Recenze knihy: Vladimír Lichner: Analýza radikálnych a extrémistických skupín, hnutí, siekt a kultov a ich pôsobenie v Slovenskej republike. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, 2020
Problematika radikalizmu a extrémizmu, ako pretrvávajúceho sociálno-patologického javu, má v súčasnom svete rôzne podoby. Tieto javy sú sprevádzané verbálnou alebo neverbálnou nenávisťou jednotlivca, či skupiny voči inému jednotlivcovi alebo skupine. Lichner (s. 4) čitateľovi ponúka definíciu nasledovne „vo väčšine prípadov nie je extrémistické konanie orientované na získanie obohatenia či prospechu. Je postavené na odhodlaní jednotlivcov realizovať určité konanie voči obetiam v duchu presadzovaného ideového motívu“. Z pohľadu spoločnosti, ale aj ako zamerania sociálnej práce je ohrozujúcejšie vytváranie početných a štruktúrovaných skupín s pevnými členskými vzťahmi.
Dôkladne v piatich kapitolách rozoberá princípy extrémizmu a radikalizácie, najrozšírenejšie smery a prúdy, najvplyvnejšie skupiny a hnutia a možnosti prevencie radikalizmu a extrémizmu v sociálnej práci. Dôležité je podotknúť fakt, že skupiny a hnutia, ktoré sú v publikácii spomínané, sú verejne známe a predmetom publikácie nie sú tie, ktoré sú zatiaľ utajované, či skryté. Hlavnými teoretickými zdrojmi monografie sú práce inštitútu Hannah Arendt, texty Uwe Backesa, Eckharda Jesseho, výskumy Cassa Muddeho, Karla Loewensteina, Seymoura Martina Lipseta, správy slovenských bezpečnostných zložiek (MV SR), podklady mimovládnych organizácií, monografie Daniela Mila, Zory Bútorovej, Grigorija Mesežnikova, Miroslava Kocúra a mnohých ďalších.
V prvej kapitole zvanej Radikalizácia a extrémizmus autor už na samom začiatku upozorňuje na to, že si rozoberaná problematika vyžaduje komplexný prístup viacerých vedných odborov, nakoľko ide o skutočne mnohofaktorový proces a jav. Prvým dôležitým termínom je pojem radikalizácia, ktorý predstavuje akýsi proces, prejavujúci sa v sociálnych sférach života jednotlivca, čo je prvým faktorom dôležitosti pôsobenia sociálnej práce v tejto spoločenskej problematike. Lichner sa zamýšľa nad hodnotami demokratických systémov v kontexte radikalizácie a extrémizmu a prichádza k záveru, že demokratická spoločnosť nedokáže zo spoločnosti odstrániť extrémizmus. Ďalej vyzdvihuje narábanie s extrémistickou terminológiou a kriticky uvažuje nad jej nedostatkami. Zaujímavým je náhľad na vnímanie extrémizmu v zahraničí a typológia extrémizmu na základe politicky motivovaného násilia. História radikalizácie a extrémizmu nie je predmetom tejto kapitoly. Na druhej strane stručný, ale vecný náhľad do histórie rozoberanej problematiky by mohol pôsobiť ako úvod do súčasných foriem radikalizácie a extrémizmu na území Slovenskej republiky. Následne ponúka čitateľovi grafický model radikalizmu a extrémizmu opisujúci ústavno-konformné spektrum ako aj samotné radikálne a extrémistické krídla tohto spektra, čo čitateľovi prináša lepšie pochopenie pre rozdelenie smerov a prúdov rozoberaného sociálno-patologického javu.
