Recenze knihy: Eva Mydlíková (ed.). A zrodilo sa zlo. Trnava: Typi Universitatis Tynraviensis, 2019.
Riaditeľka a spoluzakladateľka Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov na Slovensku doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. sa vo svojej publikačnej činnosti venuje rôznym sféram sociálnej práce, zaoberá sa sociálnym poradenstvom, dobrovoľníckej činnosti či práci v treťom sektore. Autorka v roku 2019 participovala na publikácii A zrodilo sa zlo, kde výsledky svojej vedeckej činnosti uplatnila v poslednej kapitole pomenovanej Identifikácia syndrómu CAN. Dielo, písané kolektívom autorov a odborníkov ako sú Peter Patyi, Denisa Vargová, Andrea Pastuchová Neumannová, Ľubica Nicolussi a Eva Mydlíková, skúma termín násilie z viacerých pohľadov vedeckého bádania. Monografia postupne analyzuje prístupy identifikácie a hľadá riešenia domáceho násilia, definuje dieťa ako obeť trestného činu z právneho hľadiska a približuje zložitý sociálny fenomén týkajúci sa neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom – Syndróm CAN.
V úvode autorka Eva Mydlíková pojednáva o násilí a zamýšľa sa nad jeho vznikom, prechádza dojčenským obdobím až dospelosťou a samotnými príčinami vzniku tohto patologického javu. Do popredia stavia pozíciu dieťaťa ako jedinca najzraniteľnejšieho zo všetkých.
Kapitola autora Petra Patyiho, s názvom Násilie ako predmet vedeckého poznania, je ďalším pokusom o priblíženie problematiky násilia prostredníctvom kategorizácie a analýzy tohto psychopatologického javu. Využíva tu koncept, ktorý poukazuje na oblasti teoretického prekrývania sa medzi jednotlivými disciplínami v súvislosti s násilím. Na strane 25 autor graficky znázorňuje faktory, ktoré negatívne vplývajú na správanie jedinca a súčasne na sociálne prostredie. Zároveň v tejto kapitole definuje sociologický, psychologický, antropologický, politicko-ekonomický a kriminologický pohľad na násilie. V sociologickom pohľade na problematiku násilia publikácia podáva čitateľovi informáciu o historickom bádaní známych sociologických osobností ako sú August Comte, Emile Durkheim, Talcot Parson a iní. Za povšimnutie stoja tiež najvýznamnejšie sociálne koncepty týkajúce sa definícií a analýz násilia. Autor vymedzuje význam skúmania tohto patologického javu z dôvodu početných prístupov a konceptov, ktoré v sebe zahŕňajú rôzne systémy, ekológiu, subkultúrne a feministické koncepty či sociálnu výmenu. Psychologický pohľad na násilie spočíva v identifikácii špecifických psychologických teórií, ktoré sa využívajú na vysvetlenie príčin násilia. Spomína sa tu tiež vplyv psychobiológie a sociálneho učenia pri násilných jedincoch. Vzniká tu tvrdenie, že biologické faktory môžu u niektorých jedincoch zvýšiť pravdepodobnosť vzniku agresívneho správania. Antropologický pohľad približuje sociokultúrnu antropológiu a navrhuje rozličné rámce v snahe poznať a vysvetliť násilie. V politickej ekonómii sa teória násilia definuje v troch perspektívach, a to v 1. klasických teóriách; 2. neoklasických teóriách; 3. radikálnych teóriách. V neposlednom rade poukazuje na kriminologický pohľad na násilie, kde pochopiteľne autor nazerá na tento pojem z pohľadu trestného práva, v ktorom je násilie pevne zadefinované. Z dôvodu nesúhlasu s jednou verziou definície násilia sa autori monografie rozhodli hlbšie rozanalyzovať daný pojem.
V druhej kapitole autorka Denisa Vargová sa zaoberá prístupom identifikácie a hľadá jednotlivé riešenia domáceho násilia. Podľa autorky sa osobitná pozornosť venuje v prvom rade tým skupinám detí, ktoré sú nejakým spôsobom iné. V úvode menuje niekoľko príkladov, kedy spoločnosť ohrozuje detí, tam radí zraniteľnosť rodičov a rodiny v zmysle ich existencie (chudoba, hladomor), výber pohlavia (zbavovanie sa dievčat, uprednostňovanie chlapcov pri narodení), pomstu (vyhubenie celého rodu nepriateľa), obetované deti (pre priazeň bohov), hanbu a spoločenské odsúdenie (nemanželské dieťa) a znetvorenie (nevedú k smrti dieťaťa ale k jeho znetvoreniu – rituálne praktiky). Medzi faktory podmieňujúce násilie autorka zakomponovala účastníkov násilného vzťahu a prostredie, kde sa to deje. V závere sa po prvýkrát spomínajú podstatné termíny, a to Syndróm Child Abuse and Neglet (ďalej len CAN) a Child Sexual Abuse Syndrome (ďalej len CSA) ako multifaktoriálne javy, ktoré sú zapríčinené viacerými faktormi (rizikový faktor na strane dieťaťa, rizikový faktor na strane rodiča/dospelej osoby, rizikové faktory spojené s hodnotami a postojmi v rodine a rizikové faktory týkajúce sa aktuálnej situácie oboch strán – dieťaťa a rodiča).
