Paliatívna starostlivosť o ťažko chorých a zomierajúcich počas pandémie COVID-19

Marta Nemčíková, Zuzana Katreniaková, Patricia Dobríková

Mgr. Marta Nemčíková, PhD., sa ako externá doktorandka na Trnavskej univerzite v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce v odbore sociálna práca venovala problematike demencie a využitiu komunikačnej techniky Validácia podľa Naomi Feil v praxi sociálneho pracovníka. Pôsobí ako osoba zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby v ambulantnom špecializovanom zariadení s názvom Diakonické centrum Cesta nádeje v Košiciach, ktorého cieľovou skupinou sú ľudia žijúci demenciou pri Alzheimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe, demencii inej etiológie alebo s organickým psychosyndrómom.

MUDr. Zuzana Katreniaková, PhD., sa venuje najmä zdravotno-sociálnej starostlivosti o seniorov a osoby s duševným postihnutím. Niekoľko rokov pôsobí v oblasti poskytovania domácej opatrovateľskej starostlivosti. Bola členkou odbornej pracovnej skupiny AOPP projektu Stratégia dlhodobej starostlivosti. Je odborným garantom projektu Fórum prevencie, ktorého cieľom je zvýšenie účasti dospelej populácie na preventívnych prehliadkach. Ako členka Európskej asociácie verejného zdravotníctva a predsedníčka Slovenskej asociácie verejného zdravia sa orientuje na prenos výsledkov výskumu do politiky a praxe verejného zdravotníctva.

Prof. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD., prednáša na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, taktiež na Filozofickej fakulte TU. Od roku 2017 do roku 2022 je menovaná ako AFFILIATED FACULTY in the Department of Health Administration and Human Resources Panuska College of Professional Studies, University of Scranton – USA. Pôsobí ako klinický psychológ v Hospici v Trenčíne. Je podpredsedom Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska, je členka Slovenskej spoločnosti paliatívnej medicíny, pôsobí v European Association for Palliative Care a International Association for Palliative Care.

Abstrakt
CIELE: Zámerom práce je zistiť a vymedziť, akým spôsobom je možné, napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou COVID-19, aplikovať paliatívne princípy v starostlivosti o ťažko chorých a zomierajúcich dospelých vo vyššom veku v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Na problematiku je nazerané z ekosociálneho hľadiska s dôrazom na sociálnu oporu pri zvládaní stresovej situácie pacientov/klientov, ich neformálnych opatrovateľov a odborných pracovníkov zdravotno-sociálnej starostlivosti. METÓDY: Naratívny prehľad. VÝSLEDKY: Do skúmania bolo zahrnutých 6 štúdií z troch kontinentov. Výsledky boli ďalej kategorizované podľa cieľov paliatívnej starostlivosti v psychosociálnej oblasti: 1. zlepšiť kvalitu života pacienta až po jeho prirodzenú smrť, podporiť autonómiu pacienta, 2. poskytovať pomoc príbuzným a blízkym počas choroby a aj po smrti v čase smútenia a 3. zabezpečiť starostlivosť tímom odborne spôsobilých pracovníkov. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Retrospektívne zistenia je možné použiť v praxi sociálnej práce pri poskytovaní na vedeckých poznatkoch založených psychosociálnych intervencií sociálnej opory v rámci paliatívnej starostlivosti. Sociálni pracovníci budú môcť tieto zistenia využiť v praxi pri výskyte obdobných stresujúcich situácií, ak by sa v budúcnosti zopakovali.

Kľúčové slová
paliatívna starostlivosť, geriatrické syndrómy, demencia, COVID-19, sociálna opora

s. 16-26