Druhá kapitola pojednáva o princípoch pravicového extrémizmu. Autor detailne opisuje princípy, znaky a piliere pravicového extrémizmu a jasne ho oddeľuje od iných smerov extrémizmu. Výstredným znakom pravicového extrémizmu je symbolizmus, ktorému venuje dostatočnú pozornosť. Podrobne opisuje najčastejšie používané kategórie symbolov ako aj symboly samotné. Spomínaná časť má ako informačný, tak aj potenciálne rozpoznávací charakter pre výkon práce sociálnych pracovníkov. Takéto rozpoznanie ohrozených jedincov ako následok používania extrémistickej symboliky môže byť nápomocné, dokonca aj kľúčové pri riešení problematiky osvojovania si protidemokratických hodnôt. Na základe včasného rozpoznania varovných signálov (napr. sympatizovanie so symbolmi) môže byť jasne nastavená prevencia, či už samotná deradikalizácia. Monografia následne informuje čitateľa o skupinách a zoskupeniach pravicových extrémistov. Veľmi nápomocným je v tomto smere pre inštitúcie zaoberajúce sa problematikou radikalizmu a extrémizmu poznať konkrétne hnutia a skupiny, ktoré autor sumarizuje v samostatne oddelených podkapitolách. Spomína tu 14 aktívnych zoskupení pozostávajúcich z vyše 5000 členov (Skinheads, Slovak Hammer Skins a pod.). Taktiež rozoberá mimovládne organizácie, v prvopočiatkoch vznikajúce ako občianske aktivity napr. Slovenské hnutie obrody, Kotlebovci, Ľudová strana Naše Slovensko a pod., ktoré svojím pôsobením, či programovým vyhlásením pripomínajú krajne pravicovú extrémistickú ideológiu.
Druhý koniec politického extrémistického spektra reprezentuje ľavicový extrémizmus, ktorý je opisovaný v tretej kapitole. Základom tejto ideológie sú sociálne a triedne predsudky, ktoré vychádzajú z komunizmu a anarchizmu, ku ktorým sa uchyľujú aj novodobé smery ľavicového extrémizmu. Táto kapitola ponúka kvalitný náhľad do princípov oboch ľavicovo orientovaných extrémistických prúdov (radikálneho komunizmu a anarchizmu), na základe ktorých ich čitateľ vie jasne rozoznať a pomenovať. Vychádzajúc z princípov týchto prúdov Lichner konštatuje, že sa sloboda jednotlivca nedá dosiahnuť kapitalistickým spôsobom života a náhradou sú marxistické teórie o rovnosti pre všetkých ľudí vo všetkých sférach života. Táto sloboda však v ponímaní krajnej ľavice nesmeruje k demokratickým prvkom. Čitateľa môžu zaujať nasledujúce podkapitoly, ktoré pojednávajú o ľavicovom extrémizme vychádzajúcim z liberalizmu. O týchto smeroch extrémizmu spoločnosť nie je dostatočne informovaná a autorova monografia prináša dôkladné vymedzenie aj týchto smerov. Po vymedzení základných charakteristík logicky nadväzuje na prúdy a smery ľavicového extrémizmu a analyzuje konkrétne hnutia, ktoré ideologicky nadväzujú na krajnú ľavicu. Predstavuje to akýsi sumár a charakteristiku hnutí, čo čitateľovi ponúka množstvo informácií o jednotlivých skupinách v jednej publikácii. Spomína hnutia ako napr. Earth first, SKINHEADS AGAINST RACIAL PREJUDICE, Punks a pod. Významným zo strany autora je venovanie sa dostatočnej pozornosti hnutiam hlavne tým, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a prepojenie nelegálnej činnosti s platnou legislatívou SR.
