Jeden z výstižných výrokov postmodernej doby znie: „Nie je nič nepotrebnejšie ako včerajšie noviny.“ Nejde tu o popieranie významu dejinných udalostí, ale o potrebu neustáleho reflektovania súčasného diania v spoločnosti. Platí to aj vo svete jednotlivých profesií a akademických disciplín, kde je etický kódex jedným zo zásadných kritérií profesionality. Každý etický kódex je preto časovo limitovaným dokumentom, ktorý vyžaduje systematickú evaluáciu a revíziu. Zodpovednosť zaň nenesú len profesijné asociácie, resp. profesijné komory, ale aj samotní profesionálni pracovníci, ktorým má kódex pomáhať pri eticky citlivom výkone povolania.
Predtým než v septembri 2015 Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce prijala nový etický kódex, jeho tvorcovia si uvedomili, že musí ísť o dokument, ktorý bude otvorený k zmene. V jeho závere bolo preto uvedené: „Profesijná rada komory je zodpovedná za pravidelné vyhodnocovanie a revíziu etického kódexu, a to najmenej raz v priebehu troch rokov.“ Cieľom príspevku je predstaviť proces revízie slovenského Etického kódexu sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v Slovenskej republike a jeho zásadné obsahové zmeny, ktoré sa nachádzajú v aktuálnom znení z januára 2019.
Proces revízie kódexu
Revízia Etického kódexu sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v Slovenskej republike z procesného hľadiska prebiehala od marca 2018. Všetkým členom komory a vybraným akademickým pracovníkom špecializujúcim sa na profesijnú etiku bol zaslaný podnet, aby navrhli zmeny, úpravy alebo doplnenia do etického kódexu. Podnety, ktoré v priebehu dvoch mesiacov posielali členovia komory a akademickí pracovníci, boli následne vyhodnotené a väčšina z nich aj zapracované do revidovaného znenia. Ďalšie zásadné podnety súviseli so zmenou medzinárodného etického kódexu sociálnej práce, spoločného dokumentu Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov a Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce Vyhlásenie etických princípov (ďalej Vyhlásenie) z júla 2018 (IFSW, 2018). Ašpiráciou Vyhlásenia bolo, aby sa stalo predmetom reflexie, diskusie a hodnotenia sociálnych pracovníkov na ich pracoviskách a vo svojich krajinách. Zodpovednosťou národných asociácií je revidovať svoje etické kódexy, aby boli v súlade s aktuálnym medzinárodným etickým kódexom (Mátel, 2018). V auguste 2018 boli zapracované do pracovnej revidovanej verzie slovenského etického kódexu zásadné zmeny Vyhlásenia. Následne prebehol proces pripomienkovania v rámci Profesijnej rady komory. Finálny text bol spolu so slovenským pracovným prekladom Vyhlásenia sprístupnený všetkým členom komory prostredníctvom webovej stránky. 10. januára 2019 bolo revidované znenie kódexu prezentované na Sneme prostredníctvom autora tohto článku a následne členmi komory schválené. Revidovaná verzia Etického kódexu sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v Slovenskej republike vstúpila do platnosti 1. februára 2019.
Obsahové zmeny kódexu
Štruktúra kódexu nebola v procese revízie narušená. Jednotlivé zmeny zásadnejšej povahy budeme prezentovať v rámci jednotlivých častí kódexu.
Preambula
Nakoľko už pôvodná verzia slovenského etického kódexu vychádzala z medzinárodnej definície sociálnej práce z roku 2014 (Melbourne), zásadné zmeny sa vzhľadom na teoretické východiská Vyhlásenia nemuseli robiť. V texte preambuly bola do kódexu zakomponovaná terminologická zmena na označenie klientov. Slovenský kódex však nepostupoval cestou výlučnej zmeny terminológie – teda tak ako medzinárodný kódex – ale cestou rozšírenia terminológie na „osoby, s ktorými sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce pracujú“. Do textu poznámky bolo vložené, že „etický kódex používa pojmy klient, užívateľ služieb a osoba, s ktorou (sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce) pracuje ako synonymá s vedomím, že v medzinárodnom terminologickom jazyku je uprednostňované posledné označenie“. V samotnom texte sa aktuálne používa označenie klient 20-krát, užívateľ služieb 8-krát a rovnako aj osoba (s ktorou pracujú) 8-krát.
