Dlhoročná spolupráca univerzitných pracovníkov a neziskovej organizácie Centrum Slniečko, n. o., Nitra vyústila v roku 2015 do spoločného výskumu. Centrum Slniečko intenzívne niekoľko rokov pracuje s problematikou domáceho násilia, najmä prostredníctvom krízovej intervencie. Získané skúsenosti by jeho odborní pracovníci radi využili na prípravu a realizáciu preventívnych programov, ktoré by efektívnym spôsobom dokázali predchádzať, resp. eliminovať rôzne formy násilia, ktorého sú deti svedkami, preto požiadali univerzitné pracoviská o pomoc, prostredníctvom realizácie výskumu.
Cieľom tohto výskumu bolo identifikovať citlivosť detí na jednotlivé sociálne role v školskej triede vzhľadom na ich vek. Predpokladali sme, že existuje nejaký približný fyzický vek, v ktorom sa dieťa stáva citlivejšie na to, čo sa deje okolo neho. Citlivosť na „čítanie“ a vnímanie prejavov násilia sme zisťovali u žiakov tretieho až deviateho ročníka základných škôl tak, aby sme prostredníctvom ôsmich sociálnych rolí v triede identifikovali ich schopnosti rozoznávať prejavy násilia a priradiť ich k zdroju. Výsledky výskumu by mali byť použité v ďalších projektových činnostiach Centra Slniečko tak, aby sa preventívne programy pre žiakov základných škôl optimálne nasadzovali v čase, keď žiaci len začínajú vnímať agresívne prvky správania sa v triede. Ďalším benefitom výskumu by mali byť témy, ktoré citlivosť žiakov zvyšujú.
Vo výskume sme pracovali najmä s pojmami, ako sú identita, sociálna rola a agresivita. Identitu jedinca sme vo výskume vnímali ako jeho vnútorný súlad s jeho vonkajšími prejavmi. Socializáciu ako snahu jedinca o dosiahnutie čo najvyššej adaptability s prostredím, v ktorom žije. S rolou sme pracovali ako so základným prvkom socializácie, ktorú tvorí súbor istých postojov a prejavov správania sa. Agresia je jedným z motívov sociálneho správania. Agresia má pudový základ a v rôznej forme a rôznej intenzite sa vyskytuje u každého človeka. Sformulovali sme nulovú hypotézu, ktorá znela: H0 Narastajúci vek nemá vplyv na schopnosť rozlišovať jednotlivé sociálne role žiaka v školskom prostredí a k nej H1 S pribúdajúcim vekom rastie citlivosť dieťaťa rozlišovať jednotlivé sociálne role žiakov v školskom prostredí.
Pracovníci Preventívneho, vzdelávacieho a intervenčného centra Slniečko na pomoc detským obetiam násilia (Mgr. Peter Mikulášik, Mgr. Zuzana Ďurišová, Mgr. Žaneta Heřmanová; Mgr. Maroš Hoňák) vytvorili, distribuovali a následne pozbierali v priebehu mesiacov február–marec 2016 zo 4 základných škôl mesta Nitra a jej okolia 533 vyplnených dotazníkov v profile: 39 žiakov tretieho ročníka, 38 štvrtého, 87 piateho, 87 šiesteho, 95 siedmeho, 99 ôsmeho, 88 deviateho. Dotazník obsahoval 18 otázok a je modifikovanou verziou dotazníka, ktorý publikoval Michal Kolář vo svojej monografii „Bolest šikanování“ (Praha, Portál, 2001, s. 221) a ktorú upravil pre potreby Centra Slniečko jej pracovník Ladislav Maczko. Dotazník bol anonymný, respondent tu uvádzal len triedu. Každá otázka bola viazaná na sociálnu rolu, ktorú v triede isté osoby zohrávajú. Rolí bolo 8, a to: 1) zabávač, 2) bitkár, agresor, 3) múdry, rozumný, 4) charakterný, odvážny, 5) vylúčený, 6) obeť, 7) obľúbený a 8) žalobaba.
