Práca sociálneho pracovníka v hospici nesie určité špecifiká, ktoré vychádzajú zo samotnej oblasti pôsobenia, a predovšetkým z klientely, s ktorou pracuje. Klienti hospicu sú obvykle ľudia nevyliečiteľne chorí v terminálnom štádiu, kedy je už starostlivosť o týchto ľudí v domácom prostredí nezvládnuteľná. Chorobou takto postihnutí ľudia potrebujú komplexnú starostlivosť, nielen medicínsku. V súčasnosti sa preto preferuje komplexný, bio-psycho-socio-spirituálny prístup ku klientom, ktorý vychádza z viacdimenzionálneho chápania človeka, ako bytosti bio-psycho-socio-spirituálnej.
Takýto prístup si vyžaduje aj multidisciplinárny tím, ktorý tvoria odborníci z oblasti medicíny a ošetrovateľstva, sociálnej práce, psychológie, ale aj kňazi, pedagógovia, ergoterapeuti a ďalšie profesie. Klientovi sa tak dostáva komplexná starostlivosť, v ktorej sa okrem lekárov rôznych špecializácií, zdravotných sestier, sanitárok a ošetrovateliek zameriavajúcich sa predovšetkým na telesnú stránku klienta, uplatňujú aj ďalšie pomáhajúce profesie. Na sociálnu oblasť klienta sa obvykle zameriavajú sociálni pracovníci, na psychickú stránku predovšetkým psychológovia, psychoterapeuti a na spirituálnu oblasť obvykle kňazi, rehoľné sestry a pod. Z multidisciplinárneho tímu nesmieme samozrejme vynechať ani kuchárov, administratívnych pracovníkov, upratovačky, administratívne pracovníčky alebo technický personál, ktorých práca je pre blaho klientov rovnako dôležitá a potrebná, ako u vyššie uvedených profesií. Ak však má byť takýto prístup efektívny, musí takýto multidisciplinárny tím fungovať ako jeden spoločný celok, úzko spolupracovať a vhodne sa podľa zamerania profesie dopĺňať. Každá jedna oblasť potrieb klienta by mala byť dostatočne pokrytá a uspokojovaná. Klienti hospicu sú nevyliečiteľne chorí ľudia a práca zamestnancov hospicu sa koncentruje predovšetkým na zvyšovanie kvality ich života.
V praxi to znamená zameranie sa na minimalizáciu bolesti klientov, maximálne uspokojovanie ich biologických potrieb od príjmu potravín a tekutín po vyprázdňovanie sa, ale aj optimalizáciu ich životných podmienok, čo sa týka spánku, čistoty, hygieny, teploty na izbe a celkovej starostlivosti o klientov. Prístup personálu musí byť predovšetkým empatický a citlivý a ku každému klientovi takpovediac „šitý na mieru“, nakoľko každý jeden klient je po osobnostnej, mentálnej a zdravotnej stránke špecifický. Snažíme sa postarať i o pacientov, ktorí sú v terminálnom štádiu ochorenia, a predtým, než sa k nám dostali, osameli, nemajú príbuzných, sú bezdomovci. V hospici sa zdravo stravujú, primerane svojej diagnóze, podporujeme u nich hygienické návyky.
Predchádzajúci nesprávny životný štýl a vylúčenie zo spoločnosti sa „podpísalo“ na samotnej diagnóze alebo komplikáciách. Dôležitým aspektom je tu práve profesionálny ľudský prístup, pretože aj tu sa preukazuje známy psychoterapeutický fakt, že už samotný vzťah a záujem o klienta má pre neho terapeutický účinok. Tento prístup kladie na pracovníkov takéhoto multidisciplinárneho tímu značné nároky, pretože si vyžaduje vysokú mieru empatie, odborných vedomostí a zručností, schopnosť akceptácie klientov, schopnosť tímovej spolupráce a neustálu prácu na sebe. Ak však funguje optimálne, výsledky ich práce sú veľmi pozitívne.
Klient so svojou diagnózou tak neostáva iba pasívnym prijímateľom (pacient klasického typu) direktívnych nariadení odborníkov, ale podľa jeho možností, diagnózy a zdravotného stavu sa naďalej spolupodieľa na svojom ďalšom živote v hospici, ktorý pre neho neznamená nemocnicu, ale skôr bezpečný domov. Klient hospicu môže absolvovať prechádzky do blízkeho parku, krátky výlet, pokiaľ mu to zdravotný stav dovolí.
Náš hospic nesie meno svätého Františka z Assisi. Povzbudením pre našu prácu je samotný život svätého Františka, tiež slová pápeža Františka: „Aj kvapka súcitu zmení svet na menej chladný a viac spravodlivý.“
