Činnosť Agentúry podporných služieb, n. o., sa začala v roku 2003 a od začiatku sa orientuje na prípravu ľudí so zdravotným postihnutím na osamostatnenie sa od rodičov alebo zo zariadenia sociálnych služieb. Agentúra v priestoroch dvoch bytov zriadila podporované bývania, kde býva 5 mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa chcú naučiť samostatne žiť. Jej cieľom je poskytnutie optimálnej individuálnej podpory, ktorá pomáha rozvoju ľuďom s postihnutím a zvyšuje ich kvalitu života v oblasti bývania, vzdelávania, pracovného uplatnenia a rozširovania záujmov vo voľnom čase. Služby sa poskytujú v prirodzenom prostredí v komunite a sú adresné podľa potrieb konkrétnych jedincov. Doposiaľ si samostatné bývanie vyskúšalo 13 ľudí, z nich 3 už bývajú vo vlastnom byte, 6 sa vrátilo domov a bývajú s rodičmi v nových vzťahoch, 4 sa aktívne pripravujú v podporovanom bývaní na svoj ďalší život. S ďalšími pracujeme na iných oblastiach podľa ich priania – hlavne pracovné uplatnenie, rozvoj sociálnych vzťahov, rozvoj zručností a pod.
Ako individuálne plánovať?
Keď sme IP vyskúšali v praxi, najviac nás motivovali ľudia, s ktorými sme pri plánovaní ich budúcnosti využívali princípy a techniky na človeka zameraného prístupu. Ich zapojenie a energia nás presvedčili, že je to vhodný a efektívny nástroj. Dovoľte, aby sme vás inšpirovali aspoň niekoľkými základnými nástrojmi. Predstavíme vám techniky, ktoré používame a ktoré sa nám pri plánovaní budúcnosti ľudí s postihnutím osvedčili.
Kto je tento človek?
Základným predpokladom pre IP je poznanie a pochopenie človeka, poznanie vecí a javov, ktoré sú z jeho pohľadu dôležité, ľudí, ktorých považuje za najbližších a vo svojom živote za dôležitých, vytvorenie vzťahu dôvery s ním a prizvanie všetkých, ktorí mu môžu urobiť jeho život lepší. Používame pri tom zrozumiteľné a ilustračné techniky, aby každý človek svoj profil poznal, bol naň hrdý a rozumel, prečo sa tvorí.
Ako chce žiť?
Spolu s ním skúmame, čo má rád, kde rád trávi čas, čo rád robí, s kým sa rád stretáva, kde a s kým chce bývať, aké má koníčky, a podporujeme ho v tom, aby bol expertom na svoj život a čo najviac rozhodoval o tom, ako bude žiť.
Kto sú ľudia okolo?
Spolu hľadáme možnosti na miestach, kde býva, pracuje, trávi svoj voľný čas. Popisuje ľudí, ktorých pozná a chce, aby ho podporili v oblastiach, kde podporu potrebuje.
Aká je súčasná situácia?
Snažíme sa spoznať miesta, kde býva, pracuje, oddychuje, zabáva sa, nakupuje, vybavuje sa, a podporiť ho tak, aby mohol v čo najväčšej miere prispievať svojím podielom vo svojej komunite.
Aká má byť primeraná podpora?
Na základe popísaných potrieb jednotlivého človeka sa snažíme vytvoriť optimálny systém podpory profesionálnych a prirodzených zdrojov tak, aby samotný človek mal možnosť prijímať vlastné rozhodnutia a dostával podporu len v tých oblastiach, ktoré sú pre neho dôležité a potrebné.
Ako zaistiť zdravie a bezpečnosť?
Snažíme sa zistiť, čo v živote človeka funguje a čo nefunguje, a nájsť spôsob, aby zdravie a bezpečnosť človeka boli zaistené. Hľadáme spôsoby podpory tak, aby riziko bolo minimalizované. Pritom však nechávame veľký priestor pre nové skúsenosti a možnosti učiť sa aj z vlastných chýb.
Ako vyzerá program na bežný týždeň?
Začíname popisom programu, ako vyzerá bežný týždeň, a začíname tvoriť taký, ktorý danému človeku vyhovuje a zahŕňa aktivity, ktoré sú zaujímavé. Vytvárame zároveň na človeka zameraný systém podpory, aby tento program zvládol.
Aké príležitosti sú v okolí?
Spoločne popisujeme príležitosti, ktoré súvisia s potrebami alebo záujmami konkrétneho človeka na konkrétnom mieste. Snažíme sa využívať také, ktoré sú primerané aj po finančnej stránke. Zapájame do podpory prirodzené zdroje a rodinu.
Aké sny má človek o svojej budúcnosti?
Snažíme sa spolu s podpornou skupinou zachytiť sny človeka o jeho budúcnosti a pripraviť spôsob ich naplnenia rozdelením aktivít na tie, ktoré zvládne sám, a tie, ktoré mu pomôžu zvládnuť ľudia v okolí.