Najprv sme spracovali percentuálnym vyjadrením nameranej citlivosti pre jednotlivé sociálne role, ako aj určením mier centrálnej tendencie v závislosti od príslušnosti žiakov k vekovej kategórii (ročníku). Aby sme potvrdili výskumné hypotézy a vzhľadom na ordinálnu škálu merania, použili sme Spearmanov koeficient poradovej korelácie, vyhodnotenou štatistickým programom SPSS.
Kľúčom k interpretácii výsledkov bola konkrétna sociálna rola a na ňu vykazovaná citlivosť žiakmi podľa jednotlivých ročníkov. Na vodorovnej osi je vždy uvedený vek dieťaťa, daný jednotlivými ročníkmi v škole (od tretej triedy až po deviatu).
Na zvislej osi sú percentá, charakterizujúce úroveň citlivosti na danú rolu.
Farebnými krivkami je percentuálne označená úroveň citlivosti na danú rolu v danom ročníku.
Každá rola je interpretovaná troma grafmi: 1) percentuálne vyjadrená miera citlivosti na danú rolu, 2) percentuálne vyjadrenie rozdielu miery citlivosti na rolu a 3) miera centrálnej tendencie na danú rolu (medián). Pre úsporu mediálneho priestoru poskytneme výsledky len vybratých rolí: 2) bitkár, agresor, 5) vylúčený a 6) obeť.
Graf 2.1 Percentuálne vyjadrenie miery citlivosti na rolu „agresor/bitkár“
V treťom ročníku až 69,6 % žiakov je nízko citlivých na rolu agresora, čo významne potvrdzuje aj hodnota 0 u žiadnej a vysokej citlivosti. 30,4 % žiakov má strednú citlivosť na rolu agresora. Vo štvrtom ročníku nízka citlivosť mierne klesá na úroveň 60 %, jemne stúpa stredná úroveň a minimálne (na 2 %) aj žiadna a vysoká úroveň citlivosti.
V piatom ročníku opäť stúpa nízka citlivosť až na 71,3 %, žiadna citlivosť na 3,4 %, stredná citlivosť tiež klesá na úroveň 25,3 % a vysoká na 0 %. V šiestom ročníku trend mierneho prepadu citlivosti pokračuje, a to tak, že žiadnu citlivosť na agresora prežíva 6 % žiakov, nízku 68,7 %, strednú 22,9 % a vysoká sa dostáva takmer na úroveň štvrtého ročníka (2,4 %). V siedmom ročníku sa trend predchádzajúceho ročníka s malými odchýlkami udržiava na úrovni žiadnej citlivosti 5,4 %, nízkej 64 %, strednej 26,1 % a vysokej 4,5 %. V ôsmom ročníku sa objavuje opäť nulová hodnota pri vysokej citlivosti a u žiadnej rastie percento na 6,1, zvyšuje sa nízka citlivosť na takmer 75 % a stredná klesá na 19,2 %. V deviatom ročníku sa žiadna citlivosť pohybuje okolo 3,4 %, nízka sa zvyšuje na úroveň skoro 76 %, stredná oproti mladším ročníkom dosť klesá a vysokú prežíva len 1,1 %.
Graf 2.2 Percentuálne vyjadrenie rozdielu miery citlivosti na rolu „agresor/bitkár“
Pri spojení 4 úrovní do dvoch: 1) žiadnej a nízkej citlivosti a 2) strednej a vysokej citlivosti sme získali obraz o tom, že najväčšie rozdiely v odpovediach sú u ôsmakov a deviatakov, ktorí agresiu vnímajú skôr minimálne. Tretiaci sú ešte pomerne „mladí“ na identifikáciu role agresora, vo štvrtom ročníku sa im zvyšuje citlivosť, aby v piatom a šiestom trocha „zľahostajneli“.
Graf 2.3 Miera centrálnej tendencie (medián) pre rolu „agresor/bitkár“
Stredová hodnota odpovedí žiakov všetkých ročníkov na ich citlivosť na rolu agresora je na úrovni nízkej citlivosti.
