Linka detskej dôvery – školiace pracovisko pre študentov

Z histórie Linky detskej dôvery

Linka detskej dôvery začala svoju činnosť 15. 11. 1999 v Košiciach na pôde vtedajšej Detskej klinike FNsP v Košiciach. Jej vznik podnietil návrh Komisie pre pomoc týraným deťom, ktorá vznikla v septembri 1998 ako priamy výsledok spolupráce Detskej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach, Detskej nemocnice HASBRO z mesta Providence v USA, Slovenskej pediatrickej spoločnosti, Lekárskej fakulty UPJŠ a AIHA / American International Health Alliance.

Pri zrode LDD stál Spolok medikov mesta Košice a jeho Klub detskej nádeje, čo sa odrazilo na zostave konzultantov – dobrovoľných poradcov, väčšina z nich boli študenti a študentky medicíny, niekoľko budúcich psychológov a budúcich sociálnych pracovníčok.

25. 4. 2001 vzniklo Občianske združenie Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka, ako nezisková organizácia, ktorej základným poslaním je pomôcť deťom, ktoré sú ohrozené násilím alebo inou formou sociálnej patológie. Hlavnou činnosťou OZ bolo a je zabezpečenie prevádzky Linky detskej dôvery, ktorá funguje ako dištančná poradňa pre deti, mládež a dospelých dôležitých pre deti (rodičia, učitelia, príbuzní). V súčasnosti ponúka dištančnou formou psychologické a sociálne poradenstvo prostredníctvom všetkých dostupných telekomunikačných prostriedkov (telefón, Skype, chat, e-mail, verejný webový formulár). Okrem tejto činnosti realizuje OZ množstvo iných väčších či menších projektov, vo všeobecnosti zameraných na deti a mládež. Neopomenuteľnou súčasťou v rámci odborných aktivít je vzdelávanie, ktoré OZ poskytuje svojim dobrovoľníkov, ale aj iným odborným zamestnancom v rámci akreditácie vzdelávania MŠ SR, ktorú OZ získalo v r. 2004, 2009 a 2016 a je jediným držiteľom akreditácie pre tento typ vzdelávania v SR.

Li(e)nka v oblasti sociálnej praxe

V rokoch 1999–2013 pôsobila LDD pod záštitou zdravotníckych organizácií. K veľkej zmene došlo v roku 2014, keď nadviazala spoluprácu s Filozofickou fakultou UPJŠ v Košiciach prostredníctvom Katedry sociálnej práce a Katedry psychológie. Najväčšou zmenou je vstup do sociálnej oblasti, ktorý so sebou priniesol aj množstvo nových administratívnych povinností. Li(e)nka však získava okrem iného aj status školiaceho pracoviska a pointa spolupráce s UPJŠ spočíva v tom, že sa stáva pracoviskom pre získavanie praktických spôsobilostí študentov sociálnej práce a psychológie v oblasti dištančného poradenstva. Základnou myšlienkou tejto spolupráce je inovatívny prístup k výučbe, v rámci ktorého študenti získavajú prax v dištančnej komunikácii a jednoduchých formách poradenstva so svojimi budúcimi klientmi už počas štúdia. Táto možnosť je v podmienkach sociálnej praxe relatívne ojedinelá, čo sa odrazilo na záujme študentov o spoluprácu a veľmi pozitívnej spätnej väzbe.

Li(e)nka ako školiace pracovisko

Spolupráca a zapojenie študentov prebieha v troch úrovniach. Prvú úroveň predstavuje možnosť absolvovania predmetu Dištančné poradenstvo, ktorý je ponúkaný pre budúcich psychológov/čky a sociálnych pracovníkov/čky. Okrem dištančného poradenstva (ktoré je pre študentov samo osebe zaujímavé), majú možnosť bližšie sa zoznámiť s druhou pomáhajúcou profesiou a pochopiť špecifiká a rozdiely v psychologickom a sociálnom poradenstve.
Samotný predmet je rozdelený na dve časti. V úvode študenti absolvujú tri bloky teoretickej prípravy a nácvik tréningových situácií práce s klientom. Druhá časť prebieha v rámci cvičení, počas ktorých študenti pracujú formou modelových situácií alebo priamo s klientom. Učia sa s ním komunikovať a riešiť jeho jednoduchšie problémy prostredníctvom telefonických a internetových prostriedkov. Pracujú pod neustálym dohľadom poradcu, čo zabezpečuje, že klient dostáva odbornú pomoc a súčasne si študenti rozširujú spôsobilosti v práci s rôznymi dištančnými komunikačnými nástrojmi.

Druhú úroveň spolupráce predstavuje možnosť vykonávania praxe pre študentov s absolvovaným predmetom Dištančné poradenstvo. Prax je rozdelená do niekoľkých oblastí, aby študenti mali možnosť vyskúšať si nielen prácu s klientom, ale aj podieľať sa na chode OZ, príprave a realizácii projektov, zabezpečovaní financií, marketingu a propagácie.

V rámci tretej úrovne majú študenti možnosť zapojiť sa do projektov a činností OZ ako dobrovoľníci. Môžu si vyskúšať rôzne odborné aj praktické spôsobilosti súvisiace so zabezpečovaním chodu a prevádzky organizácie v rámci neštátneho sektora.

