Manželstvo je v našej legislatíve ustanovené v zákone o rodine č. 36/2005 Z. z. ako zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Hlavným účelom manželstva v zmysle citovaného zákona je založenie rodiny a riadna výchova detí. V súlade s tradíciou, morálkou a spoločenským povedomím naše právo upravuje manželstvo tak, aby slúžilo jednotlivcom i spoločnosti.
Manželia väčšinou vstupujú do zväzku z lásky a o spoločnom živote majú isté konkrétne predstavy. Majú predstavy o tom, ako budú tráviť spoločný čas, koľko detí budú mať, ako bude vyzerať ich vzťah po niekoľkých rokoch a podobne. Na začiatku spoločného života sa vzájomne zžívajú a zvykajú si na bezprostrednú blízkosť toho druhého. Vystačia si sami dvaja. Po vyprchaní prvotného zaľúbenia nastupuje iný druh vzťahu, plnší a hodnotnejší. Manželia sú už zohratí a zvyknutí na seba, preto nastupuje u väčšiny párov túžba po potomkovi.
Keď dieťa neprichádza
Túžba po dieťati je prirodzeným predpokladom k pokračovaniu ľudského rodu. Napriek tomu sa nájdu aj partneri, ktorí deti nechcú, a v takýchto prípadoch manželstiev bezdetnosť nepredstavuje faktor ohrozujúci stabilitu manželstva. Nie všetci vstupujú do manželstva s cieľom splodiť dieťa. Deje sa to tak z rôznych dôvodov, ktorým môže byť napríklad zlá vlastná skúsenosť z detstva, absencia rodičovských túžob, úspech v kariére a iné. Tam, kde obaja partneri majú k plodeniu detí rovnaký postoj, nemusí dôjsť k žiadnym konfliktom a v manželstve sa nemusia objaviť žiadne krízy.
Inak je to v prípade, keď jeden z partnerov dieťa chce a ten druhý ho odmieta. Vtedy môže dôjsť ku kríze medzi partnermi, najmä ak je výrazne presadzovaný názor jedného z manželov na úkor druhého. Vznikajú konflikty, ktoré môžu viesť až k rozvodu manželstva. V opačnom prípade sa jeden z manželov podvolí druhému a nejaký čas je relatívne spokojný, ale napokon môže tento ústupok ľutovať, pretože sa cíti oklamaný, zradený, a tieto pocity neskôr môžu kulminovať do manželskej krízy.
S vážnejším problémom sa stretávajú manželské páry, ktoré dieťa chcú, ale nedarí sa im ho prirodzenou cestou priviesť na svet. Často sa prikláňajú k rôznym medicínsky podporovaným možnostiam otehotnenia, podstupujú zvyčajne rôzne vyšetrenia, zákroky, pokusy o umelé oplodnenie, skúšajú alternatívne spôsoby a pod. Ich život je odlišný od života ich rovesníkov, ktorí s plodením detí nemali problémy. Nemožnosť mať deti ovplyvňuje nielen ekonomickú stránku bezdetných manželov, pretože vyšetrenia, kúpeľná liečba a zákroky niečo stoja, ale aj sociálnu oblasť, pretože sa postupne začnú vyhýbať kamarátom, ktorí deti majú, aby sa nevystavovali pocitom smútku a zlyhania. Okrem toho trpia aj emocionálne, majú pocity zlyhania, osobnej prehry a v súvislosti s tým, na koho strane je problém, sa môžu vyskytnúť výčitky a obviňovanie. Z toho postupne môžu vznikať konflikty medzi manželmi, a ak manželia nenájdu iné naplnenie svojho života alebo nevyhľadajú pomoc odborníkov, ich vzťahu hrozí krach, po ktorom často nasleduje rozvod. Za iných okolností musí prejsť dostatok času, aby svoj stav prijali. Býva to buď po konečnom verdikte lekárov, alebo v takom veku ženy, v ktorom má prirodzené rodičovstvo už malú šancu na úspech. Niektorí manželia po vyčerpaní všetkých dostupných možností sa prispôsobia situácii, že nebudú mať deti, zvyknú si na myšlienku, že budú sami, a hľadajú možnosti naplnenia života v iných hodnotách. Iní manželia, pre ktorých je predstava života bez detí nemožná, sa prikláňajú k prijatiu cudzieho dieťaťa za svoje. Sústredia sa na myšlienku náhradnej rodinnej starostlivosti a stanú sa rodičmi opusteného dieťaťa.
Všetky tieto spomenuté formy bezdetného spolunažívania môžu byť spúšťačom manželskej krízy.