Aký bude individuálny plán?
Výsledkom spoločnej komunikácie a hľadania je IP, ktorý popisuje presne aktivity, ktoré robia život konkrétneho človeka lepším, a zároveň sa v ňom popíše, kto a kedy poskytuje podporu v konkrétnej činnosti. Každý IP je jedinečný a známy všetkým členom podpornej skupiny a každého rola je jasne popísaná. Zároveň sa v ňom určuje, kedy bude hodnotenie IP. Každé hodnotenie je následne oslavou toho, čo sa podarilo, a prípravou toho, čo bude nasledovať.
A ako to doposiaľ ovplyvnilo životy ľudí s postihnutím? Príbehy sú pravdivé, mená vymyslené:
Adam prišiel do bytu z celoročného domova sociálnych služieb. Celý svoj život prežil v rôznych inštitúciách a rodinu nikdy nepoznal. Napriek tomu, že išiel do neistoty, svoje rozhodnutie neľutuje. Okrem bežných vecí okolo bytu, hygieny a kuchyne sa naučil hospodáriť so svojimi peniazmi, podporu potrebuje len občasne. S našou podporou si našiel najprv brigádu a teraz už má stále zamestnanie. Vychutnáva si svoje súkromie
a vyzdobuje si ho podľa svojich predstáv. Kúpil si aj vlastný vysávač a čistota je pre neho najdôležitejšia. Na začiatku bolo pre neho ťažké prijať kritiku, ale aj to už zvláda
a vzťah k asistentom sa rozvíja smerom k dôvere. Mal svoje sny a chcel ich uskutočniť – práca a vlastný byt. Obidva sú veľmi náročné na realizáciu , ale obidva jeho sny sa uskutočnili. Má stálu prácu v „centre voľného času“ a od januára 2007 aj svoj byt. Pracuje s nadšením a zodpovednosťou, občas má finančné problémy a vtedy si príde pre podporu. Po práci si rád sadne na pivko a na pizzu.
Belo – mladý muž s telesným postihnutím našiel v dome nielen bývanie, ale aj prácu. Prišiel od svojich rodičov a tí ho v jeho rozhodnutí získať samostatnosť podporili. Vo svojej izbe sa staral o kvety, choval rybičky, bol kuričom i záhradníkom a pomáhal pri bežnej údržbe domu. Bol veľmi samostatný a len občas potreboval podporu, hlavne pri orientácii na rôznych úradoch. Niekedy bol netrpezlivý a chcel výsledky okamžite. Má svoje auto a rád šoféruje. Tiež mal svoj sen mať vlastný byt, nájsť si priateľku a prácu, kde by zarobil viac peňazí. Byt je už skutočnosťou, s priateľkou sa stretával, dokonca sa kvôli nej chcel presťahovať a nechal prácu, ktorú mal veľmi rád. Všetko sa však skončilo, lebo sa rozišli. Prácu zatiaľ nahrádzajú brigády, ale to je tiež následkom netrpezlivosti a neochoty prijať nové výzvy. Veríme spolu s ním, že aj toto sa mu raz podarí naplniť.
Cecília, ktorá prišla do bývania od svojej mamy, sa všetko nové učila s veľkou chuťou. Najradšej mala cestovanie a spoločenský život. Rada si posedela pri káve alebo chodila do čajovne. Občas dostala brigádu v kancelárii a práca ju veľmi bavila. Mama jej najprv veľmi neverila, ale postupne sa aj ona presvedčila, že jej dcéra zvláda život aj bez nej. Občas sa stretli, dali si kávu alebo obed, porozprávali si zážitky. Každá z nich mala svoj život. Cecília si našla s našou podporou prácu, zdokonalila sa v nej a podporila aj svoju ekonomickú nezávislosť. Nakoniec sa jej mama rozhodla, že bude pre ne lepšie bývať spolu, a tak sa mladá dáma vrátila do spoločného bytu k mame. Ale dnes už sama prispieva na jeho prevádzku a stará sa o jeho čistotu. Už sa nebojí sama zostať doma a má svojich priateľov, s ktorými chodí na koncerty, na výlety či si len posedieť pri káve.
Dušan prišiel od rodičov, prácu už mal pred sťahovaním, ale nikdy nebýval sám. Začal sa učiť nakupovať, variť, prať. Všetky tieto veci doposiaľ robila mama. Bol veľmi šikovný, na začiatku ho rodina veľmi podporovala. Skoro však zistili, že bez jeho finančnej podpory doma nedokážu prežiť, a tak sa po polroku musel vrátiť domov. Pretože sme nechceli spôsobiť citové problémy, podporili sme ho v rozhodnutí, aby sa odsťahoval späť k rodičom. Dodnes je častým hosťom v byte, kde má priateľov.
