Kvetoslava Repková
Medailon autorů:
Doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc., je riaditeľkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny, inštitúcie sociálneho výskumu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti sa primárne venuje otázkam rozličných aspektov zdravotného postihnutia v živote človeka, problematike dlhodobej integrovanej starostlivosti o odkázaných ľudí (odkázaných z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia) a v poslednom období aj otázkam vedeckej komunikácie a komunikácie vedy za účelom podpory mladých spoločenskovedných výskumníkov a výskumníčok pri ich začínajúcej vedeckej kariére. Pôsobí na viacerých vysokoškolských pracoviskách so zameraním výučby na sociálne programovanie a projektovanie (nielen) v sociálnej práci, na otázky sociálno-právnej ochrany starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím a na nadstavbové otázky vedeckej komunikácie a komunikácie vedy v rámci doktorandského štúdia sociálnej práce.
Anotace:
S účinnosťou od 1. januára 2009 začala na Slovensku platiť nová právna úprava sociálnych služieb a právna úprava peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Implementácia oboch noriem zasahuje široké spektrum inštitúcií a organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti, osobitne však špecializovanej štátnej správy (územných úradov, práce, sociálnych vecí a rodiny na celom Slovensku) a regionálnej a miestnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí). Napriek skutočnosti, že organizácia a výkon sociálnej práce má v nich výrazne administratívnu dimenziu, autorka si v nových právnych úpravách všíma najmä tie ich atribúty, ktoré súvisia s uplatňovaním princípu participatívnosti rozličných aktérov v činnosti týchto inštitúcií. V prvej časti príspevku vyberá z bohatej zahraničnej literatúry kľúčové poznatky týkajúce sa participatívneho prístupu v sociálnej práci a vymedzuje základné terminologické otázky. Nosnú časť príspevku tvorí analýza právneho rámca participatívnosti pri výkone sociálnej práce v rámci nových sociálnych zákonov. Analyzuje v nich inštitúty participatívnosti na úrovni jednotlivca, na úrovni rozličných odborníkov/čok a inštitúcií, ktorí vstupujú do výkonu sociálnej práce, a na úrovni výskumu a tvorby nového poznania v tejto oblasti. V diskusii sa autorka zaoberá rizikami, ktoré by mohli komplikovať využitie potenciálu participatívnosti v praxi sociálnych úradov.
Klíčová slova:
participatívnosť, participatívny prístup, participácia, služby sociálnej práce, reflexívna sociálna práca, princípy participatívnosti
s. 114–123
