Recenze knihy: Marek Stachoň, Jana Vrťová: Sociálna kritika a sociálna práca. Banská Bystrica: Belianum, 2021
Vysokoškolská učebnica Sociálna kritika a sociálna práca je dielo autorov Mareka Stachoňa a Jany Vrťovej, ktorí aktívne pôsobia na akademickej pôde Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Autori vysokoškolskej učebnice v texte preukázali rozsiahle vedomosti o fenoméne kritickej paradigmy ako súčasti sociálneho prostredia. Kritiku sociálnej práce vnímajú aj vo vzťahu ku kritickým prístupom sociálnej práce. Text je postavený vo výraznej miere na kvalitatívnom výskume s využitím metódy kvalitatívnej obsahovej analýzy, kde sa autori priklonili ku konvenčnému prístupu. Prínos vysokoškolskej učebnice identifikujem v popisovaných vedeckých postupoch, ktoré môžu pomôcť študentom sociálnej práce pri podobných výskumoch. Kniha obsahuje chronologickú vzťažnosť k odbornej problematike, popisuje vybrané termíny, prístupy v sociálnej práci a obsahuje vybrané logické uchopenie teoretických konštruktov, ktoré popisujú v zrozumiteľnej podobe. Obsahovo tiež poskytuje poznatky, ktoré je možné aplikovať do praxe sociálnej práce, je však viac orientovaná na teoretické náhľady a odporúčania, preto text učebnice slúži viac na zmenu percepcie sociálneho pracovníka ako na priamu prácu s klientom. Avšak pri konfrontácii sociálneho pracovníka so situáciami, kde sa vyskytne útlak a diskriminácia, môže predstavovať táto publikácia vhodnú formu zamyslenia.
Vysokoškolská učebnica vychádza z teoretických východísk termínov, ako sú kritika a sociálna kritika. Kritiku vysvetľujú ako schopnosť človeka rozlišovať a rozhodovať sa pre objekty, postupy a činnosti, ktoré by zabezpečovali rozvoj, poznanie a stabilizáciu situácie. V texte možno citeľne identifikovať zmysel pre filantropiu a zodpovednosť za smerovanie spoločnosti. V niektorých pasážach publikácie nájdeme aj tematicky aplikované prvky filozofie Immanuela Kanta, ktoré autori vyberajú pre poukázanie na dôležitosť kritiky v sociálnej práci a pre zmysel filozofického myslenia. Kritiku a sociálnu kritiku tak nevnímajú ako principiálny prístup, ktorý je nevyhnutné použiť v každej situácii, ale len v prípadoch sociálnych problémov a v prípadoch, kedy je poukazovanie na „trhliny“ v systéme nevyhnutné pre rozvoj a dobro klienta. Sociálnu kritiku opisujú zároveň aj ako nástroj dosahovania ľudských zámerov, ktorý ľudia využívajú na základe presvedčenia, ideológie a na základe pociťovaných spoločenských potrieb. Upozorňujú však, že využitie tohto nástroja, resp. sociálnej kritiky je správne len za predpokladu priznania ľudských práv a za predpokladu, že sociálna kritika pracuje v istom tematickom ohraničení. Inak povedané sociálna kritika svojvoľne a bezcieľne využívaná nie je sociálnou kritikou v jej pravom zmysle slova. Spravidla je sociálna kritika využívaná ako prostriedok k poukazovaniu na iracionálne presvedčenia v systémoch a na kontraindikácie pôvodných zámerov, či nedostatočný aktuálny stav v danej oblasti. Kritickú funkciu sociálnej kritiky v sociálnej práci odporúčajú využiť pri viacerých sociálnych problémoch. Spomínajú nezamestnanosť, sociálnu exklúziu, rasizmus, chudobu, či problémy v napĺňaní ľudských práv. Sociálna kritika by však podľa nich mala byť zároveň holisticky orientovaná na každý subjekt. Preto poukazujú na situáciu, kedy sa môže ku klientom sociálnej práce pristupovať v dvoch nesprávnych alternatívach: kriticky vo vzťahu k prostrediu, ale nie ku klientovi a kriticky vo vzťahu ku klientovi, ale nie k prostrediu.
Autori v prvej kapitole ponúkajú okrem vysvetlenia pojmov a rôznych pohľadov na tieto termíny aj historický exkurz do problematiky vývoja kritickej sociálnej práce. Tiež tu nájdeme rozpracované rozdiely medzi kritikou a sociálnou kritikou, popis súčasnej sociálnej kritiky a vplyv kritickej teórie na formuláciu kľúčových ideí kritickej sociálnej práce. Prvá kapitola tak čitateľa uvedie do problematiky sociálnej kritiky na základe poznanej terminológie, histórie a filozofie.