Pôvodné určenie kódexu smerovalo výlučne k sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce, v istej miere aj ku študentom, najmä pri výkone ich odbornej praxe. Predpokladalo sa, že ide o profesionálnych pracovníkov v priamom kontakte s klientom. V súlade so širším chápaním sociálneho pracovníka vo Vyhlásení bolo do preambuly kódexu doplnené, že je „oporou pre sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce, výskumníkov, vzdelávateľov a študentov sociálnej práce“. Na záver preambuly bol vložený celkom nový bod vychádzajúci z medzinárodného kódexu: „Etické hodnoty a princípy tohto kódexu sa vzťahujú na všetky kontexty praxe sociálnej práce, vzdelávania a výskumu, či už ide o priamy kontakt tvárou v tvár alebo využívanie digitálnych technológií a sociálnych médií.“ Hoci vyhlásenie prezentuje etické využívanie technológií a sociálnych médií ako samostatný etický princíp, slovenský kódex ich chápe skôr ako formu, prostredníctvom ktorej sa vykonáva sociálna práca, resp. ich môžeme chápať aj ako priestor pôsobenia sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
Hodnoty sociálnej práce
V tejto časti kódexu neboli vykonané zásadné zmeny. Empirické výskumy (Mátel, Romanová, Senáriková, 2017) potvrdili, že členovia profesijnej komunity slovenskej sociálnej práce sa identifikovali s hodnotami, akými sú dôležitosť medziľudských vzťahov, sociálna spravodlivosť a dôstojnosť človeka. Hoci miera identifikácie nebola rovnaká vo všetkých hodnotách, ich označenie v národnom etickom kódexe za kľúčové hodnoty je oprávnené. Najvyššia miera identifikácie bola výskumne zistená s hodnotou medziľudských vzťahov (priemerné skóre 4,15 z 5,0) a najnižšia s dôstojnosťou človeka (3,53 z 5,0).
Z menších zmien môžeme uviesť, že pri hodnote sociálnej spravodlivosti bola stať s ohľadom na angažovanosť sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce o dosiahnutie sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja a sociálnej inklúzie doplnená aj o komunity, teda nielen vzhľadom na zraniteľných a utláčaných jednotlivcov a skupiny. V časti o hodnote dôstojnosti človeka bola podľa vzoru Vyhlásenia doplnená formulácia, že sociálny pracovník a asistent sociálnej práce „spolupracuje s ďalšími osobami pri hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia“. Medzinárodný etický kódex sa v tejto formulácii, ako aj ďalších častiach, snaží o vytvorenie balansu pred subjektívnou, jednostrannou interpretáciou práv a posunu chápania ľudskej dôstojnosti v zmysle autonómie smerom k uznaniu intersubjektivity ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, teda práva „medzi“ jednotlivcami (por. Mátel, 2018).
Etická zodpovednosť voči klientom
Do tejto časti kódexu boli zapracované najvýznamnejšie zmeny medzinárodného etického kódexu, najmä vzhľadom na deklarované etické princípy. Princíp podpory práva na sebaurčenie sformulovaný tak, aby bol v ňom obsiahnutý balans medzi právami jednotlivých klientov: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce rešpektuje a presadzuje práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a oprávnené záujmy ostatných.“ Obdobným spôsobom sa postupovalo aj pri formulácii práva na dôvernosť a súkromie: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce v súlade s ľudskými právami rešpektuje klientovo právo na dôvernosť a súkromie, pokiaľ nejestvuje riziko sebapoškodenia alebo poškodenia iných osôb alebo nejestvujú zákonné obmedzenia… informuje osoby, s ktorými pracuje, o limitoch dôvernosti a súkromia.“ Etický princíp podporovania práva na spoluúčasť bol prevzatý z textu Vyhlásenia: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce pracuje na budovaní sebavedomia a schopností ľudí, podporuje ich plné zapojenie a spoluúčasť vo všetkých aspektoch rozhodovania a konania, ktoré ovplyvňujú ich život.“ V rámci etického princípu zaobchádzanie s ľuďmi ako celostnými osobami bola utvorená formulácia, ktorá rešpektovala pôvodný text a mierne ho upravila: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce rešpektuje biologickú, psychickú, kultúrnu, spirituálnu a sociálnu integritu osoby, s ktorou pracuje. Zaujíma sa o celého človeka v rámci rodiny, komunity, spoločenského a prirodzeného prostredia a usiluje sa nadobudnúť poznanie dôležitých aspektov jeho života relevantných pre poskytovanie služieb sociálnej práce. Holistický prístup používa pri sociálnom posudzovaní a intervencii.“ Asi najdiskutovanejšou novinkou nového slovenského kódexu je prevzatie textu z medzinárodného kódexu o tom, že v rámci podpory mieru a nenásilia sociálny pracovník a asistent sociálnej práce „nepoužíva zbrane v profesionálnom ani osobnom živote proti ľuďom“. Najmä streetworkeri a ďalší pracovníci pohybujúci sa v rizikovom prostredí kladú legitímne otázky, či nosenie obranných sprejov (kaserov) a ich eventuálne použitie na sebaobranu nie je v rozpore s týmto etickým princípom. Rozumejú sa pod termínom „zbrane“ výhradne strelné zbrane, ktorých používanie je na Slovensku upravené zákonom č. 190/2003 Z. z.? Ako sa dané ustanovenie môže vzťahovať na sociálnych pracovníkov v bezpečnostných zložkách, najmä sociálnych pracovníkov pracujúcich v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody? Nakoľko je Profesijná rada komory zodpovedná za podávanie stanovísk k etickým otázkam výkonu sociálnej práce, budú musieť byť tieto otázky naďalej diskutované a následne komunikované v podobe vysvetľujúceho stanoviska.