Čo môže bezdetný pár robiť, aby predišiel kríze?
Ak manželia chcú predísť kríze v prípade bezdetnosti, majú niekoľko možností. Jednou z nich je prebudovať svoju hodnotovú orientáciu a investovať do vlastného vzťahu, medziľudských kontaktov, prípadne do kariéry. Niekedy sa takéto páry vysporiadajú so skutočnosťou, že neprivedú na svet vlastné dieťa, tak, že svoju pozornosť a lásku venujú napríklad deťom vo svojej širšej rodine, stanú sa krstnými rodičmi alebo tútormi svojich neterí a synovcov, prípadne sa venujú viac svojim koníčkom, alebo sa sústredia na budovanie kariéry.
Iné manželské páry sa môžu rozhodnúť pre prijatie cudzieho dieťaťa za svoje a naplniť tak svoje rodičovské túžby prostredníctvom adopcie alebo pestúnskej starostlivosti. Ak k takému rozhodnutiu dospejú obaja manžela spoločne, ak si jeden z nich nenárokuje uplatniť svoju túžbu po dieťati na úkor potrieb druhého, je veľká pravdepodobnosť, že dieťa aj rodičia budú šťastní. Ak však jeden z partnerov je zásadne proti prijatiu cudzieho dieťaťa za svoje, ale z lásky k svojmu partnerovi v otázkach adopcie ustúpi, môže sa stať, že po čase zo vzťahu odíde. Prijatím cudzieho dieťaťa sa bezdetné manželstvo zmení na rodinu. Manželia sa teraz starajú o deti podobne ako ich rovesníci, ale na rozdiel od nich sa stretávajú so špecifickými výchovnými situáciami, ktoré sa iných rodín netýkajú.
A opäť sú iní oproti ostatným manželom, podobne ako to bolo v čase, keď ešte deti nemali, nielen inými starosťami, ale i okolnosťami, ktoré sú s náhradným rodičovstvom spojené. Je to napríklad vybavovanie na príslušných úradoch a súdoch. Tiež sa ich komunikačné témy líšia od tém ostatných rodín, zaoberajú sa napríklad biologickou rodinou dieťaťa, jeho problémami so správaním, jeho emocionálnymi prejavmi, psychickou depriváciou, alebo dedičnosťou, čo sú témy, ktoré sa v bežných rodinách vôbec nespomínajú.
Prázdne hniezdo
Iný prípad znamenajú rodičia, ktorí deti mali, vychovali ich a s nástupom dospelosti sa tieto deti osamostatnili a našli si vlastný smer. Opustili rodičovský dom a odišli napríklad na štúdiá do vzdialených miest, niekedy aj do zahraničia, prípadne si zriadili vlastné bývanie. Takéto manželstvo nie je v pravom slova zmysle bezdetným manželstvom. Deti a ich rodiny sú stále v pamäti rodičov, ale každodenný kontakt sa obmedzil na minimum a každodenné starosti o deti, ktoré predtým vypĺňali rodičom čas, sa stratili. Vtedy u manželov môže tiež dôjsť k vážnej kríze.
Mnohé dvojice sa po odchode detí z domu učia opäť fungovať spolu tak, ako fungovali na začiatku manželstva, keď boli ešte sami a zaľúbení. Nájsť spoločnú reč a spoločnú cestu po rokoch, kedy sa svet ženy, matky točil najviac okolo detí a muža okolo kariéry, sa, žiaľ, mnohým už nepodarí. Partneri v tejto fáze často zisťujú, že si nemajú čo povedať, nevedia si zvyknúť sami spolu tráviť čas. Kríza hrozí najmä párom, ktoré si roky plnili skôr rodičovské povinnosti, mysleli predovšetkým na deti a pritom na vzájomný vzťah akosi zabúdali. Po odchode detí sú teda viac ohrozené vzťahy, ktoré boli udržiavané len kvôli deťom, kedy sa rodičia s ohľadom na deti rozhodli zostať spolu. Niekedy je to naozaj ťažké, najmä keď po odchode detí partneri zistia, že sa nevedia rozprávať, že nemajú spoločné témy či záujmy a uvedomia si, že jediné, čo ich spájalo, sú deti. Občas sa to skutočne končí rozpadom vzťahu. Deti totiž podstatne zapĺňajú život svojim rodičom.