Práve školiacu činnosť pre študentov v súčasnosti OZ realizuje v rámci projektu Nauč sa viac o dištančnom poradenstve, ktorý podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne. Je zameraný na výučbu študentov v rámci cvičení k predmetu Dištančné poradenstvo a na odbornú prax. Odborná prax nadväzuje na predmet a rozširuje základnú bázu poznatkov o praktické spôsobilosti aj v ostatných oblastiach dištančnej poradne, ako je preventívna a propagačná činnosť, rôzne aktivity priamo s deťmi, tvorba a realizácia malých projektov a pod.

Rovesnícka poradňa

Veľmi zaujímavým projektom, ktorý aktuálne prebieha, je projekt Deti radia deťom – Rovesnícka internetová poradňa. Na stránke www.linkadeti.sk prevádzkuje OZ rovesnícku poradňu prostredníctvom web formuláru, kde má možnosť ktokoľvek napísať svoj problém či otázku (je zverejnená), a môže dostať od kohokoľvek (najčastejšie od rovesníka, stránka je určená deťom) odpoveď. V rámci projektu boli vyškolené poradenské tímy, pozostávajúce z dobrovoľníkov – každý tím pozostáva z jedného študenta a jedného alebo dvoch žiakov strednej, prípadne základnej školy. Tieto tímy zabezpečujú dennú odbornú garanciu odpovedí na otázky v rovesníckej poradni. Projekt má veľmi dobrý ohlas u zúčastnených žiakov a študentov.

Sociálna práca v školskom prostredí

V roku 2016 spustilo OZ pilotný projekt Dobre v škole – Dobre po škole zameraný na sociálnu prácu v školskom prostredí. Na základe zmluvy o spolupráci prebehli na dvoch základných školách v Košiciach ucelené skupinové programy zamerané na sociálne aspekty zvládania stresu a školskej záťaže, efektívnu komunikáciu a sociálnu oporu v školskom i rodinnom prostredí. Program rozvíja sociálne spôsobilosti detí formou zaujímavých skupinových interaktívnych aktivít, ktoré deti pod vedením lektorov realizovali aj prostredníctvom rovesníckej internetovej poradne či spoločných aktivít detí a rodičov. Najväčším problémom, no paradoxne aj úspechom boli práve spoločné stretnutia a práca detí s rodičmi v školskom prostredí formou spoločných zážitkových aktivít so zameraním na komunikáciu a „znovuspoznanie sa“ medzi dieťaťom a rodičom.

Napriek tomu, že aktivity momentálne nie sú projektovo podporené, aj naďalej prebieha spolupráca s jednou základnou školou.

Linka detskej dôvery

LDD začínala s dištančným poradenstvom s využitím telefónu ako jediného bezplatného komunikačného prostriedku. Od roku 2000 bolo poskytované raz v týždni sociálne poradenstvo, v roku 2008 bola zriadená aj Linka pre rodičov, od roku 2003 pribudlo e-mailové poradenstvo, od roku 2011 Skype, a ako posledná služba vznikol v roku 2014 nový poradenský priestor – chat.

Každý z komunikačných prostriedkov má svoje výhody, nevýhody i špecifiká, no cieľom LDD je poskytnúť klientom čo najväčšiu dostupnosť, čo sa darí dosiahnuť práve prostredníctvom využívania všetkých technologických možností. Garanciu kvality zabezpečuje tím vyškolených profesionálov, vysokoškolsky vzdelaných odborníkov – psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí absolvovali vzdelávanie v oblasti krízovej intervencie a dištančného poradenstva. Súčasťou Etického kódexu LDD je tlak na neustále vzdelávanie a supervíziu u pracovníkov.

Počas svojej činnosti zrealizovala Linka detskej dôvery takmer 155 000 kontaktov, čo je úctyhodné číslo. Väčšinu klientely tvoria deti a mládež vo veku 8–17 rokov, z okruhu riešených problémov ide najčastejšie o problémy v rodine, v rovesníckych vzťahoch, osobnostné problémy a násilie voči deťom (šikanovanie, CAN syndróm). Medzi závažnejšie problémy, s ktorými klienti potrebujú poradiť, patria suicidálne, depresívne a úzkostné stavy, sebapoškodzovanie či neželané tehotenstvá. Klientmi sú aj dospelí – najčastejšie sa riešia situácie v zmene starostlivosti o dieťa, porozvodové a rozvodové situácie či pomoc pri riešení prípadov násilia v rodine. Z hľadiska využívaných komunikačných prostriedkov je stále v popredí telefonický kontakt, ale na vzostupe je aj chat, ktorý dokonca za posledný rok prevýšil o 4 % telefonické kontakty. Pre mladých ľudí je chat technologicky veľmi blízkou formou komunikácie a využívajú ju aj klienti zo zahraničia (slovenskí mladí dospelí, ktorí pracujú v zahraničí). Približne 15 % kontaktov tvorí e-mailové poradenstvo, kde sa často riešia problémy vážnejšieho charakteru a v podstate v ňom absentujú komunikačné a testovacie kontakty.

Náročnosť tohto typu poradenstva (najmä absencia spätnej väzby, vizuálneho a paraverbálneho komunikačného kľúča či rozmanitosť riešených problémov) spôsobuje relatívne veľkú fluktuáciu pracovníkov. Aj tento aspekt bol zohľadnený pri myšlienke spolupráce s FF UJPŠ a aktívneho zapájania študentov do rôznych aktivít a ich možného uplatnenia v tejto náročnej pomáhajúcej oblasti prostredníctvom dôkladnej postupnej prípravy.

Soňa Lovašová,
docentka Katedry sociálnej práce Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach,
sociálna poradkyňa v oblasti dištančného poradenstve v OZ Li(e)nka