Monotematické zameranie čísla Sociální práce / Sociálna práca poukazuje na jeden z najzávažnejších sociálnych problémov súčasnosti. Nezamestnanosť je nepriaznivým sociálnym javom, ktorý okrem samotnej spoločnosti postihuje jednotlivcov a rodiny, ktoré sa dostávajú do zložitej sociálnej situácie. Snahou redakcie a šéfredaktora spolu so svojim tímom bolo sprostredkovať informácie a názory, ktoré súvisia s nezamestnanosťou a možnosťami využitia sociálnej práce pri riešení uvedeného problému. Je ale veľmi pravdepodobné, že ani príspevky prezentované v jednotlivých častiach nedávajú recepty na riešenie tohto zložitého problému v spektre neprehľadných postupov vládnych garnitúr, ktoré sa odvolávajú na finančnú alebo ekonomickú krízu. K tomuto faktu smeruje aj obsah rozhovoru s prof. Sirovátkom. Na otázku, aké miesto má v slede týchto nepriaznivých udalostí sociálna práca, nedostávame definitívnu odpoveď. Nemáme odpoveď ani na zásadné otázky, akými sú napríklad: „Môže sociálna práca ovplyvňovať politikov a sociálnu politiku prezentovanú vládnymi garnitúrami?“ „Môže formulovať sociálna práca prostredníctvom svojich reprezentantov z akademického prostredia a odborníkov z praxe, prípadne prognostikov z radov ekonómov a sociológov výzvy pre zmeny v kultúre sociálnej politiky a prosociálneho myslenia bossov nadnárodných subjektov alebo podnikateľov, ktorí často bezohľadne zdierajú svojich zamestnancov?“ „Môže ovplyvňovať nepriaznivá životná situácia rodín nenásytnosť politikov pri preferovaní svojich politických nominantov do vedúcich pozícií ústredných orgánov štátnej správy a rôznych dozorných rád štátnych monopolov?“ Zdá sa, že prostredníctvom aktivít z prostredia sociálnej práce, či je to už akademická obec, alebo prostredie sociálnej praxe, to nie je možné.
Preto je potrebné neustále poukazovať na príklady dobrej praxe aj z prostredia vylúčených komunít a príklady zo zahraničia, ktoré sú inšpiratívne aj pre sociálnu prax v našom prostredí. V akademickej časti si dovoľujem upozorniť na príspevok Lenky Nádvorníkovej, ktorý poukazuje na bariéry v prístupe osôb so zdravotným postihnutím na trh práce. Inšpirujúci je aj príspevok autorov Brozmanová Gregorová, Jusko, prostredníctvom ktorého prezentujú možnosti zapojenia dobrovoľníkov do riešenia dlhodobej nezamestnanosti.
Faktom zostáva, že nezamestnanosť ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva, prináša so sebou celý rad negatívnych spoločenských javov, akými sú strata pracovných návykov, sociálna izolácia, sprievodné nepriaznivé psychické prežívanie nezamestnanosti, ako sú rezignácia, depresívne stavy, agresivita, sklon ku konzumácii návykových látok, prejavy násilia prameniace z bezradnosti a strata motivácie riešiť svoju situáciu. Vo všetkých uvedených dôsledkoch môžeme registrovať prítomnosť sociálneho pracovníka.
Predpokladáme, že monotematické číslo venované nezamestnanosti a možnostiam využitia metód sociálnej práce pri práci s nezamestnanými poukázalo najmä na súčasnú situáciu v oblasti sociálnych politík, konkrétne politiky zamestnanosti oboch štátov, ale aj iných členských štátov EÚ. V aktuálnom čísle sa prezentovali najnovšie výskumné zistenia, ktoré poukazujú na dôsledky nezamestnanosti a ich sprievodné nepriaznivé javy, ďalej sú sprostredkované príklady z praxe pri práci s nezamestnanými.
Pokladali by sme za dobré, keby si čitatelia našli v jednotlivých častiach časopisu inšpirácie pre svoju vlastnú prax a predstavitelia akademickej obce podnety pre ďalšie rozpracovanie teoretickej bázy na podporu skvalitnenia jednotlivých postupov pri využití metód sociálnej práce s nezamestnanými.
Milan Schavel,
editor čísla
