Vážené čitateľky a čitatelia,
v treťom vydaní časopisu nadväzujúc na vyjadrenia Pavla Navrátila (a na anotáciu tohto čísla) si uvedomujeme „krízovosť“ sociálnej práce v spoločnosti postmodernej doby, ale zároveň sme si o to vehementnejše vedomí špecifikácie sociálnej práce – klinickej sociálnej práce ako semiprofesie. Základnou hypotézou tohto vydania je: akým spôsobom formovať teóriu a metodológiu klinickej sociálnej práce z pozície dynamickej perspektívy, ktorá uznáva historický a politický kontext, v ktorom sa vývoj teórií a metód práce s klientom odohráva. Rešpektovanie historických, kultúrnych a politických aspektov rozvoja klinickej sociálnej práce hypoteticky predikuje významné benefity v podobe hlbšej profesijnej identity klinického sociálneho pracovníka s následnou kvalitnou intervenciou voči klientovi. Nakoľko sa nám to podarilo, to zhodnotíte vy sami, ako naši, v plnej šírke kriticky uvažujúci čitatelia a čitateľky.
Je nesporným faktom, že vzdelaný človek nielen viac vie o svete, ale viac mu aj rozumie, dokáže kriticky a s odstupom chápať jeho súvislosti a zložité vzťahy. Je vnímavejší voči problémom, cieľavedomejší pri voľbe alternatív svojho konania a dokáže usmerniť a korigovať svoje očakávania. K tomuto rozvoju vedomostí o klinickej sociálnej práci v jej epistemologickom vymedzení prispel Andrej Mátel v príspevku s názvom Klinická sociálna
práca z hľadiska odbornej lexiky a terminológie. Následne nám prešovské autorky Beáta Balogová, Lenka Kvašňáková a Lívia Pížová prezentujú Inšpirácie pre klinickú sociálnu prácu na Slovensku – prítomnosť a budúcnosť v 21. storočí. Na otázky „Postavení spirituality v sociální práci“, ktorá nevyhnutne patrí do výkonu klinického sociálneho pracovníka, poukazuje Jan Kaňák. Kozmopolitnú inscenáciu v podmienkach výkonu klinickej sociálnej práce penetruje Ginka Mehandzhiyska v téme „Klinická supervize v gerontologické sociální práci: reflexe nad praxí v Bulharsku“. Aplikačný rozmer klinickej sociálnej práce v praxi akcentuje trojica akademických statí: Prežívanie osamelosti látkovo závislých klientov; Význam expresívno-formatívnych intervencií u seniorov s demenciou a Návrat nezamestnaných porodičovskej dovolenke na trh práce v ostravskom regióne. Metodológia výskumu je zastúpená akademickou staťou „Využití archivovaných datových souborů z reprezentativních sociologických výzkumů ve výuce a realizaci sociálního výzkumu“ autorky Evy Křížovej.
Publicistickú časť časopisu sme pripravili v zmysle vymedzovania významových kontextov života každého jednotlivca aj celej spoločnosti. Kedy byť informovaný znamená byť aj dostatočne pripravený kriticky prijímať nové poznatky a informácie a rozhodovať sa so znalosťou seba i vecí, o ktorých rozhodujeme. Preto v časti „O čom sa hovorí“ prinášame názory pracovníkov tretieho sektora angažujúcich sa v práci so závislými od rôznych druhov drog. Inšpiráciou pre prax prispievajú Monika Bosá a Peter Brnula domnievajúc sa, že etika klinického sociálneho pracovníka je úzko spojená s hodnotovou orientáciou zúčastnených aktérov. Hodnotové orientácie tak určujú miesto a pozíciu v živote jedinca. Rehabilitácia etickej súdnosti tak neznamená potlačenie osobných záujmov či nejaký druh moralizovania, ale je tendenciou, ktorá smeruje k rovnováhe a rozumným vzájomným kompromisom. V publicistickej časti Ladislav Loebe vyzýva k verejnej diskusii otázkou „Soukromá praxe sociálních pracovníků v ČR, realita blízké budoucnosti, nebo utopie?“. Celé spektrum príspevkov dopĺňa recenzia kolektívnej monografie pod editorským vedením Jerrolda R. Brandella s názvom Theory and Practice in Clinical Social Work.
Problematika klinickej sociálnej práce je zložitejší fenomén, ktorý už dnes má v sociálnej práci svoje miesto. A aj toto vydanie časopisu má v rozhodujúcej miere prispieť k jej rozvoju, tak v teoretickej, empirickej, ako aj praktickej rovine. Vyjadrujeme želanie, aby si čitateľ a čitateľka našli čas a na pomyselnom antickom „kliné“ prelistovali tento ponúkaný pohľad všetkých zúčastnených prispievateľov a prispievateliek vzniknutý pod taktovkou redakcie časopisu.
Beáta Balogová,
editorka čísla