Graf 5.1 Percentuálne vyjadrenie miery citlivosti na rolu „vylúčený“
Ďalšou rolou, ktorú budeme interpretovať, je rola vylúčený. Táto rola oproti ostatným prináša zaujímavé a výraznejšie výsledky v kategóriách žiadna a nízka citlivosť na rolu v porovnaní s ostatnými rolami. V treťom ročníku základnej školy nie je vykázaná žiadna citlivosť na rolu u 17,4 % detí. Nízka citlivosť na rolu vylúčený je v tomto ročníku najvyššia a dosahuje hodnotu 65,2 %. Stredná citlivosť je identifikovaná u 17,4 % detí a vysoká citlivosť ako v jedinom ročníku pri tejto role vykazuje nulovú hodnotu. Vo štvrtom ročníku je žiadna citlivosť tiež pomerne vysoká, keď po treťom ročníku dosahuje druhú najvyššiu hodnotu oproti ostatným ročníkom, a to 32,7 %. Nízka citlivosť na rolu sa objavuje u 53,1 % detí, stredná citlivosť dosahuje 12,2 % a vysoká citlivosť je na úrovni 2 %, čo je oproti ostatným ročníkom druhá najnižšia hodnota. V piatom ročníku základnej školy dosahuje žiadna citlivosť na rolu 23 %, nízka citlivosť 48,3 %, stredná citlivosť je vykázaná u necelých 22 % detí a vysoká citlivosť je zaznamenaná u 6,9 % detí piateho ročníka základnej školy. V šiestom ročníku vykazuje žiadnu citlivosť 13,3 % a nízku citlivosť 47 % detí (čo je v oboch prípadoch spolu so siedmym ročníkom najnižšia hodnota v týchto kategóriách citlivosti v porovnaní s inými ročníkmi). Najvyššia (spolu so siedmym ročníkom) oproti iným ročníkom je stredná citlivosť, keď dosahuje úroveň takmer 30 % a vysoká citlivosť dosahuje hodnotu 10,8 %. V siedmom ročníku základnej školy je identifikovaných 15,3 % detí, ktoré majú veľmi nízku (žiadnu) citlivosť, a takmer 47 % detí, ktoré majú nízku citlivosť na rolu vylúčený. So strednou citlivosťou na predmetnú rolu reaguje 31,5 % detí a vysoká citlivosť dosahuje hodnotu 6,3 %, čo sú paralelne so šiestym ročníkom najvyššie hodnoty v týchto kategóriách oproti ostatným sledovaným ročníkom. V ôsmom ročníku sa žiadna citlivosť na rolu prejavuje u 15,2 % detí, nízka citlivosť u 52,5 %, stredná u 38,4 % a vysoká u 4,6 % detí. V deviatom ročníku dosahuje žiadna citlivosť na rolu 19,5 %, nízka citlivosť dosahuje až 56,3 %, stredná citlivosť dosahuje hodnotu 19,5 % a úroveň vysokej citlivosti sa objavuje u 4,6 % detí deviateho ročníka.
Graf 5.2 Percentuálne vyjadrenie rozdielu miery citlivosti na rolu „vylúčený“
Zaujímavé výsledky vychádzajú pri spojení úrovní citlivosti: žiadna a nízka oproti strednej a vysokej, pretože sú výraznejšie napr. oproti rozdielom v rolách vodca a múdry a zároveň je to jedna z rol, ktorá vykazuje vďaka spojeniu úrovní najnižšiu citlivosť na rolu oproti ostatným. Čisto hypoteticky sa však medzi vylúčenými môže vyskytovať rovnako potenciálna obeť, ako aj potenciálny agresor. Najvýraznejšie rozdiely sa teda v rámci predmetnej role objavujú u detí tretích a štvrtých ročníkov, postupne sa rozdiely zmenšujú, keď sú najmenšie najmä v šiestom a siedmom ročníku a približne rovnaké v piatom a deviatom ročníku. Zaujímavé je aj poznanie, že v posledných dvoch rokoch štúdia sa citlivosť na rolu znovu postupne zmenšuje (najvyššiu hodnotu spojením úrovní dosahuje u žiakov šiesteho a siedmeho ročníka).
