3/2017

Sociální práce, zdraví a životní styl

Cílem příspěvku je shrnout dostupné aktuální poznatky o exekucích vůči seniorům. Při zpracování
textu byla použita odborná literatura, poznatky získané ze studia oficiálních dokumentů týkajících se
exekucí – především vládních a právních dokumentů, analýza statistických dat vybraných relevantních
institucí a vybraných dluhových poraden. Zjištění ukazují, že senioři často podceňují hrozící rizika
při svém zadlužování. Z provedeného šetření vyplynula potřeba hlouběji zkoumat problematiku
zadlužování seniorů s cílem zajistit více informací pro poskytnutí cílenější a účinnější prevence.Zobrazit text

Pri definovaní a vymedzení moci prevláda značná variabilita či nejednotnosť. V sociálnej praxi sa
je dokonca možné stretnúť s eliminujúcim pohľadom na tento fenomén, ktorý môže prispievať ku
šíreniu stereotypov a k redukcionistickému pohľadu na sociálnu prácu a jej význam pri pomoci
klientom a klientkám. Znemožňuje tak rozoznať potenciál sociálnej práce prispievať k sociálnym
zmenám, sociálnej súdržnosti, posilneniu a oslobodeniu ľudí a tým i k naplneniu jej poslania.
Kľúčovú úlohu pri riešení týchto otázok zohráva aj pregraduálna príprava sociálnych pracovníkov
a pracovníčok. Výskumne orientovaný príspevok preto, opierajúc sa o vybrané teoretické koncepty,
ponúka analýzu reflexií študentiek sociálnej práce na vnímanie profesijnej moci v praxi sociálnej
práce a identifikuje význam zistení pre vzdelávanie v sociálnej práci.Zobrazit text

Príspevok ponúka v teoretickej rovine analýzu základných pojmov syndrómu vyhorenia. Empirická
časť výsledkov autorského výskumu ponúka zistenia týkajúce sa problematiky syndrómu vyhorenia
u sociálnych pracovníkov a pracovníčok pracujúcich s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením
v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku. Z výsledných zistení vyplýva, že sociálni pracovníci,
ktorí v rámci výkonu svojej práce prichádzajú denne do kontaktu s vyšším počtom klientov
s mentálnym znevýhodnením v zariadeniach dlhodobej rezidenčnej starostlivosti, sú viac ohrození
syndrómom vyhorenia.Zobrazit text

Onkologická choroba sprevádza človeka oddávna, avšak jej rozmer si v súčasnosti nemožno
nevšimnúť. Množstvo autorov upozorňuje na spoločné osobnostné charakteristiky onkologicky
chorých pacientov a pacientok, ktoré predpokladajú zvýšené riziko vzniku onkologickej choroby.
Na základe týchto spoločných čŕt sú onkologickí pacienti a pacientky označovaní ako „osobnosti
typu C“. Rozhodujúce pre autorky je neadekvátne používanie tohto pojmu na vedeckom poli a jeho
zamieňanie za pojem „správanie typu C“, resp. „C-systém zvládania“. Štúdia sa zameriava na analýzu
uvedeného konceptu a hľadania štatisticky významných rozdielov vo využívaní neefektívnych
stratégií zvládania onkologicky chorých pacientov a pacientok v kontexte vybraných sociálno-
-demografických a zdravotných charakteristík. Poukazuje tiež na možnosti využitia sociálnej práce
s touto skupinou klientov a klientok na základe výsledkov autorského výskumu.Zobrazit text

Príspevok vymedzuje onkologickú sociálnu prácu ako náročnú pomáhajúcu profesiu. Upozorňuje
na výskyt negatívnych javov v práci sociálnych pracovníkov a vyzdvihuje možnosti prevencie.
Autorky charakterizujú koncept starostlivosti o seba a pojednávajú o možnostiach predchádzania
negatívnym javom. Výskum autorky zamerali na zisťovanie miery vykonávanej starostlivosti o seba
v skupine sto respondentov – sociálnych pracovníkov, pracujúcich v rôznych typoch organizácií.
Údaje boli získavané prostredníctvom validizovaného dotazníka, tzv. Dotazníka vykonávanej
starostlivosti o seba, ktorý vychádza z pôvodného rovnomenného dotazníka od autora Lovaša
(2015).Zobrazit text