Etická zodpovednosť voči sebe
V tejto časti boli zrealizované dve zmeny. Prvá vychádzala z medzinárodného etického kódexu, ktorý odporúča, aby sociálni pracovníci zvážili pri svojich činnostiach ohrozenie vlastnej bezpečnosti, a uznáva, že nie sú nútení konať, ak by sami boli ohrození. Slovenský kódex v revidovanom texte uvádza: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce pomáha ľuďom, ktorí sa nachádzajú v zložitej životnej situácii s ohľadom na vlastné zdroje, hranice a len do tej miery, aby nebolo ohrozené jeho vlastné zdravie alebo bezpečie.“ Druhá zmena vychádza z pripomienok členov komory a akademických pracovníkov zapracovať do revidovanej verzie právo na výhradu vo svedomí, ktoré je zvyčajne súčasťou práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia. Svedomie pritom chápeme ako subjektívnu normu mravnosti, v ktorej človek aplikuje objektívny mravný zákon v osobnom živote a medziľudských interakciách. Hoci sa svedomie človeka môže mýliť, je poslednou mravnou normou každého človeka. Na Slovensku jestvuje v tejto oblasti právny precedens, pretože výhrada vo svedomí je súčasťou zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (čl. 7, ods. 1 zákona č. 250/2002 Z. z.), uvedená je aj v zákone o zdravotnej starostlivosti (§ 12, ods. 2 zákona 576/2004 Z. z) a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 578/2004 Z. z.), kde je súčasťou Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka (Mátel, 2015). Na základe týchto východísk a vzhľadom na skutočnosť, že aj osoby vykonávajúce sociálnu prácu sú rovnako ako užívatelia ich služieb nositeľmi ľudských práv, bol do revidovanej verzie etického kódexu pridaný nasledujúci text: „Od sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce nemožno vyžadovať také konanie alebo spoluúčasť na ňom, ktoré odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.“
Zodpovednosť voči zamestnávateľom a pracovisku
Na základe pripomienok boli do titulu tejto stručnej časti kódexu doplnení aj zamestnávatelia (predtým len pracovisko). V rámci textu bola urobená jedna zásadná zmena, vychádzajúca z nedobrej praxe, že niektorí zamestnávatelia neumožňujú svojim zamestnancom primeranú účasť na ďalšom vzdelávaní a supervízii. Kódex preto apeluje na osoby vykonávajúce sociálnu prácu, aby sa angažovali pri vytváraní vhodnejších podmienok pre svoj profesionálny rast: „V zamestnávateľských organizáciách a na pracovisku sociálny pracovník a asistent sociálnej práce aktívne spolupôsobí pri vytváraní takých pracovných podmienok, ktoré umožnia profesionálnu starostlivosť o seba, najmä prostredníctvom sústavného vzdelávania a pravidelnej supervízie.“ V tomto bode narážame na obmedzenie etického kódexu, ktorý je určený primárne profesionálnym pracovníkom, nie však ich zamestnávateľom. Vhodnejšie sa v tomto kontexte javia etické kódexy profesie, ktoré sa vyjadrujú aj k zodpovednosti zamestnávateľov za vytvorenie vhodných podmienok pre výkon profesijnej činnosti. Alternatívou je legislatívna úprava výkonu profesijnej činnosti, prostredníctvom ktorej sú aj zamestnávatelia povinní vytvoriť podmienky pre ďalší profesijný rast pracovníkov. Príkladom dobej praxe sú v tejto oblasti USA, Veľká Británia a Česká republika. Napríklad v Českej republike podľa zákona č. 108/2006. Sb., o sociálních službách, je povinnosťou všetkých zamestnávateľov zabezpečiť sociálnemu pracovníkovi ďalšie vzdelávanie v rozsahu najmenej 24 hodín za kalendárny rok. V takomto prípade už nemusí byť táto zodpovednosť súčasťou etického kódexu.