Elvír tiež prišiel z rodiny, kde ho rodičia považovali za malého chlapca a neverili, že by bol schopný oprať si svoje veci, uvariť si či upratať. Nie vždy to bolo ľahké, ale všetky svoje povinnosti zvláda. Starostlivosť o seba, izbu, jedlo, prácu. Jeho spoločenský život je veľmi bohatý, má široké záujmy – od športu až po divadlo, má veľa priateľov. Keby mal viac peňazí, bol by najväčším gavalierom v našom meste. Pozval by všetkých na čaj, na zákusky. Zatiaľ sa však musí uskromniť a rozdáva svoje úsmevy. Našiel si trvalú prácu, rozlúčil sa navždy s otcom a po čase umrela aj vážne chorá mamka. V spolupráci s mestom sa mu podarilo získať nový, krásny byt, kde si dnes žije podľa seba. Ak potrebuje podporu, vie si ju dohodnúť s bratmi alebo s našou agentúrou. Jeho sen je stále živý a chcel by bývať s priateľkou.
Počas roka sme pripravovali do bývania Fera z domova sociálnych služieb. Bol veľmi šikovný, ale nakoniec sa rozhodol pre miesto istoty – ústav. Napriek tomu, že sme ho mesiac pripravovali, motivovali a mohol si všetko vyskúšať, zľakol sa zodpovednosti a zostal v zariadení sociálnych služieb.
Na voľné miesto prišiel ďalší mladý muž Gabriel, ktorý na začiatku ani nevedel svoje potreby vyjadriť. Chodieval len na návštevy, pomáhal, kde mohol. Bál sa však svoje rozhodnutie vyjadriť pred otcom, ktorý sa staral o neho a jeho dvoch postihnutých bratov. S našou podporou však nakoniec získal súhlas otca a urobil mnohé pokroky. Najprv zvládol brigádu, učil sa čítať, používal symboly, aby sa vyznal v obchode, keď chodil nakupovať. Učil sa variť, prať, hospodáriť, udržiavať poriadok, hoci sa mu vždy nechcelo. Postupne získal aj trvalú prácu. Neskôr sa rozhodol podporiť aj mladšieho brata, aby mohol prísť do chráneného bývania, ale ich vzťah bol veľmi zložitý, tak sme ich podporili v tom, aby každý z nich býval samostatne vo svojej izbe a v inom byte, hoci sa navzájom mohli stretávať a podporovať. Jeho snom je bývať samostatne s mladším bratom, spoločne hospodáriť a mať stálu prácu. Sen sa ešte nenaplnil úplne.
Hurban prišiel na podnet staršieho brata. Skúsil najprv bývať s ním, ale cítil sa obmedzovaný a bol agresívny. Tak sa presťahoval do druhého bytu, kde má svoju izbu. Najprv sa začal učiť rešpektovať základné pravidlá spolužitia a niekedy to boli aj finančne náročné veci. Keď nezaplatil lístok – musel zaplatiť pokutu, keď nahnevaný pokazil elektrickú rúru, tiež to nebolo lacné. Začal chodiť k logopédovi, aby mu bolo lepšie rozumieť, opakuje si čísla, hoci ich význam zatiaľ veľmi nechápe. Vie si však naplánovať, čo si nakúpi, a veľmi rád varí. Jeho snom je pracovať pri zvieratách a nájsť si dobrú ženu.
Ivan sa rozhodol vyskúšať samostatnosť v chránenom bývaní napriek nesúhlasu otca. Najprv s nami chodieval na rôzne aktivity, potom sa nasťahoval do bytu. Bol veľmi samostatný v oblasti hospodárenia, menej ho bavilo varenie, ale všeličo vyskúšal. Pomohli sme mu nájsť prácu a presvedčiť sa, že dokáže mnoho vecí zariadiť sám. Po štyroch mesiacoch sa vrátil domov, ale jeho mama je veľmi spokojná aj s tým, pretože sám sa rozhodol prispievať na bývanie, sám si chystá raňajky a zapája sa do starostlivosti o domácnosť.
Anabela prišla do Žiliny z iného mesta. Je však veľmi priateľská, tak si našla veľa nových kamarátov i nejaké lásky. Je veľmi čistotná, len v kuchyni ju to veľmi nebaví. Vyskúšala niekoľko brigád a dúfa, že keď zvládne náročné situácie, podarí sa jej nájsť trvalú prácu. S priateľom rada chodieva na hokej či futbal a často chodieva na návštevu k sestre.
Ľudmila je mladá žena, ktorá prišla do bývania z domova sociálnych služieb. Bola veľmi mĺkva a na začiatku sa bála vyjadriť, čo je pre ňu dôležité. Dnes sa rozhoduje sama, vie si vybrať, čo jej pristane, aj to, kam pôjde na dovolenku. Má prácu, priateľa, s ktorým trávi veľa času, a vie sa krásne smiať.
To sú len ukážky toho, ako IP a vzťah plný rešpektu a práva na sebaurčenie môže podporiť človeka s postihnutím, aby žil svoj život a prispieval v komunite zmysluplnými aktivitami.
(Text byl publikovaný v čísle 3/2011.)
Soňa Holúbková