Andrea Pastuchová – Neumannová predkladá v kapitole, kde sa dieťa stáva obeťou trestného činu domáceho násilia, definíciu pojmu obeť z legislatívneho pohľadu. Vyzdvihujem autorkin podrobný popis práce a použité metodiky postupu polície v prípadoch domáceho násilia od oznámenia, ktoré môže prebehnúť telefonicky alebo osobne na útvare, cez samotné vyšetrovanie políciou, až po definitívne zamedzenie ďalšiemu páchaniu domáceho násilia. Za prínosné pokladám autorkine spracovanie štatistických údajov súvisiace s domácim násilím, ktoré je od roku 2017 osobitne štatisticky sledované. Z údajov z tabuľky je zrejmé, že najčastejšie sa obeťou stáva žena a kvantita domáceho násilia má za posledné 4 roky rastúcu tendenciu.
Vyššie spomenutý pojem Syndróm CAN popisuje v štvrtej kapitole Ľubica Nicolussi a vymedzuje tu vznik, charakteristiku a dôsledky zneužívania či zlého zaobchádzania s deťmi. Nicolussi definuje jednotlivé formy týrania detí, kde zaraďuje fyzické a psychické týranie, sexuálne zneužívanie a zanedbávanie. V kapitole o Syndróme CAN sa pokúša overiť tri prístupy k poznaniu problematiky prostredníctvom analýzy metód, techník a postupov identifikácie syndrómu CAN v sociálno–právnej ochrane detí.
V monografii na Syndróm CAN nadväzuje Eva Mydlíková, ktorá v záverečnej kapitole popisuje prostriedky jeho identifikácie. Zameriava sa na analýzu diagnostických postupov v oblasti pôsobenia sociálnoprávnej ochrany detí, kde vzniká priestor pre realizáciu viacerých odborníkov a pracovníkov úradov. Vďaka analýze sa nazbieralo sedem dostupných identifikačných metód, postupov a techník, ktoré sú praktizované v nasledujúcich dokumentoch: North Carolina Family Assessment Scale (NCFAS), Family Centered Strenghts and Risks Assessment Interview and Documentation Guide, Child and Adolescent Needs and Strenghts (CANS), Cheshire East Neglect Screening Tool, Spousal Assault Risk Assessment (Sara dn), Interná NORMA č. IN – 099/2018 Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vedení prípadovej sociálnej práce, Príručka o syndróme CAN. Úvod analýzy pozostával zo štyroch základných kategórií indikátorov, kde autorka zaraďuje všeobecnú charakteristiku, spôsob zostavenia identifikačného nástroja, konkrétne sledované indikátory (ukazovatele obsahov testov) a výsledky, ku ktorým majú bádateľa doviesť. Výsledky prezentuje autorka na str. 136 – 138 v jednotlivých blokoch, kde všeobecná charakteristika diagnostických nástrojov preukázala, že analyzované dokumenty slúžia viac-menej na meranie fungovania rodiny, čiže na vyhodnocovanie situácie v rodine všeobecne. Iba Príručka ústredia práce pracuje na konkrétnych odhaleniach príznakov a prejavov násilia. V konštrukcii, teda v spôsobe zostavovania diagnostického materiálu, dospela autorka k dvom typom používaných nástrojov. Prvým typom je klasický dotazník s Likkertovou škálou v rozsahu štyroch bodov a druhým je repertoár množstva polootvorených otázok, na ktoré má participant (rodič, opatrovateľ, niekedy aj odborník ako policajt, sociálny pracovník a pod.) odpovedať. Medzi sledované indikátory zaraďuje rodinné vzťahy a celkovú sociálnu situáciu v rodine, zdroje, potenciál rodiny, sociálnu oporu v rodine a spôsoby riešenia konfliktov a stresových situácii medzi členmi v domácnosti. Pozornosť sa sústreďuje aj na deti so špeciálnymi potrebami a na deti s poruchami správania, pretože ich pokladá za ohrozenú skupinu v súvislosti s domácim násilím. Výsledkom testovania by mali byť teda jasné rozhodnutia a závery o tom, ako má ďalej pracovník postupovať, aby si mohol pripraviť vhodný plán na ďalšiu intervenciu.
Monografia A zrodilo sa zlo nám predstavila zomknutie viacerých odborníkov pracujúcich v danej disciplíne, ktorí dokážu podrobne a zrozumiteľne definovať samotné násilie, popísať oblasti skúmania násilia v rodine, identifikovať a vyriešiť problematiku násilia a tiež zámerne sa až v závere venovať citlivej téme týrania a zneužívania detí. V predchádzajúcich kapitolách tejto monografie sme získali podrobný popis jednotlivých prejavov, príznakov a rizikových faktorov synCAN. Autori zamerali pozornosť aj na diagnostické postupy, s ktorými spájajú sedem dostupných identifikačných metód. Analýzu týchto dokumentov predstavujú na ôsmich stranách v závere publikácie, kde pripomínajú čitateľovi, že existujú ďalšie efektívne projektívne techniky, arteterapeutické a iné expresívne techniky, ktoré majú oveľa väčšiu výpovednú hodnotu než spomenuté dotazníky. Pevne veríme, že sa v budúcej publikácii zameranej problematike násilia od daných autorov dozvieme viac a spomenuté techniky budú zahrnuté v diele, aby čitatelia komplexne pochopili tento sociálno-patologický jav.
Lenka Olšavská,
Katedra sociálnej práce FF UPJŠ v Košiciach