V druhej kapitole tejto vysokoškolskej učebnice autori plynulo prechádzajú k jednotlivým kriticky orientovaným smerom. Radikálnu sociálnu prácu popisujú v kontexte jej vzniku a zmyslu, ktorý spočíva v problematike aktuálnych štruktúr v spoločnosti, a odporúčajú ďalšie druhy kritických teórii vzhľadom na postmoderné pôsobenie. Pri štrukturálnom prístupe v sociálnej práci zameriavajú svoju pozornosť na interakčnú zložku smerujúcu k ovládaniu zdrojov a dekonštrukcii organizácie spoločenského života ako aspektu prevzatia zodpovednosti za súčasnú situáciu a vlastný život. K antidiskriminačným a antiopresívným prístupom v sociálnej práci, tak ako v celej vysokoškolskej učebnici, ku kritickým teóriám pristupujú ako k možnosti riešiť problémy v spoločnosti za účasti viacerých subjektov. V tomto prípade hovoríme o diskriminácii a o utláčaní. Feministický prístup vnímajú rovnako podobne a popísali vznik a základné východiská tohto prístupu. Autori tak v druhej kapitole predstavujú kritické prístupy v sociálnej práci, ktoré je možné využiť v prípadoch, keď sú súčasné podmienky v rozpore s nastavením inštitucionálnych postupov, v rozpore s usmerneniami sociálnych pracovníkov a v rozpore s cieľmi sociálnej práce, ktoré nie je možné dosahovať z dôvodov v spoločnosti mylne alebo nesprávne aplikovaných nariadení a v prípade diskriminačných prúdov voľne šíriacich sa v komunitách.
Tretia kapitola už popisuje vybrané metódy výskumu a postupy za účelom identifikácie povahy sociálnej práce z perspektívy súčasnej sociálnej kritiky. Sú v nej podrobne popísané postupy získavania dát a proces, ktorý stál za spracovaním a za interpretáciou výsledkov výskumu. Predovšetkým je pri výskumnej časti vysokoškolskej učebnice potrebné vyzdvihnúť metodologické zručnosti, rozhľadenosť a preštudovanie mnohých publikácii u Jany Vrťovej, ktorá pred vydaním tejto vysokoškolskej učebnice celý výskum metódou kvalitatívnej obsahovej analýzy realizovala a predstavila aj vo svojej rigoróznej práci s názvom Sociálna práca z pohľadu súčasnej kritiky.
Nakoniec v závere vysokoškolskej učebnice nechýba zložka, ktorá obsahuje zhrnutie dôležitých zistení. Termín ako moc a útlak autori v závere spoločne spájajú ako dve závislé oblasti, ktoré spolu korelujú u rôznych kategóriách klientov sociálnej práce. Klienti, ktorí strácajú moc nad svojou situáciou a trpia sociálnymi problémami, sa tak postupne môžu stať aj utláčanými, pričom sociálna práca musí na tento fakt reagovať a zabezpečiť stabilizáciu sociálnej situácie klienta a stabilizáciu nepriaznivých vplyvov systémov.
Rozhľadenosť autorov, kvalitná abstrakcia širokého a rozsiahleho spektra zdrojov teórie a vynikajúco nastavený metodologický postup robí z tejto vysokoškolskej učebnice dielo, ktoré je hodné zaradenia do výučby v osnovách predmetov pre študijný odbor sociálna práca. Nielen pre výklad, ktorý reaguje na aktuálne a historické problémy, ale aj pre ukážku metodologických postupov, schopností autorov a pre mimoriadnu formu písomného prejavu, ktorým títo autori disponujú. Verím, že táto učebnica pre nejedného sociálneho pracovníka, či študenta sociálnej práce sprostredkuje elegantnou formou hneď niekoľko významov sociálnej kritiky v sociálnej práci a pomôže identifikovať vhodné príležitosti ju používať. Publikáciu tak osobne odporúčam teoretikom, študentom sociálnej práce a aj skúseným prakticky orientovaným sociálnym pracovníkom. Na druhej strane však sociálni pracovníci, ktorí chcú priame aplikačné formy riešenia vybraných problémov, by mohli pri tomto texte ostať sklamaní, pretože obsah knihy už predpokladá isté praktické skúsenosti, ktoré sa však predkladanými informáciami obohatia o významný a prínosný vedomostný aparát. Na margo opísaného tak nepochybujem, že aj sociálni pracovníci z praxe ocenia hĺbku myšlienok a motívy autorov pomôcť novým generáciám sociálnych pracovníkov nadobudnúť odvahu postaviť sa za inovácie a kvalitné zmeny v sociálnej práci a za zlepšovanie poskytovaných služieb. Veľakrát totižto ostávame pohodlnými voči prípadným zmenám a veríme, že robíme pre našich klientov to najlepšie, ale v skutočnosti len keď si uvedomíme, že sa dá naša práca robiť aj lepšie, sa viac priblížime ku kvalitnejšiemu napĺňaniu cieľov v sociálnej práci. A na to vo svojej vysokoškolskej učebnici autori dostatočne upozornili a predstavujú tak pre nás „filozofov v sociálnej práci“.
Roland Sivok
