Diagnostikovanie versus posudzovanie v sociálnej práci

Eva Mydlíková

Medailon autorů:

Doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, následne sa kvalifikovala na Trnavskej univerzite v odbore sociálna práca. Niekoľko rokov pôsobila na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od konca roka 2015 na Trnavskej univerzite. Venovala sa najmä témam, ako je rozvoj občianskej spoločnosti a oblasť manažmentu, poradenstvu a najviac sa už dlhodobo odborne profiluje najmä v oblasti práce so sociálne rizikovou rodinou.

Anotace:

CIEĽOM príspevku je otvoriť odbornú diskusiu na tému diagnostikovanie a/alebo posudzovanie, poukázať na rezervy a prínosy jednotlivých prístupov tejto analytickej fázy proces  práce s jednotlivcom a rodinou v sociálnej práci. Rámec TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK tvorí objektivistický prístup v diagnostikovaní, konštruktivizmus v posudzovaní, ekosociálny a systémový prístup v uchopení objektu posudzovania jeho životnej situácie u jednotlivca a sociálnej rizikovosti u rodiny. POUŽITOU METÓDOU je obsahová a komparatívna analýza relevantnej odbornej literatúry, jej konfrontácia s výsledkami realizovaných výskumov a odbornou praxou. VÝSLEDKOM tejto úvahy je poukázanie na jedinečný význam oboch analytických procesov v sociálnej práci a prezentácia konceptu posudzovania sociálneho rizika rodiny. IMPLIKÁCIE pre využitie v sociálnej práci je najmä v časti sociálnoprávnej ochrany detí, kde koncept posudzovania sociálnej rizikovosti rodiny má potenciál pracovať s odhadom rizika rodiny do budúcna tak pracovníkmi, ako aj samotnou rodinou.

Klíčová slova:

diagnostikovanie, posudzovanie, jednotlivec, rodina, riziko, kompenzačné mechanizmy

s. 57–64