyzovala odborný text s obsahom smerujúcim k podpore potenciálu rodín v ťažkostiach, vychádzala z humanistických teoretických konceptov rozvoja potenciálu každej rodiny sa pozitívne rozvíjať. Závery práce je možné využiť v praxi sociálnej práce s rodinami, konkrétne v poskytovaní sociálno-aktivizačných služieb pre rodiny s deťmi.
Otcovia sú v centre záujmu článku Barbory Gřundělovej „Faktory ovlivňující zapojení otců v sociální práci s rodinou“. V texte, ktorý prezentuje výsledky kvalitatívneho výskumu formou obsahovej analýzy odborných článkov, autorka odpovedá na otázku, ktoré faktory podporujú zapojenie otcov v sociálnej práci s rodinami a ktoré zapojeniu bránia. Na problém autorka nahliada z perspektívy sociálneho konštruktivizmu, gender senzitívnych prístupov, koncepčného modelu CAPE a prístupu, ktorý pracuje vždy s celou rodinou.
Časopis uzatvára článok dvoch autoriek Terezie Carbovej a Aleny Kajanovej „Možnosti a bariéry v sociální práci s osobami bez přístřeší“. Cieľom príspevku je analyzovať profesijné možnosti a bariéry v sociálnej práci s osobami bez prístrešia, trpiacimi duševnou chorobou. Pomocou biograficko-naratívneho rozhovoru so sociálnymi pracovníkmi/čkami autorky spracovali analýzu dát a prezentujú výsledky pomocou zakotvenej teórie. V závere článku ponúkajú návrh opatrení, ktoré vedú k riešení bariér sociálnej práce s touto zraniteľnou sociálnou skupinou.
Chcela by som veriť, že nemusí prísť do Európy koronavírus, aby sme sa na chvíľu v tom „hasení požiarov“ zastavili a porozmýšľali, ako im predísť. Pretože požiare nie sú len malé, lokálne, ale často zhorí aj celý les.
Eva Mydlíková,
editorka čísla