Graf 5.3 Miera centrálnej tendencie (medián) pre rolu „vylúčený“
Aj stredová hodnota potvrdzuje predchádzajúce spracovanie údajov, keď vo všetkých ročníkoch vykazuje nízku citlivosť na rolu vylúčený.
Graf 6.1 Percentuálne vyjadrenie miery citlivosti na rolu „obeť“
V treťom ročníku základnej školy až 43 % detí nevykazuje žiadnu citlivosť na rolu obete. 39 % tretiakov strednú citlivosť, 13 % vykazuje vysokú citlivosť a len 4 % nízku.
Vo štvrtom ročníku už vyše 83 % detí vykazuje strednú citlivosť na rolu obete, nízku a vysokú vykazuje po 8 % a žiadna citlivosť sa nevykazuje. V piatom ročníku základnej školy stredná úroveň citlivosti stále dosahuje vyše 80 %, vysoká citlivosť sa udržuje okolo 9 % a žiadna a nízka majú po 5 %. V šiestom ročníku stredná citlivosť dosahuje asi 72 %, nízka cez 14 %, žiadna 9,6 % a vysoká len 3,6 %. V siedmom ročníku stále najvyššie hodnoty dosahuje stredná citlivosť (75,7 %), žiadna a vysoká boli na úrovni okolo 10 % a najnižšia 2,7 % bola úroveň nízka. V ôsmom ročníku stredná citlivosť bola na úrovni 76,8 %, trocha sa zvýšila nízka úroveň citlivosti na 14,1 %, žiadna citlivosť na 6,1 % a vysoká na 3 %. V deviatom ročníku dosahuje stredná úroveň citlivosti takmer 84 %, s nízkou citlivosťou reaguje 11,5 % deviatakov, s vysokou citlivosťou 4,6 %. Žiadnu alebo nízku citlivosť na rolu obete vykazuje 47,8 % tretiakov, 8,2 % štvrtákov, 10,3 % piatakov, 24,1 % šiestakov, 12,6 % siedmakov, 20,2 % ôsmakov a 11,5 % deviatakov. Strednú a vysokú úroveň citlivosti dosahuje 52,1 % tretiakov, 91,9 % štvrtákov, 89,7 % piatakov, 75,9 % šiestakov, 87,4 % siedmakov, 79,8 % ôsmakov a 87,5 % deviatakov.
Ako vidíme z nasledujúceho grafu, najviac rozpačití sú z vnímania role obete najmä tretiaci. Takmer rovnako majú percentuálne zastúpenie nulovej alebo veľmi nízkej úrovne a strednej a vysokej úrovne citlivosti na danú rolu. Citlivosť sa začína prudko diferencovať v nasledujúcom, štvrtom ročníku v prospech zvyšovania citlivosti, kedy dosahuje aj najvyššiu citlivosť. Potom veľmi mierne opadáva, aby v šiestom ročníku mala tendenciu sa trocha zvyšovať necitlivosť. V deviatom ročníku sa rozdiel medzi necitlivosťou a citlivosťou opäť zvyšuje.
Ako kritické obdobie sa nám teda javí najmä obdobie tretieho ročníka základnej školy, kedy polovica detí nevie vnímať rolu obete vôbec lebo len veľmi slabo, a potom v období šiestej triedy, kedy deti akoby zľahostajneli voči roli obete a nulová a nízka citlivosť začína rásť.
Graf 6.2 Percentuálne vyjadrenie rozdielu miery citlivosti na rolu „obeť“
Graf 6.3 Miera centrálnej tendencie (medián) pre rolu „obeť“
Medián nám označuje stredovú hodnotu, ktorá sa vyskytovala v spektre jednotlivých odpovedí. Ako vidíme z grafu, u všetkých ročníkov sa uprostred frekvencie odpovedí nachádzala stredná citlivosť ako mediánová hodnota.
Ešte uvedieme tabuľku koeficientov, reprezentujúcich vzájomný vzťah veku a citlivosti dieťaťa na jednotlivé sociálne role žiakov v školskom prostredí
Vzájomný vzťah narastajúceho veku a citlivosti dieťaťa na jednotlivé sociálne role žiakov v školskom prostredí nebol na základe nameraných hodnôt Spearmanovho korelačného koeficientu potvrdený ani v jednom prípade, keďže všetky hodnoty sú pod hranicou 0,5, ktorá podľa Cohenovej klasifikácie predstavuje hranicu potrebnú pre zamietnutie nulovej hypotézy H0 a prijatie alternatívnej hypotézy H1.