Zodpovednosti voči kolegom, profesii a spoločnosti
V texte kódexu ide o tri samostatné state, avšak z pozície zmien boli tieto zrealizované len v ostatnej z nich. Do článku o podpore všeobecného blaha bola pridaná aj solidarita spoločnosti. V nadväznosti na Vyhlásenie bol v texte o angažovanosti pridaný text, ktorý rešpektuje primerané obmedzenia z pozície osoby vykonávajúcej sociálnu prácu: „Angažuje sa o zlepšenie sociálnych podmienok v spoločnosti, spravodlivejší prístup a rozdelenie zdrojov a bohatstva. Pri upozorňovaní na nespravodlivé, škodlivé a opresívne sociálno-politické opatrenia nesmie byť sociálny pracovník a asistent sociálnej práce trestaný.“
Etické problémy a dilemy
Táto časť kódexu bola upravovaná len minimálne. V súlade s vyššie zmieneným chápaním intersubjektivity ľudských práv bol doplnený článok o potrebe kritickej reflexie a systematickom postupe pri riešení profesionálnych etických dilem s cieľom minimalizovať škody pre všetky zúčastnené osoby. Pri tvorbe prvej verzie kódexu sa predpokladalo, že v rámci eventuálnej konzultácie členov komory s ohľadom na etické otázky výkonu profesie bude zriadená v rámci Profesijnej rady komory osobitá etická komisia. Nakoľko táto nebola nikdy reálne utvorená, v revidovanej verzii kódexu bola vypustená a zodpovednosť zostala na celej Profesijnej rade komory.
Záväznosť kódexu a záverečné ustanovenia
Problém s dvojitým záväzkom nedokázal revidovaný kódex upraviť, nakoľko jestvuje vyššia právna norma, konkrétne zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, v ktorom stojí, že kódex je záväzný pre členov komory. Nakoľko členstvo v komore je dobrovoľné, pre nečlenov komory nejestvuje žiaden mechanizmus postupu v prípade porušenia kódexu. Ašpiráciou komory je iniciovať legislatívnu zmenu tohto ustanovenia tak, aby bol etický kódex rovnako záväzný pre všetkých sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Hoci doposiaľ nejestvuje mechanizmus disciplinárneho konania voči osobám, ktoré vykonávajú sociálnu prácu, nie sú členmi komory a porušili etické zásady profesie, kódex aj vzhľadom na nich deklaruje, že „sociálny pracovník a asistent sociálnej práce vykonáva sociálnu prácu v súlade s etickým kódexom“.
Andrej Mátel,
Ústav sv. Jana Nepomuka Neumanna,
Příbram, VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava
Zoznam použitých zdrojov
INTERNATIONAL FEDERATION OF SOCIAL WORKERS. 2018. Statement of Ethical Principles. [10. 8. 2018]. Dostupné z: https://www.ifsw.org/statement-of-ethical-principles/
MÁTEL, A. 2015. Slovensko má nový etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce. Sociální práce / Sociálna práca, 15(5). Dostupné z: http://www.socialniprace.cz/zpravy.php?oblast=2&clanek=810
MÁTEL, A. 2018. Aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu. Sociální práce / Sociálna práca, 18(3). Dostupné z: http://www.socialniprace.cz/zpravy.php?oblast=2&clanek=1062
MÁTEL, A., ROMANOVÁ, M., SENÁRIKOVÁ, Z. 2017. Profesijné hodnoty sociálnej práce v Slovenskej republike. Nitra: FSVaZ UKF.
SLOVENSKÁ KOMORA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV A ASISTENTOV SOCIÁLNEJ PRÁCE. 2019. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v SR [25. 1. 2019]. Dostupné z: http://socialnapraca.sk/wp-content/uploads/2018/11/Etick%C3%BD-k%C3%B3dex-1.pdf
Zákon č. 108/2006. Sb., o sociálních službách.
Zákon č. 250/2002 Z. z. Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Zákon č. 190/2003 Z. z. Zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