Rodičovské rozhovory sa takmer výhradne točia okolo detí, ich potrieb, smerovania, budúcnosti, rodičia v snahe byť naozaj dobrými rodičmi často potláčajú svoje potreby a preferujú potreby detí, trávia čas tak, ako to deti potrebujú, zapodievajú sa ich problémami, riešia ich a na seba vzájomne zabúdajú. Avšak rodičia by mali pochopiť, že je normálne, že deti od nich raz odídu, a mali by sa na túto skutočnosť pripraviť, vtedy bude odlúčenie pre obe strany ľahšie zvládnuteľné. Ak sa však rodičia nevedia zmieriť s myšlienkou, že deti sa osamostatňujú, prípadne ich vzťah je úzkostný, vtedy dieťaťu signalizujú, že nesúhlasia s jeho osamostatnením. Dieťa však tieto signály vycíti a len ťažko sa postaví na vlastné nohy a vybuduje si nezávislosť, hoci sa aj odsťahuje. Pre obe strany sa tak situácia komplikuje. S opusteným rodičovským hniezdom sa skôr nevedia zmieriť ženy, ktoré sú na svojich deťoch v určitej miere závislé a uprednostňujú ich záujmy pred svojimi. Starostlivosť o deti bola doteraz hlavným zmyslom ich života, odchodom detí akoby ho stratili. Ženy, matky, ktoré svojim deťom doprajú voľnosť a venujú sa aj vlastným záujmom, sa zmierujú s odchodom dieťaťa oveľa lepšie.
Čo môžu robiť manželia, aby predišli kríze po odchode detí z domu?
Niektorí ľudia počas rodičovstva úplne zabudnú, aký život viedli, kým ešte nemali deti, zabudli, čo vtedy radi robili. Niektorí dokonca vošli do manželstva skôr, ako si v živote niečo užili. Po odchode detí majú teda ideálnu šancu opäť sa vrátiť k vlastným koníčkom, prípadne si nájsť koníčky nové, nájsť si novú zaujímavú prácu, ktorú si predtým s ohľadom na starostlivosť o malé deti nemohli dovoliť, prípadne sa môžu venovať priateľom, na ktorých predtým nemali dostatok času. Vďaka tomu aj deti majú šancu ísť vlastnou cestou, pretože keď vidia spokojných rodičov, ich osamostatňovanie bude ľahšie a jednoduchšie.
Aj v tejto situácii sa niektorí manželia rozhodnú ponúknuť svoju rodinu opustenému dieťaťu. Prázdne hniezdo býva jednou z motivácií prijať cudzie dieťa za svoje. Rodičia majú ešte dostatok síl na výchovu dieťaťa, cítia sa opustení a majú prázdne srdcia. Stanú sa teda náhradnými rodičmi a vyplnia si tak čas, kým príde čas na vlastné vnúčatá. Niektorí manželia teda začnú novú, niekedy aj lepšiu etapu života, iní však síce žijú vedľa seba, ale v skutočnosti sa každý uzavrie do seba, väčšinou robia všetko preto, aby boli čo najviac jeden bez druhého.
Pôsobenie sociálneho pracovníka pri práci s bezdetnými manželmi
Najčastejšie sa sociálny pracovník stretne s bezdetnými pármi v poradenskej praxi. Manželia vyhľadávajú jeho pomoc v čase, keď si nevedia nájsť spoločnú cestu, keď sa nevedia rozhodnúť, čo majú robiť. Niekedy je jeho úlohou vypočuť ich, nasmerovať a v prípade záujmu o adopciu informovať ich, aké kroky majú podstúpiť, keď sa chcú stať náhradnými rodičmi. V prípade starších partnerov s odrastenými deťmi sa sociálny pracovník stretne častejšie s otázkami, či zostať spolu, alebo sa rozísť. V niektorých prípadoch sa sociálny pracovník stretne so vzťahmi, ktoré stoja tesne pred rozvodom, pretože ich deti už opustili rodičovské hniezdo a oni teraz nemajú pre koho žiť, alebo vôbec deti nemajú a nenachádzajú spoločný životný cieľ. Vtedy je jeho úlohou pomôcť partnerom nájsť pekné a dobré stránky ich spoločného života. Krízy v partnerských vzťahoch spôsobené absenciou detí sú prirodzené. Tak ako každá kríza, aj tieto môžu byť výraznejšie alebo menej výrazné podľa toho, na akých základoch vzťah manželov stojí. Závisí od partnerov, ako si s danými krízami dokážu poradiť, či ich prijmú ako výzvy, alebo im dovolia ich vzájomný vzťah pochovať.
Aby manželstvo bolo dobré a pevné, musia mu obaja partneri venovať veľa energie, času, ale i tolerancie a diplomacie. Musia sa obaja snažiť uchovať si to pekné, čo mali kedysi, alebo nájsť si niečo nové, pekné, čo im naplní život bez detí.
Mária Kerekešová