Autorky článku chtějí nabídnout vhled do života v azylových domech z perspektivy jejich obyvatel
a obyvatelek. Prostřednictvím parciálních dat získaných v rámci výzkumných šetření zabývajících
se zdravím obyvatel azylových domů se snaží odpovědět na to, zda lidé žijící v azylových domech
subjektivně pociťují psychické potíže, zda a jakou pomoc v této oblasti očekávají od azylového
domu a jak hodnotí pomoc, která se jim aktuálně dostává/nedostává. Azylové domy jsou zde
pojímány jako specifické prostředí, jež poskytuje podporu, přitom je ale i zdrojem potenciálního
stresu. Lidé, kteří zde žijí, mají specifické potřeby v oblasti psychického zdraví a pohody, jejichž
naplnění nejčastěji hledají v práci sociálních pracovnic a pracovníků. V této souvislosti je dále
diskutována otázka, zda je (socio/psycho)terapie součástí sociální práce s obyvateli a obyvatelkami
azylových domů. Výsledkem diskuse je konstatování, že je, ale je ovlivněna kumulací rolí sociálního
pracovníka v azylovém domě.Zobrazit text

Príspevok sa prostredníctvom teoretickej prehľadovej štúdie venuje vzťahu muzikoterapie
a sociálnej práce s dôrazom na popis jej historických súvislostí, súčasný stav a budúce perspektívy
na Slovensku. Cez všeobecné vymedzenie muzikoterapie sa autorka dostáva k jej klasifikácii,
kde upozorňuje na potrebu pomenovania sociálnej paradigmy v muzikoterapii, ktorá zohľadňuje
aj prepojenie muzikoterapie so sociálnou prácou, odrážajúcu sa v myšlienkach viacerých
zahraničných, ale aj slovenských (českých) autorov a autoriek. Hlavným cieľom príspevku je
zistiť, ako je prezentovaný vzťah muzikoterapie a sociálnej práce v slovenskej (českej) odbornej
literatúre, legislatíve a vzdelávacom systéme. Z výsledkov teoretickej reflexie sa dá usudzovať, že
muzikoterapia má v slovenskej (českej) odbornej literatúre sociálnej práce čoraz pevnejšie miesto
ako jedna z jej metód, najmä ako súčasť socioterapie, ktorej legitimitu v tomto ohľade potvrdzuje
aj legislatíva, avšak s nejasnými vymedzeniami kompetenčného vzdelávania. Taktiež je vzťah
muzikoterapie a sociálnej práce silne určovaný kontextom sociálnych služieb. V závere príspevku
sú preto diskutované perspektívne možnosti smerovania v predmetnej oblasti pre odborné
vzdelávanie v sociálnej práci.Zobrazit text

V rokoch 2014–2016 výskumný tím pod vedením autorky príspevku analyzoval tri modely rodinnej
terapie: Olsonov cirkumplexný model rodinného fungovania, McMasterský model fungovania
rodiny a Beaversov systémový model fungovania rodiny. Cieľom výskumu bolo identifikovať
kľúčové indikátory sociálnej dysfunkčnosti rodín používané pracovníkmi sociálnoprávnej ochrany
detí sociálnej kurately na Slovensku a porovnať ich s hlavnými ukazovateľmi fungovania rodín podľa
vybraných modelov rodinnej terapie. Na základe obsahovej komparatívnej analýzy odborného textu
sa spracovala interpretačná mriežka dimenzií rodiny a kľúčových indikátorov rizikovosti rodiny,
ktoré jednotliví autori považujú za významné a ktoré signalizujú problémy, poruchy, dysfunkcie
v rodine. Modely boli postavené na rôznych indikátoroch, avšak u všetkých troch sa našlo päť
spoločných dimenzií: komunikácia, štruktúra rodiny, afekcia, konflikty, uspokojovanie potrieb.
Formulácie uvedených dimenzií sa neskôr konfrontovali s výsledkami kvalitatívneho výskumu
posudzovania sociálnej rizikovosti rodín pracovníkmi sociálnoprávnej ochrany. Cieľom príspevku
je identifikovať indikátory dysfunkčnosti rodiny troch vybratých modelov rodinnej terapie,
obsahovou a komparatívnou analýzou z nich abstrahovať spoločné dimenzie a ich indikátory
a v diskusii ich polemicky implementovať do praxe posudzovania sociálnej rizikovosti rodín,
evidovaných na odboroch sociálnoprávnej ochrany detí.Zobrazit text