Zvyčajný vek pre tretí ročník je 8–9 rokov. V spracovaní výsledkov nás najviac zaujímajú role, ktoré sú spojené s násilím, agresivitou detí, a to role: 2 Agresor, 5 Vylúčený, 6 Obeť a čiastočne aj 8 Žalobaba. Prevažná väčšina detí tohto obdobia ešte rozoznáva pomerne ťažšie aj rolu agresora, ale aj rolu obete a rolu žalobaby v triede. Všetky tieto role tretiaci vnímajú skôr rozpačito, so slabou schopnosťou diferencovať rozdiely. Rola vylúčený je v tomto období detí vnímaná podobne ako ostatné role súvisiace s násilím/agresivitou detí, keď sa vyššia citlivosť na ňu prejavila minimálne.
Vo štvrtom ročníku sú deti, ktoré majú zvyčajne 9–10 rokov. Agresiu v správaní dokáže u spolužiakov väčšina štvrtákov identifikovať na nízkej a strednej úrovni v pozícii agresora, ale rolu obete už vie veľmi jasne a dobre identifikovať vyše 91 % respondentov. Žalobaba a vylúčený sú rolou, ktorú rozlišujú relatívne rozmanito, no nie sú stále na ňu veľmi citliví a v prípade vylúčeného je to dokonca v spojení úrovní žiadna a nízka citlivosť najvyšší výsledok zo všetkých ročníkov pri predmetnej role (takmer 86 %).
V piatom ročníku (10–11 rokov) rolu agresora a bitkára ešte stále vnímajú aj piataci pomerne nevýrazne a skôr menej, než vôbec vnímajú. Táto skutočnosť je v protiklade k vnímaniu role obete, ktorú piataci vnímajú dosť ostro a jasne. Žalobaby a vylúčení v triede sa pravdepodobne nejako zvlášť neriešia, pretože ich identifikácia ostatnými má skôr nižšiu úroveň, čo dokazuje aj stredová hodnota citlivosti.
V šiestom ročníku (vek 11–12 rokov) agresorov vnímajú šiestaci podobne ako piataci, a teda nie je viditeľná nejaká silná citlivosť, ale nedá sa povedať, že ani necitlivosť voči páchaniu agresie. Rovnako je to aj s vnímaním obetí agresie, a síce, že šiestaci sú relatívne dosť citliví na obete násilia a dokážu ich identifikovať. To isté platí aj o role vylúčeného, keď citlivosť na túto rolu je oproti ostatným ročníkom najvyššia (takmer 40 %). Šiestaci zo všetkých ročníkov najmenej vnímajú rolu žalobaby.
V siedmom ročníku, kedy žiaci dosahujú zvyčajne vek 12–13 rokov, na rolu agresora reagujú skôr s nízkou citlivosťou a len jedna tretina z nich má vyššiu citlivosť. U role obete je to naopak, len jedna tretina vykazuje nízku citlivosť alebo žiadnu a dve tretiny reagujú so strednou alebo vysokou citlivosťou. Žalobabu v triede vníma takmer 60 % na nízkej úrovni. Rola vylúčený naberá znovu (podobne ako v treťom a štvrtom ročníku) rastúci trend v zmysle necitlivosti na rolu, keď do posledného ročníka stúpa zo 62,2 % až po takmer 76 % pri porovnaní žiadnej/nízkej so strednou/vysokou citlivosťou.