Náboženský extrémizmus je predmetom štvrtej kapitoly monografie. Lichner už na samom začiatku vyzdvihuje slobodný výber a možnosť zmeny náboženstva v súlade s platným usmernením EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania z roku 2013. Poukazuje tak na demokratické prvky spoločnosti v súlade s platnými uzneseniami, čím prepája spoločenské aktivity s ďalšími dôležitými publikáciami a právom EÚ. Pojem náboženstvo môže u niekoho evokovať mier, lásku, pomoc, či zjednotenie. Na druhej strane tu hrozí radikálny výklad náboženských textov a ich praktizovanie zo strany rôznych hnutí, skupín, siekt, či kultov. Práve tejto stránke náboženstva sa autor v štvrtej kapitole venuje. Náboženský extrémizmus rozdeľuje na dve základné kategórie, a to extrémistické prúdy svetových náboženstiev a sekty a kulty. Pre lepšiu predstavu čitateľovi ponúka náhľad do zoznamu registrovaných cirkví. Okrem týchto cirkví bolo v roku 2019 prítomných aj zhruba 50 neregistrovaných duchovných spoločenstiev, z ktorých niekoľko môžeme vymedziť aj ako kult, či sektu. Autor svoje hlboké poznatky o náboženskom extrémizme využíva pri všeobecných, ale aj veľmi konkrétnych charakteristikách, o čom svedčí aj rozsah tejto kapitoly. Opisuje prejavy náboženského extrémizmu, a čo je obzvlášť zaujímavým, zdôrazňuje spájanie náboženského extrémizmu s inými formami extrémizmu. Významným prínosom tejto kapitoly, a to nielen pre sociálnu prácu, je opisovanie mechanizmov náborového procesu zo strany extrémistických skupín a hnutí. Lichner menuje veľmi konkrétne a špecifické mechanizmy, využívané zo strán radikálnych a extrémistických skupín, ktoré sa dajú odpozorovať a zistiť aj v každodennom živote človeka, čo pôsobí ako užitočná výstraha pri bežnej komunikácii s rôznymi náboženskými hnutiami. Tieto poznatky môžu byť využívané samozrejme aj v prospech sociálnych pracovníkov pri výkone ich profesie. Po vymedzení základných charakteristík rozoberanej problematiky sa už autor klasicky venuje samotným hnutiam, zoskupeniam a organizáciám a ich znakom, ktoré počas svojho pôsobenia nadobudli patologický charakter viery.
Posledná kapitola monografie pojednáva o prevencii v oblasti radikalizácie a extrémizmu v niekoľkých základných tézach. Primárne zameranie prevencie radikalizácie by malo byť zamerané na potenciálne obete radikalizácie, čo veľmi konkrétne autor prepája s jeho poznatkami o prevencii v sociálnej práci. Práve preventívna sociálna práca môže byť kľúčovým faktorom pri prevencii radikalizmu, extrémizmu, či deradikalizácii ohrozeného jedinca.
Na Slovensku existuje v čase vydania monografie Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015‒2019 (MV SR 2015), ktorá pôsobí ako základný dokument v boji proti nedemokratickým prvkom spoločnosti na území Slovenskej republiky. Tento dokument oproti recenzovanej monografii obsahuje konkrétne a kvalitné metodické postupy, ako bojovať s extrémizmom. Na druhej strane Lichnerova monografia ponúka omnoho širšie teoretické poznatky o jednotlivých smeroch a prúdoch extrémizmu ako aj o konkrétnych skupinách a hnutiach. Z tohto hľadiska pôsobí monografia ako teoretická koncepcia, kvalitou aj kvantitou viac prínosná. Nakoľko je rozoberaná problematika v súčasnosti všadeprítomná a má tendenciu dokonca narastať, je nesmierne dôležité, aby sa venovala dostatočná pozornosť tejto problematike, či už z hľadiska akéhosi spoločenského záujmu, taktiež aj ako zamerania sociálnej práce. Radikalizácia sa u jednotlivcov a skupín prejavuje prevažne v sociálnej sfére života a má priamy dopad či už na sociálny život radikalizovaného človeka alebo skupiny, tak aj na život jeho okolia. Monografia Analýza radikálnych a extrémistických skupín, hnutí, siekt a kultov a ich pôsobenie v Slovenskej republike predstavuje komplexný prehľad rozoberanej tematiky ako v širšom ponímaní – radikalizácia a extrémizmus, tak aj v ponímaní užšom – prehľad konkrétnych hnutí pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Problematika je vysoko aktuálna a monografia ponúka kvalitné teoretické základy pre realizáciu výskumov a štúdií v rozoberanej problematike.
Tomáš Šeďo
Použitá literatura a zdroje
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015–2019. Uznesenie 129/2015. 2015 [online] . MV SR. [5. 12. 2021]. Dostupné na: https://www.globalwps.org/data/SVK/files/Concept%20of%20Fights%20Against%20Extremism%202015-2018%20(SK).pdf