V ôsmom ročníku (13–14 rokov) agresora nevnímajú veľmi citlivo (prevažne na nízkej úrovni), s vysokou citlivosťou dokonca nie je v triedach ôsmakov nikto. Aj v týchto ročníkoch sa udržuje však trend, že na rolu obete sú deti oveľa citlivejšie než na rolu páchateľa, a síce, že obeť dokáže identifikovať až takmer 4/5 respondentov. Deti nereagujú nejako obzvlášť citlivo ani na rolu žalobaby, kde sa priemerná úroveň pohybuje skôr na nízkych hodnotách. Zaujímavosťou je fakt, že rola vylúčeného je v ôsmom ročníku vnímaná s veľmi nízkou citlivosťou, čo je oproti role obete významný výsledok a najmä v porovnaní s citlivosťou, akú majú voči agresorovi/bitkárovi (sú takmer totožné).
Deviataci sú deti vo veku prevažne do 14 do 15 rokov. Necitlivosť voči agresorovi dosahuje najvyššiu úroveň práve v ôsmom a deviatom ročníku základnej školy. Naopak, citlivosť na role obete sa udržiava na vyššej úrovni. Rola žalobaby ani v tomto ročníku nezohráva zvlášť významnú rolu a je skôr na nižšej úrovni. Zo žiakov na druhom stupni dosahuje citlivosť na rolu vylúčený najnižšiu úroveň, keď sa približuje k žiakom tretieho a štvrtého ročníka. Necitlivosť na túto rolu je podobná ako necitlivosť voči agresorovi.
Vnímanie agresívneho správania sa v triede, fixovaného na konkrétne osoby páchajúce násilie je skôr nízka. Relatívne najcitlivejší sú štvrtáci a najnecitlivejší sú ôsmaci a deviataci.
U role obete je to trocha inak. Tretiaci ešte akoby nedokázali veľmi rozlišovať obeť násilia, čo sa dramaticky mení vo štvrtom ročníku. Vysoká úroveň citlivosti na obeť ostáva zachovaná až do deviateho ročníka a má pomerne vyrovnanú a vysokú úroveň.
Rolu žalobaby indiferentne vnímajú tretiaci, čo sa mení v štvrtej triede a zostáva od nej na úrovni skôr nízkej miery vnímania. Najnižšie prejavené schopnosti identifikovať rolu sú v šiestom ročníku, ale aj v štvrtom a piatom a deviatom.
Rola vylúčeného je vnímaná všetkými ročníkmi pomerne jasne – žiaci vykazujú voči tejto role výraznú necitlivosť, akurát mierne klesá „necitlivosť“ a tým narastá citlivosť na túto rolu, ktorá je ťažšie rozpoznateľná. Túto rolu je možné interpretovať aj ako rolu, kde vylúčeným môže byť agresor aj obeť najmä u žiakov šiesteho, siedmeho a čiastočne aj ôsmeho ročníka.
Záverom
Štatistická významnosť medzi vekom a zvyšovaním citlivosti na jednotlivé sledované role sa nám nepotvrdila. Pravdepodobne z dôvodu málopočetnej vzorky jednotlivých ročníkov. Mediány nám však naznačili istú diferenciáciu. Pri podrobnej analýze výsledkov podľa ročníkov a podľa rolí sme zistili, že tretiaci nedokážu citlivejšie diferencovať sociálne role v triede. Toto sa dosť prudko mení vo štvrtom ročníku. Vo všetkých ročníkoch dokážu len veľmi slabo žiaci identifikovať agresora, ale na rolu obete sú omnoho citlivejší. Rola vylúčený nezapadá do jasných kontúr, a preto ju vnímajú vo všetkých ročníkoch difúzne. V tomto prípade určite zohráva rolu aj skutočnosť, že by vylúčeným mohol byť tak agresor, ako aj obeť.
Podľa nášho názoru je obdobie konca tretieho ročníka ten čas, kedy je dobre nastaviť preventívny program proti násiliu. Ďalej sa ukazuje, že deti sú oveľa citlivejšie na rolu obete než na rolu agresora. Nastavenie preventívnych programov so zameraním na sebapercepciu potenciálnej obete a vylúčeného sú pravdepodobne cestou, ktorá by eventuálne doviedla aj k formovaniu postoja voči páchateľovi násilia, ako aj k aktivizácii prosociálneho správania sa detí. Výskumná správa z celého výskumu je zadaná do tlače a bude zverejnená na web stránke neziskovej organizácie Centrum Slniečko, n. o., Nitra.